AKMV 
V článku si rozoberieme podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu tak zo strany dlžníka, ako aj samotným veriteľom.
Kontaktujte nás!
Pre viac informácií, podrobností, objasnenia, či poskytnutia právnej pomoci v tejto právnej oblasti sme tu pre Vás, kontaktuje nás na recepcia@akmv.sk.
Základné informácie k podaniu návrhu na konkurz
Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len „súd“). Súdom príslušným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je všeobecný súd dlžníka, v prípade fyzickej osoby súd, v ktorého obvode má fyzická osoba/dlžník adresu trvalého pobytu a v prípade právnickej osoby súd, v ktorého obvode má právnická osoba/dlžník adresu sídla a zároveň súd, v ktorého obvode je krajský súd, ktorých je na území Slovenskej republiky 8.
Návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu, ktorým je Civilný sporový poriadok (§ 127 upravuje všeobecné náležitosti podania).
Podľa ust. § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.“
Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada. Podrobné náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu sú vymedzené v ust. § 12 ZKR s uvedením presných príloh ako obligatórnych náležitosti.
Právne služby
Návrh podaný dlžníkom
Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nie je len právom dlžníka, ale aj jeho povinnosťou.
Vyplýva to z ust. § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého je dlžník, ktorý je právnickou osobou, povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Táto osoba zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.
Táto povinnosť dlžníka plní prevenčnú funkciu. Včasným podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu sa má zabrániť narastaniu dlhov a zmenšovaniu majetku dlžníka, čím sa zabezpečí vyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov. Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu zároveň zabráni negatívnemu ekonomickému pôsobeniu dlžníka na trhu, čím sa chránia aj ostatné podnikateľské a nepodnikateľské subjekty.
Podľa ust. § 12 ods. 5 ZKR:
„Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, k návrhu je povinný pripojiť zoznam svojho majetku, zoznam svojich záväzkov a zoznam svojich spriaznených osôb. Ak dlžník účtuje podľa osobitného predpisu, k návrhu je povinný pripojiť aj poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka; ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, k návrhu je povinný pripojiť aj správu audítora.“
Zodpovednosť pri nepodaní návrhu na vyhlásenie konkurzu
Zákon ustanovuje osobitnú zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Táto zodpovednosť bola zo zákona vypustená a potom opakovane zavedená v § 11a s účinnosťou od 1. januára 2018. Nová právna úprava účinná od 1. januára 2016 poníma sankciu za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu ako dohodu o zmluvnej pokute medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou na jednej strane a osobou povinnou podať návrh na druhej strane.
Výška zmluvnej pokuty je stanovená ako polovica najnižšej hodnoty základného imania akciovej spoločnosti, čo je de lege lata 12 500 eur. Povinnosť platiť zmluvnú pokutu ustanovuje zákon len pri porušení povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu pri spoločnosti s ručením obmedzeným a pri akciovej spoločnosti, aj keď zmeny, ktoré sa týkajú práva na náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti podať tento návrh, vykonané s účinnosťou od 29. apríla 2015 v Obchodnom zákonníku sa týkajú aj družstva.
V záujme funkčnosti tejto sankcie zákon zakazuje dohodu medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou a povinnou osobou, ktorou by sa vylúčilo alebo obmedzilo toto právo. Zákon ďalej zakazuje, aby v spoločenskej zmluve alebo v stanovách došlo k obmedzeniu alebo vylúčeniu práva na zmluvnú pokutu. Takéto dohody, ako aj ustanovenia spoločenskej zmluvy alebo stanov sú absolútne neplatné pre rozpor so zákonom a súd musí na túto neplatnosť prihliadať ex offo.
Právo na zmluvnú pokutu vznikne nasledujúci deň po márnom uplynutí tridsaťdňovej lehoty, ktorú zákon poskytuje povinnej osobe na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Lehota začína plynúť od okamihu, keď sa povinná osoba dozvedela alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o predlžení obchodnej spoločnosti, v ktorej vykonáva funkciu štatutárneho orgánu alebo jeho člena. Konanie o zmluvnej pokute sa v plnom rozsahu spravuje ustanoveniami Civilného sporového poriadku.
Návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka
Osobou legitimovanou na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nie je len dlžník, ale aj veriteľ.
Na úvod by sme radi objasnili, že nie na majetok každého dlžníka je možné podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Návrh na vyhlásenie konkurzu sa môže podať v prípade dlžníka, ktorý je v úpadku, čo znamená, že dlžník je platobne neschopný alebo predĺžený.
Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „zákon“ alebo „ZKR“) vymedzuje základnú definíciu platobnej neschopnosti.
Podľa ust. § 3 ods. 2 ZKR: „Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.“
Druhou alternatívou je predlženie, ktoré je zákonom definované ako: „Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať.“
Tip
Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa ZKR iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom.
Navrhovateľ, ktorý tvrdí, že je veriteľom, musí v návrhu na vyhlásenie konkurzu ustanoveným spôsobom preukázať, že má právo požadovať plnenie od osoby, ktorú v návrhu na vyhlásenie konkurzu označil ako dlžníka. Pritom nemusí ísť len o peňažné plnenie, ale aj iné plnenie, napríklad vecné, ak ho možno vyjadriť v peňažnej hodnote.
Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu len v prípade, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.
Pre zaujímavosť by sme radu poukázali aj na záver rozhodnutia Ústavného súdu SR, III. ÚS 138/2010: „Zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom, bez právneho nástupcu vylučuje možnosť veriteľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu na jej majetok. Tak ako je uvedená právna skutočnosť svedčiaca účastníkovi v súdnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku dôvodom na obligatórne zastavenie konania, tak v prípade rozhodovania o návrhu na vyhlásenie konkurzu je dôvodom na odmietnutie takého návrhu, pretože dlžník je vždy účastníkom konkurzného konania. Takýto návrh je okrem iného v zmysle § 11 ods. 2 zákona o konkurze veriteľ oprávnený podať v prípade platobnej neschopnosti dlžníka. Splnenie tejto podmienky nevyhnutne predpokladá existenciu dlžníka. Naopak, v prípade likvidácie spoločnosti má likvidátor povinnosť podať bez zbytočného odkladu návrh na vyhlásenie konkurzu, pokiaľ zistí predlženie majetku likvidovanej spoločnosti (§ 72 ods. 2 Obchodného zákonníka). Z ustanovenia § 75a Obchodného zákonníka pritom okrem iného vyplýva, že na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii.“
Podľa ust. § 12 ods. 2 ZKR: „Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu.
Navrhovateľ pohľadávku doloží
- a/ písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka,
- b/ vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu,
- c/ potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe,
- d/ potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie, schváleného a účtovaného certifikačným orgánom, alebo
- e/ písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom v tomto prípade môže byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom.“
Kontaktujte nás!
Pre viac informácií, podrobností, objasnenia, či poskytnutia právnej pomoci v tejto právnej oblasti sme tu pre Vás, kontaktuje nás na recepcia@akmv.sk.
Ďalšie dôležité skutočnosti k návrhu na vyhlásenie konkurzu
Navrhovateľ môže vziať svoj návrh na vyhlásenie konkurzu späť až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu. Po začatí konkurzného konania je na späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu potrebný súhlas všetkých účastníkov konkurzného konania.
Navrhovateľ je ďalej povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len „preddavok“). Zaplatenie preddavku je navrhovateľ povinný v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie. Ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne alebo súd nezačne konkurzné konanie z iného dôvodu alebo navrhovateľ pred začatím konkurzného konania vezme návrh späť, preddavok sa vráti navrhovateľovi.
V prípade, ak podá návrh na vyhlásenie konkurzu za dlžníka fyzickú osobu Centrum právnej pomoci, v zmysle aktuálnej právnej úpravy, preddavok za dlžníka, ktorý nedisponuje finančnými prostriedkami na úhradu preddavku, zloží Centrum právnej pomoci, ktoré následne umožní dlžníkovi splatiť tento preddavok v splátkach.
