Odpor proti platobnému rozkazu

Asi najdôležitejšie je spomenúť, že Civilný sporový poriadok uvádza, že odpor proti platobnému rozkazu musí obsahovať vecné odôvodnenie. Uvedené vecné odôvodnenie požaduje aj zákon o upomínacom konaní. Pokiaľ odpor toto vecné odôvodnenie neobsahuje, súd nemôže postupovať podľa § 129 CSP a vyzvať žalovaného na jeho doplnenie. Ak by vecné odôvodnenie chýbalo, súd by mal odpor odmietnuť, čím sa platobný rozkaz stane právoplatným (spôsobilým exekučným titulom). Čo je to vecné odôvodnenie uvádza odborná právna literatúra, keď podľa nej „inštitút vecného odôvodnenia treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, t.j. so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti.“ (Andrášiová, A., Horváth, E.: Civilný sporový poriadok – komentár. Wolters Kluwer) 

Nestačí teda, ak žalovaný len uvedie, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, alebo že momentálne nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu žalovanej sumy, alebo len popíše svoju zlú finančnú situáciu, alebo ak iba požiada o splácanie žalovanej sumy v splátkach. V týchto prípadoch nejde o zákonom požadované vecné odôvodnenie. Z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 403/1998 vyplýva, že „odporca musí odpor náležite odôvodniť vo veci samej, t.j. musí namietať opodstatnenosť uloženej povinnosti (jej dôvod alebo výšku), v opačnom prípade ho súd uznesením odmietne. Uvedenie dôvodu nesplnenia povinnosti, resp. nesúhlas s platobným rozkazom, nemôže vyvolať následok zrušenia platobného rozkazu a preto ho nemožno považovať za odôvodnenie vo veci samej, ale len o odďaľovanie právoplatného ukončenia sporu.“ (Pozri aj Uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2 Cob 41/2010) 

Upozorňujeme, že o následkoch podania odporu proti platobnému rozkazu bez vecného odôvodnenia musí byť strana sporu poučená, inak súd nemá právo odpor odmietnuť, ak toto vecné odôvodnenie neobsahuje. (Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo V 114/2005). Štandardom však je, že v samotnom platobnom rozkaze súd upozorní na možnosť podania odporu, aj na potrebu vecného odôvodnenia. Žalovanému odporúčame postupovať v súlade s poučením, ktoré platobné rozkazy obsahujú. 

Okrem vecného odôvodnenia, žalovaný by mal v odpore:

Upozorňujeme aj na súdnu prax v danej oblasti: „V súdnej praxi sa dá stretnúť aj s takou interpretáciou ustanovenia odseku 1, podľa ktorej odpor nie je vecne odôvodnený ani v takom prípade, ak žalovaný na preukázanie svojich tvrdení k nemu nepripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, alebo ani neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to napriek riadnemu poučeniu v platobnom rozkaze. Aj keď podľa nášho názoru ustanovenie § 267 ods. 1 štvrtej vety smeruje skôr k možnej aplikácii ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania (t. j. ak žalovaný v odpore neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo ich síce označí, ale napriek tomu, že s nimi disponuje, ich nepripojí k odporu, nemusí na ne súd v neskoršom štádiu konania vôbec prihliadnuť, pretože neboli predložené včas, t. j. v odpore), súdna prax sa v niektorých prípadoch formou extenzívneho výkladu vysporadúva s obštrukčným správaním žalovaných….“ (Andrášiová, A., Horváth, E.: Civilný sporový poriadok – komentár. Wolters Kluwer) 

Ak obsahuje odpor všetky náležitosti podľa CSP, súd platobný rozkaz uznesením zruší. Odpor doručí žalobcovi spolu s uznesením o zrušení platobného rozkazu. Následne súd vytýči v danej veci pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu, prípadne ich právnych zástupcov a za týmto účelom im zašle predvolanie na pojednávanie. Ak návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný podľa zákona o upomínacom konaní, po podaní odporu sa odpor zašle žalobcovi a súd ho vyzve, aby do 15 dní podal návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom súde a ďalej sa bude postupovať podľa ustanovení CSP. 

V prípade, ak by žalovaný časť uplatňovaného nároku uznal, o tejto časti môže súd rozhodnúť rozsudkom pre čiastočné uznanie nároku. 

Odpor sa podáva na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. 

Ako by malo vyplývať aj zo samotného poučenia uvedeného v platobnom rozkaze, lehota na podanie odporu je 15 dní. Táto lehota 15 dní začína plynúť odo dňa, keď bol žalovanému platobný rozkaz doručený. Dôsledkom podania odporu s náležitosťami podľa zákona je zrušenie platobného rozkazu. 

Lehota 15 dní je procesnou lehotou. To znamená, že odpor stačí posledný deň lehoty buď podať na pošte, osobne do podateľne konajúceho súdu alebo ak sa podáva elektronicky, stačí ho posledný deň lehoty aj mimo úradných hodín zaslať elektronicky na súd. Odpor by sa mal podať na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. 

Zákon vyžaduje, aby sa platobný rozkaz doručil do vlastných rúk žalovanému, preto odporúčame žalobcovi za týmto účelom riadne uviesť adresu žalovaného, prípadne aj prechodný pobyt či inú adresu, ak sa na nej žalovaný zdržiava. Súd by mal vyvinúť maximálne úsilie, aby sa mu podarilo skutočnú adresu žalovaného zistiť. V zmysle zákona o upomínacom konaní sa prednostne doručuje platobný rozkaz žalovanému elektronicky. Ak by to nebolo možné, platobný rozkaz sa doručuje na adresu žalovaného uvedenú žalobcom. Ak by zásielka nebola doručená ani na túto adresu, súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii a platobný rozkaz zašle na takto zistenú adresu (§9 ods. 3 zákona o upomínacom konaní). 

V súvislosti s lehotou na odpor proti platobnému rozkazu upozorňujeme aj na doručenie platobného rozkazu do elektronickej schránky dlžníka zriadenej každej právnickej osobe na www.slovensko.sk. Zriadenie schránky pre fyzickú osobu je dobrovoľné. Prioritne súd doručuje platobný rozkaz do elektronickej schránky a doručenou poštou sa v tomto prípade už nevyžaduje. „Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. To znamená, že pri súčasnej právnej úprave je možné aplikovať pri doručovaní do aktivovanej elektronickej schránky platobný rozkaz aj fikciu doručenia.“ (Andrášiová, A., Horváth, E.: Civilný sporový poriadok – komentár. Wolters Kluwer) Čiže aj keď si napríklad obchodná spoločnosť platobný rozkaz neprečítala a vlastne o ňom ani nevie, podľa slovenského právneho poriadku sa považuje za doručený. Odporúčame preto kontrolovať na pravidelnej báze svoje elektronické schránky. 

Aj podaný odpor by mohol súd odmietnuť v prípade, ak:

V týchto prípadoch odmietnutia odporu by platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a bol by spôsobilým exekučným titulom na začatie vymáhania pohľadávky súdnou cestou. Odvolanie proti uzneseniu o odmietnutí odporu nie je podľa CSP prípustné. 

Ak by sa odpor nepodal a platobný rozkaz by sa stal právoplatným, bolo by ho možné za zákonných podmienok napadnúť už len obnovou konania. 

Jediný prípad, kedy by sa prihliadalo aj na neskôr podaný odpor je, ak by sa žalovaný riadil nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odporu. 

Zákon pripúšťa aj možnosť odpustenia zmeškania lehoty v prípade ospravedlniteľného dôvodu. V lehote do 15 dní od odpadnutia prekážky je potrebné podať žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty. Zároveň je potrebné súčasne podať aj odpor. 

Dňom právoplatnosti platobného rozkazu sa stáva platobný rozkaz aj vykonateľným a je spôsobilým exekučným titulom. Je teda možné na jeho základe podať návrh na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi. Rovnako sa stane platobný rozkaz právoplatným a vykonateľným aj ak bol platobný rozkaz odmietnutý. 

Okrem už vyššie uvedeného, v odpore sa uvádza súd, ktorému sa odpor doručuje (čiže súd, ktorý platobný rozkaz vydal), strany sporu (žalobcu a žalovaného), ako aj spisovú značku. 

Vyššie sme už spomínali, že v odpore by mal žalovaný označiť dôkazy, ktoré jeho tvrdenia dokazujú a prípadne pripojiť listiny, ktoré v odpore popisuje a svedčia v jeho prospech. Tu upozorňujeme, že aj keď na nedostatok vecného odôvodnenia súd dodatočne nevyzýva, opak je v prípade priloženia listín a označenia dôkazov. Poukazujeme na odbornú právnu literatúru (Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 991), ktorá uvádza, že „O všetkých, aj vyššie menovaných náležitostiach odporu musí byť žalovaný poučený, a to priamo v platobnom rozkaze. Ak je odpor žalovaného z tohto pohľadu neúplný, obdobne ako pri žalobe (§ 129 CSP) súd vyzve žalovaného, aby svoje podanie doplnil. V opačnom prípade, ak by sa ustanovenie Civilného sporového poriadku o odstraňovaní vád podania pri odpore vylúčilo, mohlo by dôjsť k zásadnému zásahu do rovnosti strán, keďže pri samotnej žalobe by súd dal žalobcovi návod, ako postupovať, aby súd mohol platobným rozkazom rozhodnúť, no voči žalovanému by postupoval rigorózne, bez poskytnutia možnosti nápravy jeho prostriedku obrany.“ 

Odpor musí byť podaný oprávnenou osobou. Pokiaľ by to nebolo zrejmé, súd je povinný vykonať v danej veci dokazovanie. Na preukázanie oprávnenia na zastupovanie je súd povinný osobu, ktorá odpor podala, vyzvať. Podaním odporu vedľajším účastníkom sa zaoberaj aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 357/2012. 

Zákon o upomínacom konaní zároveň uvádza ďalšie náležitosti odporu podľa zákona o upomínacom konaní. Ak sú strany sporu účtovnými jednotkami, žalovaný je povinný v odpore uvádzať, či mu bola doručená faktúra vo veci uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov, prípadne, či ju uviedol vo svojom kontrolnom výkaze. 

V tejto časti si povieme, na ktorý súd je potrebné podať odpor proti platobnému rozkazu. V zásade sú možné dve možnosti podania návrhu (žaloby) na vydanie platobného rozkazu – buď podľa Civilného sporového poriadku alebo podľa zákona o upomínacom konaní. V prvom prípade sa návrh a potom aj odpor podáva na všeobecnom súde žalovaného. Týmto súdom je súd, v ktorého obvode má dlžník – fyzická osoba adresu trvalého pobytu a pri právnickej osobe súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 

V druhom prípade (v upomínacom konaní) je miestne príslušný Okresný súd Banská Bystrica a to bez ohľadu na to, či sa uplatňuje pohľadávka voči žalovanému z Bratislavy, Košíc alebo ktoréhokoľvek iného mesta na Slovensku. V upomínacom konaní sa návrh na vydanie platobného rozkazu podáva elektronicky. Súdny poplatok predstavuje 3% zo žalovanej sumy, v prípade podania návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa CSP je súdny poplatok 6%. 

Pokiaľ by sa odpor podával podľa zákona o upomínacom konaní, žalovaný môže navrhunúť, aby sa žalovaný dlh splácal v splátkach. Zo zákona je to prípustné v týchto prípadoch (§13):

Podaný odpor podľa CSP je možné vziať späť do vydania uznesenia o zrušení platobného rozkazu, čo spôsobí, že platobný rozkaz sa stane právoplatný, ako keby ani nebol podaný. Prikláňa sa k tomu aj časť odbornej právnej literatúry. Ak by sa postupovalo podľa zákona o upomínacom konaní, tento zákon späť vzatie odporu nedovoľuje. 

Po doručení platobného rozkazu má žalovaný dve možnosti. Buď splní povinnosť uloženú mu platobným rozkazom a zaplatí dlžnú sumu s príslušenstvom alebo podá voči platobnému rozkazu odpor. 

Ako sme sa už vyššie zmienili, návrh na vydanie platobného rozkazu je možné podať dvomi spôsobmi podľa dvoch rôznych právnych predpisov a na základe toho sa podáva aj odpor. Prvou možnosťou je podanie platobného rozkazu podľa Civilného sporového poriadku, na príslušný súd podľa miesta bydliska / sídla žalovaného.

Prečítajte si aj: Zaujímavosti v úprave platobných rozkazov (CSP) účinnej od 1.7.2016.

V zmysle zákona o súdnych poplatkov je súdny poplatok za podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu v listinnej podobe 6% z hodnoty predmetu sporu (z hodnoty žalovanej sumy). 

Druhou možnosťou je podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu elektronicky  podľa zákona o upomínacom konaní. Výhodou je, že v tomto prípade sa súdny poplatok znižuje na polovicu a predstavuje len 3% z hodnoty predmetu sporu. Uvedené vyplýva z § 11c ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch „Súdny poplatok splatný podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní je 50 % z percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku.“) 

Dôležité je tiež spomenúť, že voči platobnému rozkazu je možné namietať aj len trovy konania (napr. úroky, úroky z omeškania, trovy právneho zastúpenia) bez toho, aby sa namietala žalovaná istina. V tomto prípade súd nezruší celý platobný rozkaz, ale výroky ohľadne istiny a ostatných peňažných povinností sú zachované. Platobný rozkaz môže vydať vyšší súdny úradník alebo sudca. Pokiaľ ho vydal úradník a žalovaný namieta len trovy konania, môže voči platobnému rozkazu podať sťažnosť. V prípade, ak ho vydal sudca, podáva sa voči výroku o trovách konania odvolanie. Poukazujeme na odpornú právnu literatúru (Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016), ktorá potvrdzuje, že právny úkon sa posudzuje podľa obsahu a nie názvu a preto bude v zásade irelevantné, ako žalovaný podanie označí, pokiaľ bude spĺňať zákonné náležitosti. Odborná literatúra uvádza, že „…z hľadiska obsahu bude súd posudzovať aj podania žalovaného – z tohto pohľadu bude pre súd irelevantné ak žalovaný označí svoje podanie smerujúce voči meritórnemu výroku súdneho rozhodnutia ako odvolanie či sťažnosť (napr. aj v dôsledku omylu) – rozhodujúci bude obsah takéhoto podania.“ 

Naša advokátska kancelária pracuje na báze hodinovej sadzby 60 EUR s DPH. Odpor Vám vypracujeme a konečnú cenu nastavíme v závislosti od konkrétneho prípadu.

Odpor proti platobnému rozkazu je možné podať buď v listinnej podobe alebo elektronicky. 

Platobný rozkaz môže byť vydaný aj voči viacerým žalovaným. V zásade môžu nastať dve možnosti. Buď pôjde v prípade plurality žalovaných o nerozlučné alebo samostatné spoločenstvo. Zatiaľ čo v prvom prípade postačuje, ak odpor podá jeden žalovaný a platobný rozkaz sa zruší vo vzťahu ku všetkým, v prípade samostatných spoločníkov sa podaním odporu zruší platobný rozkaz len voči tým žalovaným, čo odpor podali. 

Vzor odporu proti platobnému rozkazu vydaného v upomínacom konaní nájdete na stránke Ministerstva spravodlivosti SR tu. 

V upomínacom konaní súd zašle žalovanému spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom aj tlačivo na podanie odporu. Táto povinnosť vyplýva súdu z § 9 zákona o upomínacom konaní („Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie odporu.“)