Manželstvo s osobou rovnakého pohlavia a udelenie občiastva

Strata štátneho občianstva SR

Podľa ustanovenia § 9 ods. 16 zákona č. 40/1993 o štátnom občianstve Slovenskej republiky (ďalej ako „zákon o štátnom občianstve“): „Štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo“, pričom podľa ods. 17 uvedeného ustanovenia: „K strate štátneho občianstva podľa odseku 16 nedôjde, ak štátny občan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne občianstvo v súvislosti s uzavretím manželstva so štátnym občanom cudzieho štátu, a to za predpokladu, že cudzie štátne občianstvo manžela nadobudol za trvania spoločného manželstva.“ 

Podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.“ Podobne podľa čl. 1 a § 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o rodine“): „Manželstvo je zväzkom muža a ženy….“ 

Opätovné nadobudnutie štátneho občianstva

Pokiaľ by došlo k strate štátneho občianstva SR, je možné jeho opätovné nadobudnutie. Prijatie Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 9. januára 2015 o udeľovaní štátneho občianstva Slovenskej republiky z osobitných dôvodov umožnilo, aby bolo bývalým občanom Slovenskej republiky udelené štátne občianstvo SR z dôvodu v záujme Slovenskej republiky, a teda bez potreby splnenia podmienky nepretržitého trvalého pobytu na území Slovenskej republiky v trvaní aspoň osem rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR. 

Po oznámení straty štátneho občianstva SR môže bývalý občan SR podať žiadosť o udelenie štátneho občianstva SR na okresnom úrade v sídle kraja, diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade SR. Žiadosť sa podáva osobne na tlačive „Žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky“ spolu s tlačivom „Dotazník žiadateľa o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky“ a ďalšími zákonom požadovanými dokumentami. 

Okresný úrad, na ktorom bola žiadosť podaná, žiadosť odošle na ďalšie konanie na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekciu verejnej správy, následne je žiadosť predložená ministrovi vnútra. Minister pri rozhodovaní o žiadosti prihliada aj na skutočnosti, ktoré boli dôvodom straty štátneho občianstva SR a na spôsob a podmienky nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, najmä na existenciu povoleného, evidovaného alebo registrovaného pobytu v cudzom štáte v čase nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva. 

Na udelenie štátneho občianstva SR nie je právny nárok, avšak býva v praxi bývalým občanom SR štátne občianstvo v zásade udeľované. 

V súvislosti s opätovným nadobudnutím štátneho občianstva SR upozorňujeme, že ponechanie si štátneho občianstva SR a zároveň aj cudzieho štátneho občianstva je možné iba v prípade, že to umožňuje právna úprava cudzieho štátu, ktorého občianstvo má byť ponechané spoločne so štátnym občianstvom SR, a teda že nadobudnutím štátneho občianstva SR nedôjde k strate štátneho cudzieho štátu.

Štátne občianstvo detí

Podľa § 5 ods. 1 zákona o štátnom občianstve, štátne občianstvo SR narodením nadobúda dieťa, ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom Slovenskej republiky. V takomto prípade je potrebné požiadať o vystavenie slovenského rodného listu. Slovenský rodný list je dieťaťu vystavený na základe zápisu dieťaťa do osobitnej matriky. Do osobitnej matriky SR však nie je možné ako rodičov zapísať dve osoby rovnakého pohlavia. Podľa telefonickej informácie z osobitnej matriky je v takýchto prípadoch možné do osobitnej matriky zapísať len jedného rodiča – slovenského štátneho občana, ale iba za podmienky, že preukáže, že je biologickým rodičom dieťaťa. 

Maloleté dieťa môže nadobudnúť štátne občianstvo SR aj na základe osvojenia. Podľa § 6 zákona o štátnom občianstve: „ak bolo dieťa, ktoré nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, osvojené podľa osobitného predpisu osvojiteľom alebo osvojiteľmi, z ktorých aspoň jeden je štátnym občanom Slovenskej republiky, nadobúda osvojením štátne občianstvo Slovenskej republiky.“ V takomto prípade by taktiež bolo potrebné vystavenie slovenského rodného listu, na základe zápisu dieťaťa do osobitnej matriky. 

Osvojenie upravuje zákon o rodine. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 zákona o rodine: „Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.“ Nadobudnutie štátneho občianstva deťmi by prichádzalo do úvahy na základe rozhodnutia súdu o osvojení rodičom – občanom SR ako osamelou osobou. 

Do úvahy tiež prichádza nadobudnutie štátneho občianstva SR udelením. Podľa § 7 ods. 2 písm. c) zákona o štátnom občianstve môže byť štátne občianstvo SR udelené žiadateľovi, ktorý nie je občanom SR a ktorý má na území Slovenskej republiky nepretržitý trvalý pobyt najmenej tri roky pred dosiahnutím 18 rokov veku. 

Ak sa výnimka podľa § 9 ods. 17 zákona o štátnom občianstve vzťahuje aj na nadobudnutie štátneho občianstva v súvislosti s uzavretím manželstva so štátnym občanom cudzieho štátu, ktoré by slovenský právny poriadok neuznal, je možné, aby mal takýto občan občianstvo SR a zároveň iného štátu, pokiaľ to nevylučuje právny poriadok tohto iného štátu. 

Ak sa výnimka na takéto prípady nevzťahuje, nadobudnutím štátneho občianstva cudzieho štátu došlo zo zákona k strate štátneho občianstva SR, čím vznikla bývalému občanovi povinnosť oznámiť stratu štátneho občianstva SR. Zákon však umožňuje požiadať o opätovné udelenie štátneho občianstva SR.

Maloleté deti môžu v tomto prípade nadobudnúť štátne občianstvo SR na základe osvojenia občanom SR ako osamelou osobou v zmysle zákona o rodine alebo udelením (za splnenia podmienok pre udelenie štátneho občianstva SR vrátane uplynutia najmenej troch rokov nepretržitého trvalého pobytu na území SR pred dosiahnutím veku 18 rokov). 

V tejto súvislosti sme sa obrátili aj na Ministerstvo vnútra SR, ktoré nám poskytlo nasledujúce stanovisko: „Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, odboru štátneho občianstva bola doručená žiadosť o informáciu k strate a nadobudnutiu štátneho občianstva Slovenskej republiky. Platí súčasná právna úprava, kde podľa § 9 ods. 16 zákona č. 40/1993 o štátnom občianstve Slovenskej republiky: „Štátny občan Slovenskej republiky stráca štátne občianstvo Slovenskej republiky dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadosť, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva, dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo“, pričom podľa ods. 17 uvedeného ustanovenia „K strate štátneho občianstva podľa odseku 16 nedôjde, ak štátny občan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne občianstvo v súvislosti s uzavretím manželstva so štátnym občanom cudzieho štátu, a to za predpokladu, že cudzie štátne občianstvo manžela nadobudol za trvania spoločného manželstva.“ Podľa § 1  zákona NR SR č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov je manželstvo zväzok muža a ženy, ktorý  vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Náš právny poriadok neupravuje a ani nepozná ako manželský zväzok – zväzok osôb rovnakého pohlavia. A teda v tomto konkrétnom prípade nie je ani možné použiť ods. 17 ustanovenia o strate štátneho občianstva. Takže v prípade uzavretia manželstva osobami rovnakého pohlavia došlo k strate štátneho občianstva Slovenskej republiky slovenského občana a je jeho povinnosťou túto skutočnosť oznámiť (stratu štátneho občianstva) príslušnému okresnému úradu podľa miesta posledného bydliska na území SR. K Vášmu dožiadaniu uvádzame, že právny poriadok SR nepozná možnosť, že rodičmi dieťaťa sú osoby rovnakého pohlavia, keďže rodičmi sú výhradne matka a otec, teda žena a muž. V tomto prípade možno uznať ako otca dieťaťa len toho, kto preukáže biologické otcovstvo. Z hľadiska určenia štátneho občianstva SR pre dieťa narodením je v tomto prípade rozhodujúce, či osoba so štátnym občianstvom SR je skutočným biologickým otcom dieťaťa, čo je potrebné dokladovať znaleckým posudkom platným na území SR s príslušnými osvedčeniami alebo rozhodnutím slovenského súdu o určení otcovstva. Bez týchto dokladov nie je možné určiť v uvedenom prípade nadobudnutie štátneho občianstva SR dieťaťa narodením. Štátny občan SR môže požiadať o udelenie ŠO SR pre deti ako ich zákonný zástupca (musí preukázať, že je oprávnený za deti konať v právnych vzťahoch). Deti však musia mať najprv povolený pobyt v SR na cudzineckej polícii, a keďže nežijú na území SR bude žiadosť riešená na výnimku ministra vnútra.“