Osobný bankrot po novom, aké sú podmienky od roku 2017?

V súčasnosti dlžník – fyzická osoba, v prípade, že je platobne neschopný, môže podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Súd povolí konkurz len vtedy, ak má dlžník majetok v minimálnej výške 1.650 Eur. Po zrušení konkurzu sa dlžník môže domáhať na súde zbavenia sa svojich dlhov. Dlžník môže návrh na oddlženie podať aj spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne počas celého konkurzného konania, až do zrušenia konkurzu.

Návrh na oddlženie však dlžník nemôže podať v prípade, keď bol konkurz zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate.

Súd povolí oddlženie, ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti. Ak súd povolí oddlženie, zároveň určí 3 ročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť peňažné prostriedky v sume určenej súdom, maximálne 70 % celkového čistého príjmu, ktoré správca pomerne rozdelí medzi veriteľov. Po uplynutí skúšobného obdobia súd rozhodne o oddlžení. Pohľadávky, ktoré zostali po skončení konkurzu neuspokojené, a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné.

V zmysle novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, je dlžník oprávnený domáhať sa zbavenia svojich dlhov konkurzom alebo splátkovým kalendárom, pričom dlžník sa môže takto domáhať zbavenia svojich dlhov len raz za 10 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára. Návrh na vyhlásenie konkurzu môže dlžník podať, len ak je proti nemu vedená exekúcia, inak sa zbavenia dlhov môže domáhať len prostredníctvom splátkového kalendára.

Podľa novely zákona súd o oddlžení rozhodne v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené len v konkurze alebo splátkovým kalendárom v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení zároveň uvedie, o ktoré dlhy ide. Súd nenariaďuje skúšobné obdobie tak, ako podľa doterajšieho zákona.

V prípade konkurzu dlžník odovzdá svoj majetok na speňaženie a následne súd rozhodne o oddlžení. V prípade, že sa dlžník bude domáhať zbavenia dlhov splátkovým kalendárom, ponechá si časť svojho majetku a v stanovených termínoch bude vyplácať sumu určenú súdom. Horná hranica splátok nesmie presiahnuť predpokladaný príjem dlžníka znížený o nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie bývania a životných potrieb dlžníka a jeho vyživovaných osôb, a plnenie vyživovacej povinnosti dlžníkom a oddlžením nedotknutých pohľadávok. Zvyšné dlhy sa stanú nevymáhateľnými, okrem tzv. nedotknuteľných pohľadávok, ktoré bude musieť dlžník splácať aj po oddlžení. Medzi nedotknuteľné pohľadávky patria napríklad pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, alebo pohľadávky na výživné pre maloleté deti.

Po novom sa nevyžaduje žiadny minimálny majetok na povolenie konkurzu.

Ďalšou novinkou sú predpísané tlačivá, prostredníctvom ktorých sa bude návrh na vyhlásenie konkurzu aj návrh na určenie splátkového kalendára podávať, čo by malo zjednodušiť celý proces oddlženia.

Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený advokátom alebo Centrom právnej pomoci, pokiaľ sám nemá právnické vzdelanie 2.stupňa.

Čo v prípade, že súd začal konkurzné konanie podľa doterajšieho zákona, avšak do účinnosti už vstúpil nový zákon? Zákon situáciu rieši tak, že konania začaté pred 1.1.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2016.

Ak však bol konkurz vyhlásený podľa doterajších predpisov, návrh na oddlženie môže dlžník podať už podľa nového zákona.

Dlžník, ktorému bola určená 3 ročná skúšobná doba už nebude musieť čakať, kým mu uplynie celá skúšobná doba, pretože, v zmysle novely zákona, „pokiaľ súd v konaní začatom podľa doterajšieho zákona určil skúšobné obdobie a od začatia plynutia skúšobnej doby už uplynul jeden rok, súd bez zbytočného odkladu po uplynutí ďalšieho roka rozhodne o oddlžení dlžníka, pokiaľ nie sú dôvody na zrušenie skúšobného obdobia.

Každý veriteľ, ktorý bol oddlžením dotknutý, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia na súde do 3 rokov od zrušenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára, ak preukáže, že dlžník nemal poctivý zámer. Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva neúčinné voči všetkým veriteľom.

Poctivý zámer dlžníka sa posudzuje odlišne pri dlžníkovi, ktorý má skúsenosti s podnikaním, zastáva alebo zastával vedúcu funkciu v orgánoch právnickej osoby, má významnejší majetok, ako pri dlžníkovi, ktorý dosiahol len základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku, alebo blízko takého veku, má vážne zdravotné problémy, stratil obydlie alebo ho postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. Poctivý zámer súd skúma len v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.