AKMV Vrátenie daru
OTÁZKA
Vrátenie daru po smrti obdarovaného
Dobrý deň. Chcela by som sa opýtať, ak majiteľka domu, ktorý dostala darovacou zmluvou (od partnera) zomrela a dom prešiel na dediča (jej dcéru), môže si vymáhať partner dom späť? Ďakujem vopred za odpoveď.
ODPOVEĎ:
Dobrý deň,
Občiansky zákonník (ďalej ako „OZ“) zakotvuje právo domáhať sa vrátenia daru v ustanovení § 630, podľa ktorého „Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.“
V prvom rade je potrebné upozorniť, že konania hrubo porušujúceho dobré mravy sa musí dopustiť sám obdarovaný. Toto ustanovenie nemožno rozšíriť aj na iné osoby, hoci by išlo o jeho blízkych (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 103/2002). Vrátenie daru bude možné len vtedy, ak sa Vám podarí preukázať, že obdarovaná sa v čase od nadobudnutia domu do svojho vlastníctva na základe darovacej zmluvy správala k darcovi (jej partnerovi) spôsobom, ktorý možno označiť za hrubé porušenie dobrých mravov. To znamená, že nemôže ísť o akékoľvek porušenie dobrých mravov, ale také, ktoré dosahuje značnú – neprípustnú – intenzitu alebo sa pravidelne opakuje. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno za hrubé porušenie dobrých mravov považovať napr. prejavy nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, predaj darovanej veci cudzej osobe či nenavštevovanie darcu počas sviatkov a iných významných príležitostí. Hrubé porušenie dobrých mravov nemá jednotnú definíciu a bude sa posudzovať v každom prípade individuálne.
Právo domáhať sa vrátenia daru je majetkovým právom, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej lehote, ktorá začína plynúť okamihom, keď správanie obdarovaného naplnilo znaky hrubého porušenia dobrých mravov (uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Odo 429/2003).
Viac o téme zrušenia darovania sa dočítate v našom článku na tomto odkaze.
JUDr. Veronika Michalíková, MBA Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. č. 4 Cdo 111/2024
Jedným z novších rozhodnutí, ktorý sa tiež uvedenej problematike venoval, bol rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. č. 4 Cdo 111/2024. V rozsudku sa zaoberal otázkou vrátenia daru od dediča zosnulej osoby, ktorá bola predmetným darom obdarovaná. Najvyšší súd sa stotožnil s odôvodnením krajského súdu, podľa ktorého žiadať vrátenie daru možno len od obdarovaného. Ak sa dar dostal dedením do vlastníctva dediča obdarovanej osoby, nemožno požadovať vrátenie predmetného daru, a to ani v prípade nevhodného správania dediča.
Podľa § 360 OZ je dôvodom na domáhanie sa vrátenia daru skutočnosť kedy sa obdarovaný správa k darcovi alebo jeho príbuzným nevhodne, porušujúc dobré mravy. Krajský súd v Banskej Bystrici sa v rozhodnutí č. 15Co/132/2018 v inej veci vyjadril, že porušením dobrých mravov je napríklad fyzické násilie či hrubé urážky.
Najvyšší súd zdôraznil, že vlastníctvo možno nadobudnúť len na základe zákonom určených právnych skutočností (napr. dedením, kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou a pod.), ktoré ustanovenie § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka priamo vymenúva, a to spôsobom uzavretého výpočtu zákonných spôsobov. Najvyšší súd zároveň v uvedenom rozhodnutí dodáva, že „súdy ani iné orgány verejnej moci nie sú oprávnené vytvárať nové, zákonom nepredpokladané spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva a samotný fakt, že niekto koná v rozpore s dobrými mravmi neznamená, že jeho právo zaniká a automaticky sa presúva na inú osobu.”
Vrátenie pôvodného daru žalobkyniam by teda bolo v rozpore nielen s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale aj s princípom právnej istoty. Jeho súčasťou je totiž aj ochrana nadobudnutých práv. Najvyšší súd taktiež pripomína, že vlastnícke právo je taktiež jedným zo základných majetkových práv a požíva osobitnú ochranu v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Navyše, povinnosť vrátiť dar podľa § 630 OZ neprechádza na dediča obdarovanej osoby.
Ak by súd nariadil vrátenie zdedeného daru pôvodným darcom, išlo by podľa Najvyššieho súdu o právnu neistotu o narušenie dôvery v evidenciu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Žalobkyne mali možnosť zaistiť si právnu ochranu ešte za života obdarovanej, napr. zriadením vecného bremena práva doživotného bývania, uzavretím zaopatrovacej zmluvy, prípadne priamo v závete. Súd však nesmie naprávať nečinnosť strán vytvorením nového, doteraz neexistujúceho, vlastnícke práva len na základe akýchsi morálnych úvah.