AKMV 
V otázke rozvodu manželstva v Slovenskej republike existuje vnútroštátna právna úprava podľa ustanovenia § 22 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších právnych predpisov, ktorý upravuje rozhodné právo pri zrušení manželstva rozvodom.
Ak sa chcete rozvádzať, neváhajte nás kontaktovať na recepcia@akmv.sk.
Prečítajte si aj: Uznanie zahraničného rozvodu na Slovensku
Tento zákon v § 38 upravuje právomoc slovenských súdov v rodinných veciach:
„V manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.“
Hraničným určovateľom je v tomto ustanovení štátne občianstvo aspoň jedného z manželov. Teda slovenský súd si na základe tohto ustanovenia zakladá právomoc vo veci rozvodu v prípade, že jeden z manželov je Slovák.
Pred vnútroštátnymi právnymi predpismi majú však prednosť medzinárodné zmluvy a niektoré právne predpisy EÚ, konkrétne Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „nariadenie Brusel ll b“).
Právomoc súdu v manželských veciach podľa medzinárodnej zmluvy
V prvom rade po podaní návrhu na rozvod, v ktorom sa vyskytuje cudzí prvok, slovenský súd skúma, či bola uzatvorená medzinárodné zmluva, ktorú by bolo možné na konkrétny prípad aplikovať. Ak takáto zmluva existuje, pokúsi sa založiť si právomoc na základe nej.
Právomoc súdu v manželských veciach podľa práva Európskej únie
Slovenská republika ako členský štát Európskej únie je povinná prednostne uplatňovať legislatívu Európskej únie. Slovenské súdy sú teda viazané právom Európskej únie a preto sú povinné prednostne aplikovať toto právo.
Právomoc súdu sa určuje v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „nariadenie Brusel ll b“), ktoré sa uplatňuje na konania začaté po 1. auguste 2022. Týmto nariadením sa stanovujú jednotné pravidlá právomoci pri rozvode, rozluke a anulovaní manželstva, ako aj pri sporoch o rodičovských právach a povinnostiach s medzinárodným prvkom.
Duálnosť predpisov
Slovenské súdy sa pri určovaní medzinárodnej právomoci v rozvodových konaniach riadia časovým míľnikom 1. augusta 2022. Ak konanie začalo najneskôr do 31. júla 2022, aplikuje sa nariadenie Brusel IIa. Na všetky novšie konania, ktoré začali po tomto dátume, sa už vzťahujú ustanovenia nariadenia Brusel IIb.
Kľúčovým aspektom pre určenie rozhodného nariadenia je presný moment začatia konania. Obe právne normy (konkrétne čl. 16 nariadenia Brusel IIa a čl. 17 nariadenia Brusel IIb) jasne definujú kritériá, kedy sa súdne konanie považuje za oficiálne začaté na ich účely.
Všeobecná právomoc podľa nariadenia Brusel ll b
Článok 3 nariadenia Brusel II b upravuje všeobecnú právomoc súdov nasledovne:
„Vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu,
- na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt;
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva;
- má odporca obvyklý pobyt;
- v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt;
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo
- ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia.“
Slovenský súd sa teda bude snažiť založiť si právomoc podľa tohto ustanovenia.
Zostatková právomoc podľa nariadenia Brusel ll b
V praxi sa stávajú prípady, kedy nie je splnená pobytová podmienka alebo obaja manželia nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Nariadenia Brusel II b počíta s takouto situáciou a preto v článku 6 ods. 1 upravuje zostatkovú právomoc:
1. S výhradou odseku 2, ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článku 3, 4 alebo 5, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa právneho poriadku tohto štátu.
2. Manžela, ktorý má obvyklý pobyt na území členského štátu alebo je štátnym príslušníkom členského štátu, možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5.
3. Proti odporcovi, ktorý nemá obvyklý pobyt v členskom štáte a nie je štátnym príslušníkom členského štátu, môže každý štátny príslušník členského štátu s obvyklým pobytom na území iného členského štátu využiť kritériá právomoci platné v danom štáte rovnako ako štátni príslušníci tohto štátu
Nariadenie Brusel IIa – zrušené od 1.8.2022
Nariadenie Brusel IIa upravuje v článku 3 všeobecnú právomoc súdu, a to nasledovne:
Vo veciach rozvodu manželstva majú právomoc súdy Slovenskej republiky v prípade, ak majú na území Slovenskej republiky:
- manželia obvyklý pobyt
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva
- má odporca obvyklý pobyt
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“
Okrem toho by bola daná právomoc Slovenskému súdu, ak by obaja manželia boli štátni príslušníci Slovenskej republiky, v prípade Veľkej Británie a Írska by postačovalo, ak by mali obaja manželia v Slovenskej republike „domicil“.
Ustanovenie čl. 6 Nariadenia Brusel IIa ďalej upravuje výlučnú právomoc súdu.
Manžela, ktorý:
a) má obvyklý pobyt na území členského štátu; alebo
b) je štátnym príslušníkom členského štátu alebo v prípade Veľkej
Británie a Írska, má svoj „domicil“ na území jedného z týchto členských štátov,
možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5.
Článok 7
Zostatková právomoc1. Ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článkov 3, 4
a 5, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa práva tohto štátu.2. Proti odporcovi, ktorý nemá obvyklý pobyt a ani nie je štátnym
príslušníkom členského štátu, alebo v prípade Veľkej Británie a Írska,
nemá „domicil“ na území žiadneho z týchto členských štátov, môže
každý štátny príslušník členského štátu s obvyklým pobytm na území
iného členského štátu využiť kritériá súdnej právomoci platné v danom
štáte rovnako ako štátni príslušníci tohto štátu.
Ako sa posudzuje obvyklý pobyt ?
Rozsudok SD EÚ z 25.11.2021 vo veci C-289/20
Súdny dvor EÚ zdôraznil, že obvyklý pobyt sa v zásade vyznačuje dvoma prvkami, a to vôľou dotknutej osoby zriadiť zvyčajné centrum svojich záujmov v danom mieste a jednak prítomnosťou, ktorá predstavuje dostatočný stupeň stability na území dotknutého členského štátu.
Vyporiadanie BSM – právomoc a rozhodné právo
Otázky majetku nie sú predmetom nariadení EÚ, preto sa právomoc slovenského súdu určuje podľa § 37 ZMPS. Právomoc existuje, ak má odporca bydlisko v SR alebo sa majetok, ktorý je predmetom konania, nachádza na území SR. Nestačí, aby odporca vlastnil akýkoľvek majetok na Slovensku – musí ísť o majetok, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Ak tieto podmienky nie sú splnené, súd konanie podľa § 9 CSP zastaví z dôvodu nedostatku právomoci.
Rozhodné právo na vyporiadanie BSM sa podľa § 21 ods. 1 ZMPS určuje štátnou príslušnosťou manželov. Ak majú rôznu štátnu príslušnosť, uplatňuje sa slovenské právo bez ohľadu na to, či je niektorý z manželov slovenským občanom. Ide o jednostrannú kolíznu normu, ktorá zabezpečuje jednotný právny režim.
Podľa § 21 ods. 2 ZMPS sa dojednaná úprava majetkového režimu posudzuje podľa práva, ktoré bolo rozhodujúce v čase jej uzavretia. Neskoršia zmena štátnej príslušnosti nemá vplyv.
Prekážka rozhodnutej veci pri zahraničnom rozsudku
Na rozdiel od slovenskej praxe je v zahraničí bežné, že súdy spájajú rozvodové konanie priamo s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak takýto zahraničný súd manželstvo rozvedie, spravidla v tom istom rozhodnutí upraví aj ich majetkové vzťahy. Napriek tomu sa stáva, že jeden z bývalých manželov podá nový návrh na vyporiadanie majetku na slovenskom súde. Často ide o snahu získať výhodnejší rozsudok v nádeji, že slovenský súd zahraničné rozhodnutie v majetkovej časti prehliadne alebo mu neprizná žiadnu váhu.
Pre slovenský súd však takýto scenár predstavuje procesný problém. Pri posudzovaní cudzích rozhodnutí o manželskom majetku by mal súd z vlastnej iniciatívy (ex offo) smerovať k ich neformálnemu uznaniu podľa § 67 ods. 3 ZMPSP. Ešte pred samotným uznaním musí súd preveriť, či rozhodnutie spĺňa podmienky na uznanie (§ 63 ZMPSP) a či neexistujú zákonné prekážky, ktoré by mu bránili (§ 64 ZMPSP).
Akonáhle je cudzie rozhodnutie o vyporiadaní majetku uznané, nadobúda rovnaké právne účinky ako rozsudok slovenského súdu. V tom momente vzniká v danej veci prekážka res iudicata (rozhodnutá vec), ktorá bráni akémukoľvek ďalšiemu konaniu o tom istom majetku na Slovensku. Ide o neodstrániteľnú procesnú vadu. Ak by ju súd opomenul a vo veci opätovne rozhodol, takéto konanie by bolo postihnuté zmätočnosťou, čo je dôvodom na podanie odvolania či dovolania a malo by viesť k okamžitému zastaveniu konania podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku. (Zdroj: JUDr. Ľuboslav Sisák PhD., 2021. Manželské majetkové veci s cudzím prvkom: manželská zmluva, zmena štatútu, prekážka res iudicata mocou cudzieho rozhodnutia)
Dôkazná moc zahraničných listín
Podľa § 52 ZMPS majú verejné listiny z cudziny dôkaznú moc v SR, ak sú opatrené predpísaným overením (apostila alebo superlegalizácia).
Vykonateľnosť rozhodnutí
Rozhodnutie slovenského súdu o majetku nachádzajúcom sa v zahraničí nemusí byť v danej krajine uznané ani vykonané. V takom prípade je potrebné postupovať podľa práva daného štátu.
V prípade, že slovenský súd nemá právomoc nad celým majetkom (napríklad keď sa časť majetku nachádza v zahraničí), môže rozhodnúť len o nepatrnej časti majetku, pričom konanie v časti o zahraničnom majetku zastaví.
Ak by sa mal vyporiadať BSM na Slovensku, ale väčšina majetku je v zahraničí, môže to viesť k situácii, kde Slovenský súd rozhodne iba o nepatrnom majetku nachádzajúcom sa na území Slovenskej republiky (napríklad nehnuteľnosti, ktoré sú na Slovensku), ale majetok v zahraničí nebude súdom v SR priamo ovplyvnený.
