Výživné na exmanželku

Otázka:

Som invalidná dôchodkyňa. S manželom sme sa pred 3 mesiacmi rozviedli, nie som schopná sa uživiť nakoľko ma nikto momentálne nechce s mojím zdravotným stavom zamestnať. Mám nárok na výživne od exmanžela?

Odpoveď:

To, že ste invalidná dôchodkyňa neznamená, že Vám automaticky vznikne nárok na výživné rozvedeného manžela. Pri posudzovaní nároku výživné je potrebné vychádzať z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o rodine“).  

Podľa § 72 ods. 1 zákona o rodine: „Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.“  

Súd by v takomto prípade posudzoval, nakoľko nie ste spôsobila zabezpečiť si základné potreby pre život sama. Nevychádzal by pri tom iba z Vašich aktuálnych príjmov, ale aj z potenciálnych možností a celkových majetkových pomerov. Zároveň by súd prihliadal na to, či Váš bývalý manžel je spôsobilý prispievať Vám na výživné. Vplyv na vyhodnotenie situácie by moli mať aj príčiny, ktoré viedli k rozvodu manželstva. 

Podľa § 72 ods.3 zákona o rodine: „Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.“

Otázka

Môže exmanžeľka požiadať o príspevok na výživu po rozvode? 

Odpoveď:

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine: „Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.“
 
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine: „Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.“
 
Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine: „Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.“
 
Podľa § 73 Zákona o rodine: „Právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.“
 
EPI Komentár zákona o rodine: „V zmysle ustanovenia § 72 ZoR sa však pri splnení zákonných predpokladov môže solidarita plynúca z manželského zväzku preniesť v obmedzenej miere i do času po zániku manželstva, a to v podobe príspevku na výživu rozvedeného manžela. Ten je možné uplatniť len po rozvode manželstva (v prípade rozpadu vzťahu druha a družky týmto nárok na uvedený príspevok nevzniká). Napriek tomu, že ide o prejav solidarity medzi bývalými manželmi, v tomto prípade ide len o zabezpečenie primeranej výživy pre toho z manželov, ktorý nie je schopný sám sa živiť, a nie o zabezpečenie rovnakej životnej úrovne rozvedených manželov tak, ako to bolo počas trvania manželstva. Primeranosť, ktorá obmedzuje výšku príspevku, je daná účelom, ktorému má príspevok na rozvedeného manžela slúžiť, a teda pokrytie časti niektorých opodstatnených výdavkov rozvedeného manžela a jeho domácnosti. Predmetný príspevok teda nemá slúžiť na udržanie rovnakej životnej úrovne rozvedeného manžela. Základnou podmienkou na jeho priznanie je nedostatočná schopnosť rozvedeného manžela, ktorý o tento príspevok žiada, sám sa živiť a z toho vyplývajúca odkázanosť od pomoci bývalého manžela. Súd pri posudzovaní schopnosti sa samostatne živiť nevychádza len zo skutočnosti, že je tento bývalý manžel nezamestnaný, ani z kritérií, z ktorých by vychádzal v prípade určenia vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ale posudzuje subjektívne aj objektívne schopnosti a možnosti rozvedeného manžela na trhu práce, teda skutočnosť, či je tento schopný pracovať, taktiež aké má majetkové pomery.“