AKMV 
Kedy je darovacia zmluva neplatná?
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. To platí aj v prípade darovacej zmluvy.
Základným znakom darovacej zmluvy je bezodplatnosť.
Tiež upozorňujeme na to, že ani darovanie veci, ktorá spadá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (darovanie medzi manželmi) jedným manželom druhému nie je možné.
Kontaktujte nás!
Ak máte záujem žiadať vrátenie daru, neváhajte nás kontaktovať na recepcia@akmv.sk
Neplatnosť darovacej zmluvy by mohla byť posudzovaná aj v prípade simulovaného právneho úkonu (napríklad kúpna zmluva za euro).
Neplatná by bola aj darovacia zmluva, ktorou by sa malo plniť až po smrti darcu (donatio mortis causa).
Ešte uvádzame, že chyby v písaní a počítaní, ak je význam právneho úkonu nepochybný, nespôsobujú neplatnosť darovacej zmluvy.
Zrušenie darovacej zmluvy (zánik darovania) a vrátenie daru
Tak obdarovaný, ako aj darca, môžu za určitých podmienok vrátiť, prípadne žiadať vrátenie daru.
Podľa Občianskeho zákonníka je obdarovaný oprávnený vec vrátiť, ak má vady, na ktoré ho darca neupozornil pri ponuke daru, na čo bol v zmysle zákona povinný.
Darca zas môže žiadať vrátenie daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Môže ísť napríklad o fyzické násilie, slovné útoky vo forme nadávok, neposkytnutie pomoci a podobne. V praxi sa často rieši, ktorý úkon je možné považovať za taký, ktorý hrubo porušuje dobré mravy. Je potrebné uviesť, že základným predpokladom je, že takýto úkon musí v zmysle zákona smerovať buď voči obdarovanému alebo členom jeho rodiny. Preto vrátenie daru nebude možné požadovať, ak obdarovaný vedie neusporiadaný život alebo naložil s darom proti vôli darcu. Okrajovo však uvádzame, že je možné aj účelové darovanie, keď sa v darovacej zmluve presne určí aj účel daru a nakladanie s ním a pre prípad porušenia sa dohodnú sankcie (napr. rozväzovacia podmienka).
V zmysle odbornej právnej literatúry (Fekete, I.: Občiansky zákonník Veľký komentár. 2. Diel. Euro Kódex, 2011) si môžu zmluvné strany v darovacej zmluve dohodnúť aj ďalšie dôvody na zrušenie darovacej zmluvy „napr. o dojednanie, že obdarovaný vráti darovanú vec, keď sa podstatný spôsobom zmení osobná (bezdetnému darcovi sa narodí dieťa alebo sa darca ožení) alebo hospodárska situácia (napr. darca sa v dôsledku ťaživej hospodárskej situácie, ktorú nezavinil, dostane do hmotnej núdze.“ Pokiaľ nastanú dôvody, aby sa darca mohol domáhať vrátenia daru, je potrebné adresovať výzvu obdarovanému a v prípade, ak nebude úspešná a obdarovaný dobrovoľne nevráti dar, treba podať žalobu na súd. Pokiaľ darca žiada o vrátenie nehnuteľnosti, výzva musí byť písomná. Písomnú výzvu však odporúčame v každom prípade, aj keď to zákon nevyžaduje, z dôvodu ďalšieho dokazovania. Vo výzve odporúčame tiež presne špecifikovať, v čom darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov. Pokiaľ bolo darcov viac a boli spoluvlastníkmi veci, musia výzvu adresovať spoločne. Uvedené platí aj v prípade manželov (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 2731/2000). Ak už jeden z manželov nežije, môže tak urobiť pozostalý manžel (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 255/2007).
Napadnutie darovacej zmluvy po smrti darcu
Aj napriek tomu, že osoba môže za svojho života nakladať so svojím majetkom, nastávajú prípady, keď dedičia chcú napadnúť darovaciu zmluvu.
Okrem vyššie uvedených dôvodov, najčastejšie dedičia napádajú, že darca (poručiteľ) nemal spôsobilosť na právne úkony, keď darovaciu zmluvu podpisoval alebo darca trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila na uzavretie darovacej zmluvy neschopnou.
Právo na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka je subjektívnym právom veriteľa, a preto neprechádza na jeho právneho nástupcu: „Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.“ (§579 ods. 2, Občiansky zákonník).
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR R 73/2023: „Odvolanie darovania v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka je osobným právom darcu (§ 579 ods. 2 OZ), ktoré zaniká smrťou darcu a vylučuje sa jeho uplatnenie právnymi nástupcami darcu (dedičmi). V prípade, ak medzi odoslaním a doručením právneho úkonu odvolania darovania darca zomrie, účinky právneho úkonu neboli zavŕšené (úkon nie je perfektný a jeho účinky nenastali), právo na vrátenie daru okamihom smrti darcu zaniklo a neprechádza na dedičov darcu. Po smrti darcu nie je odvolanie daru prípustné (porovnaj napr. § 532 BGB), čo znamená neprípustnosť uskutočňovať nie len úkon prejavu vôle, ale aj úkon jeho doručovania adresátovi.“
„Dedič darcu sa preto nemôže domáhať vrátenia daru, a to ani v prípade, keď k závadnému správaniu obdarovaného došlo ešte počas života darcu. Iba v tom prípade, že darca ešte za svojho života urobil voči obdarovanému prejav vôle smerujúci k vráteniu daru, môžu sa po smrti darcu jeho dedičia domáhať vydania darovanej veci (príp. peňažnej náhrady).“ (Občiansky zákonník Veľký komentár, I. Fekete, Eurokódex, 2021)
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. č. 4 Cdo 111/2024
Jedným z novších rozhodnutí, ktorý sa tiež uvedenej problematike venoval, bol rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. č. 4 Cdo 111/2024. V rozsudku sa zaoberal otázkou vrátenia daru od dediča zosnulej osoby, ktorá bola predmetným darom obdarovaná. Najvyšší súd sa stotožnil s odôvodnením krajského súdu, podľa ktorého žiadať vrátenie daru možno len od obdarovaného. Ak sa dar dostal dedením do vlastníctva dediča obdarovanej osoby, nemožno požadovať vrátenie predmetného daru, a to ani v prípade nevhodného správania dediča.
Podľa § 360 OZ je dôvodom na domáhanie sa vrátenia daru skutočnosť kedy sa obdarovaný správa k darcovi alebo jeho príbuzným nevhodne, porušujúc dobré mravy. Krajský súd v Banskej Bystrici sa v rozhodnutí č. 15Co/132/2018 v inej veci vyjadril, že porušením dobrých mravov je napríklad fyzické násilie či hrubé urážky.
Najvyšší súd zdôraznil, že vlastníctvo možno nadobudnúť len na základe zákonom určených právnych skutočností (napr. dedením, kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou a pod.), ktoré ustanovenie § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka priamo vymenúva, a to spôsobom uzavretého výpočtu zákonných spôsobov. Najvyšší súd zároveň v uvedenom rozhodnutí dodáva, že „súdy ani iné orgány verejnej moci nie sú oprávnené vytvárať nové, zákonom nepredpokladané spôsoby nadobúdania vlastníckeho práva a samotný fakt, že niekto koná v rozpore s dobrými mravmi neznamená, že jeho právo zaniká a automaticky sa presúva na inú osobu.”
Vrátenie pôvodného daru žalobkyniam by teda bolo v rozpore nielen s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale aj s princípom právnej istoty. Jeho súčasťou je totiž aj ochrana nadobudnutých práv. Najvyšší súd taktiež pripomína, že vlastnícke právo je taktiež jedným zo základných majetkových práv a požíva osobitnú ochranu v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Navyše, povinnosť vrátiť dar podľa § 630 OZ neprechádza na dediča obdarovanej osoby.
Ak by súd nariadil vrátenie zdedeného daru pôvodným darcom, išlo by podľa Najvyššieho súdu o právnu neistotu o narušenie dôvery v evidenciu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností. Žalobkyne mali možnosť zaistiť si právnu ochranu ešte za života obdarovanej, napr. zriadením vecného bremena práva doživotného bývania, uzavretím zaopatrovacej zmluvy, prípadne priamo v závete. Súd však nesmie naprávať nečinnosť strán vytvorením nového, doteraz neexistujúceho, vlastnícke práva len na základe akýchsi morálnych úvah.
Ako je možné napadnúť darovaciu zmluvu
Darovaciu zmluvu je možné napadnúť súdnou cestou žalobou podanou na súd. V žalobe je potrebné uviesť okrem iného dôvody, pre ktoré by mala byť darovacia zmluva neplatná. Dôvody nestačí len vymenovať, ale navrhovateľ ich musí v priebehu súdneho konania aj dokázať. Napríklad, ak darca trpel chorobou, ktorá ho robila na uzavretie darovacej zmluvy neschopnou, bude potrebné v súdnom konaní preukázať uvedené napríklad výsluchom ošetrujúceho lekára darcu, lekárskymi záznamami či znaleckým posudkom, ktorý bol za života poručiteľa vyhotovený.
Doplnenie ďalších skutočností preukazujúcich hrubé porušenie dobrých mravov
Doplnenie ďalších skutočností preukazujúcich hrubé porušenie dobrých mravov v žalobe o vrátenie daru je zmenou žaloby.
Pokiaľ by žalobca hrubé porušenie dobrých mravov chcel preukázať ďalšími rozhodujúcimi skutočnosťami, doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe je zmenou žaloby v zmysle § 140 ods. 2 CSP, nakoľko ide o zmenu v skutkovom stave. (zdroj: epi.sk)
Nevďačnosť obdarovaného voči darcovi
Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe, alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí. (zdroj: judikaty.sk)
Vrátenia daru, ktorý v čase darovania tvoril predmet BSM
Vrátenia daru, ktorý v čase darovania tvoril predmet BSM, sa po smrti jedného z manželov môže domáhať pozostalý manžel. (zdroj: judikaty.sk)
