AKMV 
Všeobecne o osvojení
Postup osvojenia dieťaťa je upravený v § 97 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej ako „ZR“) a v § 143 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“).
Podľa § 97 ods. 1 ZR: „Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah,
aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením
príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva
a povinnosti ako rodičia.“
„Osvojenie je spôsobom vzniku tzv. právneho rodičovstva – rodičovstva založeného
rozsudkom súdu. Právoplatnosťou rozsudku o osvojení zanikajú rodinnoprávne vzťahy s
pôvodnou (zväčša biologickou) rodinou osvojenca a vznikajú nové rodinnoprávne väzby s
rodinou osvojiteľov. Nezaniká však biologické príbuzenstvo, ktoré je manželskou prekážkou
podľa ust. § 13 ods. 2. Preto – hoci došlo k osvojeniu – nie je možné, aby bolo manželstvo
platne uzavreté medzi biologickými príbuznými v priamom rade alebo medzi biologickými
súrodencami.“
„Zo znenia odseku 1 možno vyvodiť, že osvojenie nezakladá len rodičovský vzťah medzi
osvojiteľmi a osvojencom, ale tiež rodinnoprávne vzťahy s ostatnými príbuznými osvojiteľov.
Vzniká úplný príbuzenský pomer tak v priamom, ako i pobočnom rade. Na určenie stupňa
príbuzenstva sa bez obmedzení aplikuje ustanovenie paragrafu 117 OZ.“
„Keďže sa osvojitelia stávajú po právoplatnosti rozsudku rodičmi osvojenca, majú pri jeho
výchove rovnaké práva a povinnosti ako biologickí rodičia. Rovnako tiež zodpovedajú za
riadnu výchovu dieťaťa. Sú povinní osvojenca vyživovať a zabezpečiť mu rovnakú životnú
úroveň, akú majú oni sami. V prípade, že svoje rodičovské práva a povinnosti budú
zneužívať alebo zanedbávať v neprospech dieťaťa, nemôže súd zrušiť osvojenie podobne,
ako napríklad pri náhradnej osobnej starostlivosti. Do úvahy potom prichádza len aplikácia
ustanovení o zásahoch štátu do výkonu rodičovských práv a povinností vo forme jeho
pozastavenia, obmedzenia alebo úplného odňatia. Ak sa osvojitelia rozvádzajú, rozhoduje
súd o výkone ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode vo vzťahu k osvojencovi rovnako, ako keby šlo o vlastného biologického potomka manželov.“ (Pavelková, B. Zákon
o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 572 – 575)
Kto môže byť osvojiteľom?
Podľa § 98 ZR: „Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá
- má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
- osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne,
- je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a
- spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.“
Podľa § 100 ods. 1 ZR „Osvojiť maloleté dieťa môžu:
- manželia,
- jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve (len so súhlasom druhého manžela, ak druhý manžel má plnú spôsobilosť na právne úkony a získaniu jeho súhlasu nebráni žiadna ťažko prekonateľná prekážka),
- pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa,
- osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.“
Čo je potrebné na osvojenie?
Na osvojenie maloletého je štandardne potrebný súhlas jeho rodičov (§ 101 ods. 1 ZR). Navyše, „ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas (§ 101 ods. 4 ZR).“
Súhlas rodičov osvojovaného maloletého sa však podľa § 102 ods. 1 ZR nevyžaduje vtedy, ak:
- počas najmenej 6 mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo
- počas najmenej 2 mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo
- je rodičom žena, ktorá požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom a počas najmenej 2 mesiacov po narodení dieťaťa neprejavila o dieťa žiadny záujem, alebo
- dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
V týchto prípadoch dáva súhlas na osvojenie namiesto rodičov dieťaťa jeho opatrovník, ktorého ustanoví súd v konaní o osvojenie (§ 102 ods. 3 ZR).
Predosvojiteľská starostlivosť
Podľa § 103 ods. 1 ZR: „Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu 9 mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s predosvojiteľskou starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ.“
Zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti schvaľuje súd v samostatnom súdnom konaní, ktoré začína na návrh budúceho osvojiteľa (§ 151 CMP).
Súd však môže predosvojiteľskú starostlivosť zrušiť, a to ak „budúci osvojiteľ nepodá návrh na osvojenie maloletého dieťaťa najneskôr v lehote 18 mesiacov od zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojiteľa (§ 103 ods. 2 ZR).“
Konanie o osvojení
Konanie o osvojení maloletého dieťaťa začína na návrh osvojiteľa (§ 97 ods. 2 ZR v spojení
s § 143 CMP).
Návrh je potrebné podať na „miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak takého súdu niet, je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode sa dieťa zdržuje (§ 136 CMP).“
Lehota na rozhodnutie
Podľa § 145 CMP: „O osvojení rozhodne súd bezodkladne, najneskôr do 6 mesiacov od podania návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy.“
Na základe oznámenia súdu sa osvojiteľ zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca.
