Ochrana osobnosti - ako podať žalobu, judikatúra

Aktualizované: 12.03.2019 | Vytvorené: 30.01.2019 |

Ochrana osobnosti - ako podať žalobu, judikatúra

Obsah

Ochrana osobnosti v občianskom práve Spôsoby ochrany osobnosti – žaloba Náhrada nemajetkovej ujmy Postmortálna ochrana Ochrana osobnosti - fotografie Ochrana osobnosti pred mediálnym zneužitím

Máte záujem o prípravu žaloby vo veci ochrany osobnosti? Naša advokátska kancelária Vás bude zastupovať, kontaktujte nás

Ochrana osobnosti v občianskom práve

Ochranu osobnosti upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) v ustanoveniach § 11 a nasledujúce. Okrem Občianskeho zákonníka poskytujú ochranu osobnosti aj iné právne predpisy ako napríklad Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), ale aj rôzne medzinárodné dokumenty. Právo na ochranu osobnosti prislúcha úplne každej fyzickej osobe, a to bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu, náboženstvo, sexuálnu orientáciu, príslušnosť k etickej či náboženskej skupine. O tomto práve môžeme povedať, že je nescudziteľné, teda ho nemožno previesť na iného a neodňateľné, čo znamená, že tohto práva nemožno nikoho pozbaviť. Do pozornosti dávame, že občianskoprávna ochrana osobnosti sa týka výlučne fyzických osôb, ochranu názvu právnickej osoby upravuje osobitne ustanovenie § 19b Občianskeho zákonníka, prípade ustanovenia obchodného práva.

V zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka: „Občan má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti, ako aj svojho mena a prejavov osobnej povahy.“ Z uvedeného zákonného ustanovenia môžeme odvodiť viacero spoločných zásad, ktoré sú aplikovateľné pre všetky osobnostné práva bez rozdielu, najmä:

  • patria každej fyzickej osobe;
  • majú nehmotný charakter;
  • predstavujú skupinu absolútnych subjektívnych práv, ktoré pôsobia voči všetkým;
  • nepodliehajú výkonu rozhodnutia;
  • majú nemajetkový charakter, a tým nepodliehajú premlčaniu ani preklúzii;
  • ich existencia je viazaná na existenciu fyzickej osoby, čiže zanikajú smrťou.

Výpočet chránených práv uvedených v ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka nie je vyčerpávajúci. Ide len o demonštratívny výpočet. Právnu úpravu ochrany osobnosti rozširuje aj ustanovenie § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka o najtypickejšie prejavy osobnosti, ktorými sú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a zvukové záznamy.

Na to, aby sa fyzická osoba mohla domáhať ochrany osobnosti sa obligatórne nevyžaduje vyvolanie následkov zásahu do subjektívnych práv, úplne postačí, ak je zásah, čo i len spôsobilý vyvolať ohrozenie právom chránených záujmov.

Spôsoby ochrany osobnosti – žaloba

Ochrany subjektívnych práv je možné domáhať sa na súde. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak:

  1. skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti človeka,
  2. neoprávnený zásah musel byť objektívne spôsobilý privodiť ujmu,
  3. ide o ujmu na právach ustanovených v § 11 a § 12 Občianskeho zákonníka.

Aktívne legitimovaným na podanie žaloby (teda aj subjektom ochrany) môže byť vylúčené fyzická osoba.

Rozhodovanie o sporoch z ochrany osobnosti prináleží všeobecnému súdnictvu, napriek skutočnosti, že ide o práva, ktoré sú chránené aj Ústavou SR. Na rozhodovanie vo veci bude vo všeobecnosti príslušný všeobecný súd žalovaného podľa miesta trvalého pobytu.

Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka zakotvuje, akými prostriedkami ochrany sa môže fyzická osoba, ktorej osobnostné práva boli ohrozené alebo porušené domáhať ochrany svojich subjektívnych práv na súde. Výpočet spôsobov, ktoré uvádza Občiansky zákonník je len exemplifikatívny, čo sa dá vyvodiť gramatickým výkladom slova „najmä“. Tieto prostriedky možno využiť len v prípade, ak neoprávnený zásah smeruje do niektorej zo zložiek osobnosti človeka, ktoré uvádza ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka. Nemôže ísť o zásah do majetkových práv.

Fyzická osoba môže uplatňovať niektoré z nárokov v § 13 Občianskeho zákonníka, ak existuje subjekt, ktorý zodpovedá za neoprávnený zásah. Týmto subjektom môže byť iná fyzická osoba, právnická osoba alebo aj štát. Nie je vylúčené, že za neoprávneným zásahom bude stáť aj viacero subjektov súčasne. Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie je však vždy spätá len s konkrétnou osobou. Platí preto, že ak povinná osoba zomrie, povinnosť poskytnúť zadosťučinenie zaniká – „povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 Občianskeho zákonníka je osobne spätá s osobou, ktorá sa neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby dopustila. Má teda osobný charakter, a preto zaniká smrťou takej osoby.“ (Uz VS v Prahe zo dňa 06.04.1995, sp. zn. 1 Co 338/1994) - (I. Fekete: Občiansky zákonník. Veľký komentár 1. diel § 1 - § 459. Bratislava: Eurokódex. 2011.)

Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje žiadna forma zavinenia t.j. či už úmyselné zavinenie alebo zavinenie z nedbanlivosti. Hovoríme, že občianskoprávna úprava je založená na objektívnom princípe, čiže vyvodenie zodpovednosti sa realizuje bez ohľadu na zavinenie. Zodpovedný subjekt bude za zásah do osobnostných práv zodpovedať aj v prípade, ak by o tomto zásahu nevedel. Dôvodom takejto zákonnej konštrukcie je, že ujma, ktorá vznikne osobnosti poškodenej fyzickej osoby zostáva rovnaká tak v prípade, ak išlo o zásah úmyselný, alebo naopak o zásah bez zavinenia.

„Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú:

  1. existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka – či už slovom, písmom alebo obrazom,
  2. neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu - čiže konanie, ktoré smeruje proti osobnej a mravnej integrite osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť či česť,
  3. existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou.“

(Fekete: Občiansky zákonník. Veľký komentár 1. diel § 1 - § 459. Bratislava: Eurokódex. 2011.)

Dodávame, že nie každý zásah do práv fyzickej osoby možno označiť ako neoprávnený. Zákon totiž stanovuje situácie, kedy o neoprávnenosť zásahu nejde, a to najmä v prípade:

  • ak dotknutá osoba dala na zásah svoje privolenie,
  • ak k zásahu došlo v rámci výkonu iného práva napr. práva na informácie,
  • ten, kto sa zásahu dopúšťa vykonáva svoje právo,
  • a prípady tzv. zákonných licencií podľa § 12 Občianskeho zákonníka.

V prípade porušenia resp. ohrozenia osobnostných práv sa môže osoba v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka domáhať najmä:

  1. zdržania sa ďalších zásahov (tzv. negatórna žaloba) - fyzická osoba sa bude domáhať upustenia od pokračovania neoprávnených zásahov. Táto možnosť prichádza do úvahy najmä pri trvácom charaktere niektorých zásahov napr. šírenie nepravdivých správ, opakované výroky hrubej povahy atď. V negatórnej žalobe je nevyhnutné presne naformulovať, akých činov sa má žalovaný zdržať, všeobecná formulácia spočívajúca v povinnosti zdržať sa napríklad urážlivých výrokov neobstojí. Pre úspech v spore sa vyžaduje presná špecifikácia konania. Hmotnoprávnou podmienkou pre podanie žaloby tohto typu je, že neoprávnený zásah trvá, alebo hrozí jeho opakovanie v budúcnosti. Z uvedeného a contrario vyplýva, že ak neexistuje žiadne bezprostredné nebezpečenstvo, prípadne ani hrozba opakovania v budúcnosti, tento druh žaloby neodporúčame použiť, nakoľko budete v spore neúspešní. 
  1. obnovenia pôvodného stavu (tzv. reštitučná žaloba) – fyzická osoba sa môže domáhať odstránenia následkov neoprávneného zásahu, a to najmä môže požadovať obnovenie stavu, ktorý tu bol pred neoprávneným zásahom, napr. môže požadovať zničenie neoprávnene zaobstaraného zvukového záznamu. Pri tomto type žaloby je dôležité, že následky neoprávneného zásahu trvajú, aj keď samotný zásah už pominul. Spôsob odstránenia následkov sa bude líšiť v závislosti od konkrétneho prípadu. Žalobný návrh (petit) musí obsahovať konkrétny spôsob odstránenia následkov. 
  1. satisfakcie – fyzická osoba sa môže pri vzniku nemajetkovej ujmy domáhať poskytnutia aj primeraného zadosťučinenia. Na vznik zodpovednosti za nemajetkovú ujmu sa vyžaduje neoprávnenosť zásahu, vznik nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a nemajetkovou ujmou.

Náhrada nemajetkovej ujmy

„Nemajetková ujmy je taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry človeka a do jej postavenia v spoločnosti. Ide teda o ujmu, ktorá sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity alebo majetkovej sféry postihnutej osoby. Túto nemajetkovú ujmu je potrebné odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami.“ (I. Fekete: Občiansky zákonník. Veľký komentár 1. diel § 1 - § 459. Bratislava: Eurokódex. 2011.)

Náhradu nemajetkovej ujmy možno požadovať v tzv. satisfakčnej žalobe, o ktorej sme sa už zmienili v predchádzajúcom texte. Od povinného subjektu možno požadovať jednak:

  • primerané morálne zadosťučinenie (§ 13 ods. 1) napr. ospravedlnenie;
  • náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2); 

Aj v tomto prípade platí, že povinnosť poskytnúť satisfakciu sa viaže výlučne na povinnú osobu, nie je viazaná na jej právnych nástupcov, z čoho vyplýva, že ak počas súdneho konania zomrie žalobca alebo žalovaný, súd konanie v zmysle § 63 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) obligatórne zastaví. 

Keďže ide o sporové konanie, ktoré je ovládané výlučne dispozičnou zásadou, môže súd priznať primerané zadosťučinenie iba na návrh. „Primeranosť zadosťučinenia“ bude súd posudzovať v každom prípade individuálne. 

Občiansky zákonník v ustanovení § 13 ods. 2 umožňuje za určitých podmienok požadovať namiesto morálneho (nepeňažného zadosťučinenia) peňažnú náhradu. O peňažnej náhrade je oprávnený rozhodnúť len všeobecný súd. „Právomoc občianskoprávneho súdu rozhodovať o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá vyplýva z čl. 142 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno nahradiť alebo v nej pokračovať uplatnením práva na ochranu tohto práva v konaní pred ústavným súdom. Navyše, právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je takým právom súkromnoprávnej povahy, ktoré ani nemá priamu oporu v ústavnej úprave. (Uz ÚS SR zo dňa 17.04.2002, sp. zn. II. US 54/2002)“ (I. Fekete: Občiansky zákonník. Veľký komentár 1. diel § 1 - § 459. Bratislava: Eurokódex. 2011.)

Peňažné zadosťučinenie môže súd priznať len v prípade, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky:

  • Morálne zadosťučinenie nie je postačujúce. Z uvedeného vyplýva, že ujmu nebude možné zmierniť žiadnou inou formou morálneho zadosťučinenia.
  • Neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby v značnej miere. Druhá podmienka vyjadruje intenzitu zásahu. Pre vznik nároku na peňažné zadosťučinenie sa vyžaduje, aby k zníženiu dôstojnosti došlo v značnej miere. Nižšia intenzita ako značná intenzita nebude viesť k tomu, aby súd rozhodol o priznaní nároku na peňažné zadosťučinenie. 

Platná právna úprava neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo výšku peňažného zadosťučinenia. Výška by však mala byť primeraná a jej určenie je ponechané na úvahe súdu. Súd by mal pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy vychádzať najmä z nasledujúcich kritérií:

  • závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy;
  • okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu;
  • či žalovaný neposkytol odškodnenie aj mimosúdne.

Okrem toho sa fyzická osoba môže domáhať aj náhrady škody v zmysle § 16 Občianskeho zákonníka.

Postmortálna ochrana

„Právo na ochranu osobnosti ako právo nemajetkovej povahy, rýdzo osobnej povahy, zaniká smrťou fyzickej osoby, neprechádza na jej dedičov a nestáva sa predmetom dedenia.“ (I.Fekete: Občiansky zákonník. Veľký komentár 1. diel § 1 - § 459. Bratislava: Eurokódex. 2011.) Iba za kumulatívneho splnenia predpokladov ustanovenia § 15 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy možnosť tzv. postmortálnej ochrany, kedy po smrti fyzickej osoby môžu zákonom presne stanovené subjekty uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti. Zákon okrem toho, že určuje okruh týchto osôb, stanovuje tiež ich poradie, v akom majú právo uplatňovať ochranu. Poradie týchto osôb je nasledovné:

  • v prvej skupine sú manžel a deti zomretej osoby, a výlučne v prípade, ak ich niet nastupuje druhá skupina;
  • v druhej skupine sú to rodičia zomretej osoby.

Okruh subjektov je určený aj skutočnosťou, že je vysoko pravdepodobné, že práve tieto subjekty budú najlepšie chrániť záujmy zomretej osoby. Do pozornosti dávame, že nejde o dedičské nástupníctvo, ale len o tzv. procesné nástupníctvo.

Na to, aby boli vyššie uvedené subjekty oprávnené podať žalobu na ochranu osobnosti sa vyžaduje splnenie dvoch základných predpokladov:

  • smrť fyzickej osoby;
  • zásah do osobnosti fyzickej osoby počas života alebo aj po jej smrti.

„Právo na postmortálnu ochranu sa nepremlčuje a zaniká smrťou osoby, ktorá je oprávnená ho uplatniť.“ (I. Fekete: Občiansky zákonník. Veľký komentár 1. diel § 1 - § 459. Bratislava: Eurokódex. 2011.)

Ochrana osobnosti - fotografie

V rámci problematiky ochrany osobnosti sa budeme podrobnejšie venovať tzv. zákonným licenciám, ktoré sú upravené v ustanovení § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a zvukové záznamy týkajúce sa občana alebo jeho prejavov osobnej povahy smú sa použiť len s jeho privolením.“ Toto ustanovenie upravuje spôsob, akým je možné použiť obrazové snímky (aj fotografie) t.j. len so súhlasom fotografovanej osoby. Predmetom ochrany nie je v tomto prípade hmotný substrát, ktorým je konkrétna fotografia, ale samotný nehmotný obsah, teda telesný vzhľad (t.j. tvár či postava) fyzickej osoby, ktorá je zobrazená na obrazovej snímke.

„Fyzická osoba má aj právo na ochranu podobizne pred neoprávneným použitím.“ (I. Fekete: Občiansky zákonník. Veľký komentár 1. diel § 1 - § 459. Bratislava: Eurokódex. 2011.) Právo k podobizni vzniká okamihom zachytenia podoby. To znamená, že aj snímka zachytená v pamäti digitálneho fotoaparátu užíva ochranu v zmysle týchto ustanovení. Právo na ochranu podobizne upravuje aj Autorský zákon, ktorý však chráni len hmotné statky. Občianskoprávna úprava nie je takýmto spôsobom zúžená. Podmienkou na poskytnutie ochrany je identifikovateľnosť fyzickej osoby, teda jej jasné určenie.

Ochrana pred nedovoleným vyhotovením obrazovej snímky sa týka zachytenia podoby fyzickej osoby na obraze bez súčasného udelenia súhlasu na takéto vyobrazenie. Súhlas k použitiu fotografie nemusí byť výslovný, postačuje aj súhlas konkludentný. Použitie obrazovej snímky môže mať rôzny charakter napr. uverejnenie v periodiku, vystavenie na umeleckej výstave atď. K fotografovaniu fyzickej osoby na verejnosti  existuje rozsiahla judikatúra. Dovolíme si uviesť niektoré rozhodnutia, ktoré uvádza komentár doktora Feketeho spomínaný vyššie, napr.:

„Monitorovanie akcií jednotlivca na verejnom mieste použitím zariadenia na fotografovanie, ktoré nenahráva vizuálne dáta, nie je zásahom do práva jednotlivca na súkromný život. (prípad Herbecq a ostatní vs. Belgicko).“

„Zverejnenie záznamu sťažovateľa na verejnej ulici v hlavnom televíznom spravodajstve, ak sa sťažovateľ nezúčastňoval na verenej udalosti a nebol ani verejnou osobou, pričom nebol obvinený z porušenia zákona, predstavuje vážny zásah do práva sťažovateľa na súkromný život (prípad Peck v. Spojené kráľovstvo).“

Prečítajte si aj: Fotografovanie sochárskych a architektonických diel na verejnom priestranstve.

Ochrana osobnosti pred mediálnym zneužitím

Ochrana osobnosti sa vzťahuje aj na mediálny priestor.

 „Televízne vysielanie je z hľadiska rozsahu jeho pôsobenia jedným z najdostupnejších zdrojov informácii širokej verejnosti. Ak k neoprávnenému zásahu do chránených práv dôjde týmto elektronickým médiom, treba vždy vychádzať z toho, že mal širokú publicitu. To v prípade, ak zásah bol spojený so znížením dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti, zakladá nárok oprávnenej osoby domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. (R 45/2000)

Naše služby

  • Uplatňovanie nárokov týkajúcich sa ochrany dobrého mena a povesti
  • Príprava žalôb vo veciach ochrany osobnosti a zastupovanie na súde

Kontaktujte nás

Máte záujem o naše služby?

Neváhajte a kontaktujte nás.

Otázka bola úspešne odoslaná. Budeme Vás kontaktovať na zadaný telefón alebo email.