Nelegálna práca

OTÁZKA

Dobrý deň, chcel by som sa spýtať, či ma môžu prešetrovať za nelegálnu prácu, ak som poslednýkrát pracoval nelegálne pred viac ako 2 rokmi? Ak áno, bol by to stále iba priestupok, alebo je možnosť, že by to bol aj trestný čin? Bol by rozdiel, ak by v tom rozhodoval napr. úrad práce alebo súd?

ODPOVEĎ:

Nelegálna práca je definovaná v § 2 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov nasledovne (ďalej ako „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“): 

Nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a:

  1. nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisualebo
  2. je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len „štátny príslušník tretej krajiny“) a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu“ 

Nelegálnou prácou nie je práca, „ktorú vykonáva pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku.“ 

Kontrolu nelegálnej práce vykonáva inšpektorát práce, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. 

Vykonávanie nelegálnej práce sa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní považuje za priestupok a možno zaň uložiť pokutu až do výšky 331 EUR. 

Na konanie o tomto priestupku sa vzťahuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Zánik zodpovednosti za priestupok upravuje § 20 uvedeného zákona nasledovne: „Priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. Do plynutia lehoty dvoch rokov sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie“. 

Trestné činy sú také činy, ktorých znaky sú vymedzené v osobitnej časti Trestného zákona. Trestný zákon nezakotvuje trestný čin nelegálnej práce. 

Odpoveď je všeobecná. Pre presnejšie posúdenie zodpovednosti vrátene prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti vo Vašom prípade by bolo nevyhnutné zanalyzovať konkrétne okolnosti prípadu. 

K neoprávnenému podnikaniu sa môžete dočítať aj na našom webe.

Nedostatok písomnej pracovnej zmluvy

„Nedostatok písomnej pracovnej zmluvy sám osebe nemôže zakladať porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania

I. Krajský súd poukazuje, že podľa § 42 Zákonníka práce pracovný pomer môže vzniknúť iba na základe pracovnej zmluvy. Požadovanou náležitosťou prejavu vôle uzavrieť pracovnú zmluvu je jeho písomná forma. Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy nemá však za následok neplatnosť zmluvy, čo vyplýva z ust. § 17 ods. 2 zákonníka práce.

II. Účelom zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je to, aby nedochádzalo zo strany zamestnávateľov k zamestnávaniu zamestnancov tzv. „na čierno“, čo však nie je prípad ktorý je predmetom tohto konania, keďže žalobca svojho zamestnanca riadne prihlásil k odvodovej povinnosti na príslušnej sociálnej a zdravotnej poisťovni, teda plnil si zákonnú povinnosť legalizácie uzatvoreného právneho vzťahu vo vzťahu k orgánom štátnej správy.

III. Pracovnoprávny vzťah vznikol tým, že žalobca zveril zamestnancovi nákladné motorové vozidlo, prideľoval mu prácu, kde z tohto vzťahu je jednoznačná danosť vôle oboch strán smerujúca k založeniu pracovnoprávneho pomeru a súčasne tohto zamestnanca aj riadne zaevidoval v odvodovej povinnosti na sociálnej a zdravotnej poisťovni.“ (zdroj: Krajský súd Trnava, sp. zn. 14S/25/2018)

Vypočúvanie cudzincov bez tlmočníka

„K vypočúvaniu kontrolovaných osôb počas kontroly nelegálneho zamestnávania bez tlmočníka a nemožnosť overenia spôsobu, akým sa s nimi inšpektor dorozumieval

Kontrolované fyzické osoby, ktoré sú cudzími štátnymi príslušníkmi a sú gruzínskej národnosti, boli vypočúvané v ukrajinskom jazyku a nie v ich materinskom jazyku. Navyše táto skutočnosť nie je overiteľná ani z administratívneho spisu, pretože zápisnice o podaní vysvetlenia s kontrolovanými osobami sú len v slovenskom jazyku, čiže správny súd nemôže preskúmať, či otázky, ktoré boli kontrolovaným osobám kladené, boli položené v ukrajinskom alebo v inom jazyku a z obsahu spisu nie je zrejmé ani ako sa s kontrolovanými osobami inšpektor práce dorozumieval bez prítomnosti tlmočníka. Táto zásadná skutočnosť – podanie informácii prostredníctvom kontrolovaných osôb, na základe ktorej žalovaný založil Protokol a následne Dodatok č. 1 k Protokolu, ktorým nariadil odstrániť žalobcovi zistené nedostatky, nebola zrealizovaná zákonným spôsobom, keď k podaniu informácii nebol prizvaný tlmočník a osoby podávajúce informácie sú cudzími štátnymi príslušníkmi gruzínskej národnosti. Správny súd v tejto súvislosti hodnotí námietku žalobcu o vypočúvaní kontrolovaných osôb bez prítomnosti tlmočníka za dôvodnú.“ (zdroj: Krajský súd Trenčín, sp. zn. 11S/45/2022)