Vnikanie susedových mačiek na pozemok

Otázka:

Susedove mačky nám už viac ako dva roky po sebe ničia našu úžitkovú záhradu a aj ostatnú časť záhrady. Doslovne si spravili toaletu z nášho pozemku. Upozornil som na to suseda, že už je to neúnosné, no odmietol to riešiť. Nakoľko plot zo strany, odkiaľ mačky prichádzajú nie je náš, nemám možnosť riešiť mechanické zabrány, čo je v podstate do výšky 2,5 pri jeho konštrukcii aj zbytočné. Musel by som prekonať túto výšku, čím by som si znehodnotil do veľkej miery pozemok. Všetky postreky, ktoré som skúšal boli neúčinné. Som milovník zvierat a nemám problémy so žiadnym druhom, no nie za cenu ohrozovania zdravia mňa a mojej rodiny a znehodnocovania pozemku. Dá sa nejako táto situácia riešiť?

Odpoveď:

Základnú právnu úpravu, ktorá sa venuje tomuto problému, predstavuje § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), podľa ktorého „Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.“ 

Bez ohľadu na to, či je susedov pozemok oplotený alebo nie (Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 1222/2009), je povinný zabrániť zvieratám, ktoré chová (napr. mačky, psy, iné zvieratá bez ohľadu či plnia poľnohospodársky, okrasný alebo iný účel), opakovane vnikať na susedný pozemok. Podmienkou nie je ani spôsobenie škody, ani to, aby tieto zvieratá boli vlastníctvom dotyčného suseda, stačí, že ich na svojom pozemku chová. 

V danom prípade môžete podať žalobu na súd, ktorou sa budete domáhať zdržania sa rušenia vnikaním zvierat (Stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. Cpj. 203/86, R 3/1988, rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4C 145/2008). 

Medzi práva Vás ako vlastníka susedného pozemku patrí možnosť využitia svojpomoci na odvrátenie vnikaniu zvierat, napríklad umiestnenie zábrany na dieru v plote. Ak je to nutné na odvrátenie škody, je možné zviera aj zajať a držať, avšak zviera je potrebné následne vrátiť vlastníkovi. Zo zákona nie je možné zviera zraniť alebo zabiť, ibaže by išlo o nutnú obranu alebo krajnú núdzu (§ 418 Občianskeho zákonníka Kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, nie je za ňu zodpovedný, okrem ak toto nebezpečenstvo za daných okolností bolo možné odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku.“)

Otázka

Ako sa brániť voči susedovým mačkám, keď mi spôsobili škodu na pozemku?

Odpoveď:

Vo všeobecnosti má vlastník nehnuteľnosti v zmysle § 126 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Obmedzenie vlastníckeho práva spojené s výkonom susedských vzťahov upravuje § 127 OZ, v zmysle ktorého: „Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.“ Ide o špeciálnu právnu úpravu, na základe ktorej sa vlastník nehnuteľnosti môže domáhať ochrany na súde osobitnou negatórnou žalobou – žalobou z imisií. 

 

Prvá veta citovaného ustanovenia predstavuje generálnu klauzulu, na základe ktorej, obťažovanie iného predstavuje sťažovanie alebo znepríjemňovanie výkonu jeho práv. Takéto obťažovanie však musí dosiahnuť mieru neprimeranú pomerom. Pričom primeranosť sa posudzuje v každom prípade individuálne. Pri jej posudzovaní je rozhodujúce najmä miesto, čas, miestne pomery či zvyklosti alebo umiestnenie nehnuteľnosti. Na druhej strane, aby nastalo vážne ohrozenie výkonu práv, nevyžaduje sa, aby dosahovalo intenciu nad mieru primeranú pomerom. Ide o priamy zásah do výkonu vlastníckeho práva, konkrétne v klientovom prípade tento zásah spôsobujú prenikajúce mačky zo susedovho pozemku, ktoré mu znemožňujú riadne užívanie pozemku a spôsobujú mu škody na jeho majetku.

 

Zabránenie vnikaniu chovných zvierat na susediaci pozemok je jednou z možností, ako docieliť dodržanie generálnej klauzuly upravujúcej susedské vzťahy. Chovné zvieratá predstavujú akékoľvek zvieratá bez ohľadu na účel ich chovu, teda aj mačky. Vlastník pozemku, na ktorom sa mačky chovajú je povinný urobiť také opatrenia, aby k ich prenikaniu na susedný pozemok neprišlo. Takúto povinnosť chovateľovi navyše ukladá aj zákon č. 39/2007 Z. z., v zmysle ktorého je držiteľ zvieraťa povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie jeho úniku.

 

S problémom je vhodné sa najskôr obrátiť na obec v zmysle § 5 OZ: „Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.“ Rozhodnutím obce možno docieliť pomerne rýchlu a účinnú pomoc proti zásahu do pokojnému stavu, nariadením zákazu zasahovať do pokojného stavu a uložením povinnosti obnoviť pokojný pôvodný stav, na čo je obec kompetentná. 

 

Druhý spôsob riešenia problému prenikania mačiek na pozemok upravuje § 6 OZ: „Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.“ Ak hrozí vniknutie mačiek na pozemok, do úvahy prichádza napríklad postavenie zábran a podobne. Klient nie je povinný si pozemok zo strany prístupu zo spoločnej cesty oplotiť, pretože sused je aj bez toho povinný zabrániť prenikaniu mačiek na klientov pozemok.

 

V spojitosti so svojpomocou je aj § 417 ods. 1 OZ: „Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.“ Toto ustanovenie je preventívnej povahy a nie je potrebné, aby vznik škody hrozil bezprostredne ale postačuje, že ide o ohrozenie tak vážne, že škoda vznikne v budúcnosti. Takéto odvrátenie škody, ktoré spôsobujú susedove mačky možno docieliť napríklad ich vyhnaním z pozemku alebo odchytom a zatvorením zvieraťa, ak je to primerané okolnostiam. No zajatie zvieraťa je zásahom do vlastníckeho práva suseda a možno ho považovať za oprávnené len v prípade, ak bol takýto zásah nutný. Taktiež nie je klient oprávnený mačky zraniť alebo zabiť a o ich odchyte je povinný informovať vlastníka. V prípade že by mačka na klienta zaútočila, je oprávnený sa brániť v rozsahu nutnej obrany alebo krajnej núdze.

 

Posledným štádiom, ako možno problém s prenikajúcimi mačkami na klientov pozemok vyriešiť je prostredníctvom žaloby na súde. Do úvahy pripadajú dva druhy žalôb. Prvou je negatórna žaloba, ktorou sa klient môže domáhať zákazu toho, aby vlastník nechal vnikať mačky na klientov pozemok. Čiže domáhať sa zdržania sa rušenia vnikaním zvierat. No prostredníctvom takejto žaloby nemožno žiadať súd o uloženie povinnosti susedovi niečo konať, napríklad oplotiť si pozemok. Je tak na žalovanom, akým spôsobom zabráni prenikaniu mačiek na klientov pozemok. 

 

Druhým typom žaloby, je žaloba na poskytnutie ochrany pred hroziacou vážnou škodou. Na použitie takejto žaloby však nestačí len obťažovanie, ale je potrebné aby klientovi skutočne hrozila vážna škoda. Možno sa ňou na rozdiel od negatórnej žaloby domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Takéto opatrenia je potrebné v žalobe uviesť, napríklad povinnosť oplotiť si pozemok. No na druhej strane sa ňou možno domáhať iba zákazu zásahov, ktoré ešte len hrozia v budúcnosti, kde to pri negatórnej žalobe sa možno domáhať zákazu zásahov už vykonaných, ktoré trvajú alebo ešte len hrozia. Do úvahy prichádza aj spojenie oboch žalôb a to tak, že sa v petite žalovanému zakáže určité konanie a zároveň sa mu nariadi určitá povinnosť.

 

Navyše v zmysle § 415 OZ: „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“ Mačky klientovho suseda mu na majetku opakovane spôsobujú škody, najmä výkalmi, hrabaním kôry či hliny. Za tento rok klient odhaduje výšku škody na 250-300 EUR. V zmysle judikatúry ma každý vlastník nehnuteľnosti povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo k vzniku škôd na majetku iného, teda je povinný vykonať vhodné opatrenia zamedzujúce vznik škody na majetku alebo zdraví. Pokiaľ takáto škoda hrozí, je povinný urobiť opatrenia na jej odvrátenie. Majiteľ mačiek je taktiež povinný prijať potrebné opatrenia na to, aby jeho mačky nemohli spôsobiť škodu na majetku iných. Ak si túto povinnosť nesplní a príde k spôsobeniu škody, zodpovedá za ňu v zmysle § 420 ods. 1 OZ. Náhrady za spôsobenú škodu sa možno domáhať mimosúdnou cestou, prostredníctvom dohody o mimosúdnom vysporiadaní nároku na náhradu škody. Ak k uzavretiu takejto dohody medzi klientom a susedom nepríde prichádza do úvahy vymáhanie náhrady škody súdnou cestou. Tu však klient musí preukázať vznik škody a aj to, že za ňu sused zodpovedá.