BSM – Kedy sa majetok po rozvode nemusí rozdeliť rovnakým dielom?

Uzavretím manželstva vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“), ktoré môže vzniknúť iba medzi manželmi. Najčastejším dôvodom zániku BSM je zánik manželstva. V prípade zániku BSM je potrebné vykonať jeho vyporiadanie, ktoré sa riadi zásadami zakotvenými v Občianskom zákonníku. Vo všeobecnosti platí, že podiely bývalých manželov na majetku, ktorý patril do BSM sú rovnaké. V článku si priblížime, ktoré faktory môžu ovplyvniť, že výška podielov priznaných v súdnom konaní o vyporiadanie BSM bude rôzna. 

Do bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 143 Občianskeho zákonníka patrí: „všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.“ 

V prípade pochybností, či niektorá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva alebo do
výlučného vlastníctva niektorého z manželov, nemožno postupovať paušálne podľa toho, o
akú vec ide. Predovšetkým je potrebné vziať do úvahy zákonné kritériá, ktoré určujú rozsah
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zákon pozná tri takéto kritériá:

a) časové kritérium, pri ktorom sa skúma, kedy sa určitá vec nadobudla,

b) kritérium spôsobu nadobudnutia určitej veci, pri ktorom sa skúma, ako určitú vec manželia
nadobudli,

c) kritérium spôsobu užívania veci, pri ktorom sa skúma, akým spôsobom sa určitá vec
užíva (či je vec určená na užívanie obom manželom alebo len jedným z nich).

Ad a) Kritérium času nadobudnutia majetku: V bezpodielovom spoluvlastníctve môžu byť
iba veci, ktoré manželia nadobudli za trvania manželstva. Hľadisko času nadobudnutia určitej veci je však dôležité nielen v časovom rozhraní vzniku manželstva, ale takisto ho treba vziať
do úvahy aj pri zániku manželstva. Zánikom manželstva manželia prestávajú naďalej
spoločne nadobúdať veci. Ak vzniknú pochybnosti o tom, že či je vec v bezpodielovom
spoluvlastníctve alebo nie, treba skúmať, či sa vec nadobudla ešte za trvania manželstva
alebo až po jeho zániku.

Ad b) Kritérium spôsobu nadobúdania vecí: Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva
je všetko, čo „nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva.“ Nerozhoduje miera
pričinenia každého manžela pri rozmnožení spoločného majetku ani to, či manželia vedú
spoločnú domácnosť alebo či hospodária oddelene.

Ad c) Kritérium spôsobu užívania: Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci, ktoré
podľa svojej povahy slúžia na osobnú potrebu alebo výkon povolania len jedného z
manželov. Vecami slúžiacimi osobnej potrebe len jedného z manželov sú napr. osobné
šatstvo, kozmetické prípravky, zdravotnícke potreby. Vecami slúžiacimi na výkon povolania
len jedného z manželov sú napr. klavír hudobného umelca, vedecká knižnica vedca,
geodetické prístroje geodeta. Tieto veci patria do výlučného vlastníctva toho z manželov,
ktorého osobným potrebám alebo výkonu povolania slúžia bez ohľadu na to, ako boli tieto
veci nadobudnuté a akú majú hodnotu. Ak sú však napr. obaja manželia klaviristi a nadobudli
klavír za trvania manželstva, tak patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Ak ide o vec nie
obvyklej osobnej potreby (napr. drahocenný kožuch) alebo o vec slúžiacu síce na výkon
povolania, ale majúcu mimoriadnu hodnotu (napr. starožitná vedecká knižnica), mal by
manžel, ktorý tieto hodnoty za trvania manželstva získal, nahradiť to, čo zo spoločného
majetku bolo na tento majetok vynaložené (R 42/1972). Ide o tzv. veci slúžiace na
investovanie spoločných peňazí. (zdroj: I. Fekete: Občiansky zákonník – EPI komentár)

K vyporiadaniu BSM môže dôjsť dohodou bývalých manželov. V prípade uzavretia dohody je určenie veľkosti podielov na majetku patriacom do zaniknutého BSM na bývalých manželoch a nie je podmienkou, aby podiely boli rovnaké. 

V súvislosti s dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné
zdôrazniť, že zaväzuje len jej účastníkov, t. j. bývalých manželov. Pokiaľ ide o vzťah tejto
dohody voči tretím osobám, v doktríne, ako aj v súdnej praxi je zastávaný názor, že dohody
uzavreté medzi manželmi o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva nemajú vplyv
na ich právne postavenie voči tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi tejto dohody, a preto
sú ich práva zachované. Tretie osoby, ktoré majú pohľadávky voči jednému z manželov či
obom manželom, môžu postihovať spoločný majetok manželov tak, ako keby k žiadnej
dohode o vyporiadaní nedošlo. (zdroj: I. Fekete: Občiansky zákonník – EPI komentár)

Pokiaľ nedôjde k vyporiadaniu BSM dohodou, môže ktorýkoľvek z bývalých manželov podať na súd žalobu o vyporiadanie BSM.

Ak však v lehote do troch rokov od zániku BSM nedošlo k prijatiu dohody a ani nebola podaná žaloba, podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka platí, že: „pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.“ 

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka: „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.“ 

Z uvedenej citácie vyplýva, že základným predpokladom je rovnosť podielov oboch manželov, čo potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov. Napr. podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/212013: „Súdna prax odklon od princípu rovnosti podielov tzv. disparitu podielov označuje za postup výnimočný a preto je nutné vychádzať z toho, že parita podielov predstavuje východisko a disparita odklon od východiska parity podielov.“

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 20 Cdo 1683/2013 (C 13611): „Institut disparity podílů nemůže sloužit k tomu, aby jeho prostřednictví účastníci řešili obtíže se zařazením věcí a hodnot do společného jmění manželů, protože odklon od principu rovnosti podílů naopak předpokládá řádné zjištění skutkového stavu věci ve vztahu k hodnotám tvořícím součást společného jmění manželů.“

Rozdielna veľkosť podielov bývalých manželov by teda v zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy bola odôvodniteľná predovšetkým:

Dôvodom na priznanie podielov v rôznej výške nie je napr. skutočnosť, že manželia dlhšiu dobu žijú oddelene a spoločne nehospodária. Uvedené potvrdzuje odborná literatúra aj rozhodovacia prax súdov. „Ani samotné oddelené hospodárenie manželov, hoci trvajúce dlhší čas nie je dôvodom na stanovenie rôznych podielov, ak súčasne nie sú spoľahlivo zistené ďalšie okolnosti, pre ktoré by mal byť jeden z účastníkov zvýhodnený oproti druhému.“ (ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, str. 1137).

Takisto podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30 Cdo 1342/2002: „Samotná okolnost, že manželé po delší dobu hospodáři odděleně, nemusí vést k stanovení jejich rozdílných podílu na majetku v bezpodílovém spoluvlastnictví, nejsou-li spolehlivě zjištěny další okolnosti, které jsou předpokladem pro zvýhodnění jednoho z účastníku oproti druhému.“

Z rozhodovacej praxe súdov vyplývajú aj ďalšie konkrétne príklady situácií, ktoré sa v praxi bežne vyskytujú a ktoré nie sú dôvodom na priznanie podielov v rôznej výške. 

Napr. podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 2921/2005 (C 5028) (PR, 2007, č. 15): „Vypořádací podíl jednoho z manželů na zaniklém, společném jmění nezle snížit jen proto, že zjevnou příčinou rozvratu manželství byl jeho mimomanželský vztah.“ 

Manžel môže nakladať len so svojím výlučným majetkom (nepatriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Na začiatku je potrebné uviesť, že aj mzda manžela patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (pokiaľ nie je BSM zúžené), rovnako tak aj niektoré ďalšie veci (čo patrí do BSM je popísané v našom príspevku – čo patrí do BSM. Nie je pritom relevantné, či sú peňažné prostriedky uložené na spoločnom účte alebo na oddelených účtoch manželov. To, či vec (vrátane financií) je spoločnou vecou a patrí do BSM je rozhodujúce aj pri nakladaní s ňou. 

Podľa § 145 a § 145 Občianskeho zákonníka „Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.“ 

Pojem bežná vec nie je v zákone definovaný, bude závisieť na konkrétnom prípade, avšak možno predpokladať, že bežná vec je taká, ktorá je medzi manželmi skôr obvyklá v každodennom živote, kde sa nesúhlas druhého manžela nepredpokladá, neprekračuje sa ním obvyklá rutina každodenného života  a neohrozuje sa ňou vlastníctvo druhého manžela. Podľa judikatúry súdov v tejto oblasti „za bežnú vec treba považovať čerpanie spoločných úspor na úhradu potrieb spoločného dieťaťa v primeranom rozsahu alebo nákup bežného ošatenia, naproti tomu plnenie tretej osobe, na ktoré nie je právny dôvod, alebo poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty, nie je bežnou vecou.“ Bežnou vecou podľa judikatúry súdov nie je ani nákup drahšieho automobilu (R 42/1964). 

Ak sa daruje spoločný majetok patriaci do BSM inej osobe a nejde o dar nepatrnej hodnoty (napr. väčšia finančná čiastka, nákup auta za peňažné prostriedky patriace do BSM a podobne), predpokladá sa na tento úkon súhlas druhého manžela, inak je takýto úkon neplatný. 

Právny úkon, ktorý je vykonaný bez súhlasu druhého manžela je neplatný. Ide pritom o relatívnu neplatnosť úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka (právny úkon sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej lehote.)