Stupeň náročnosti práce

Podľa § 120 ods. 3 Zákonníka práce je každý zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve „povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 (pozn. k Zákonníku práce) podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.“ 

Právna úprava nepredpisuje konkrétny stupeň náročnosti práce pre jednotlivé pracovné pozície. Priradenie stupňa náročnosti práce je zamestnávateľ povinný uskutočniť na základe porovnania náročnosti vykonávanej práce na konkrétnej pracovnej pozícii s popisom jednotlivých stupňov náročnosti práce. 

V závislosti od konkrétnej pracovnej náplne dávame do pozornosti hlavne charakteristiku druhého a tretieho stupňa náročnosti práce zakotvenú v Prílohe č. 1, písm. b) a písm. c) Zákonníka práce: 

„Pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve; výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, hospodárskosprávnych, prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov, pracovné miesto zodpovedajúce tretiemu stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon rôznorodých odborných alebo ucelených odborných prác alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend; samostatný výkon individuálnych tvorivých remeselných prác; riadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení alebo prevádzkových procesov spojené so zvýšenou duševnou námahou s prípadnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné škody.“