AKMV 
Uvedené potvrdili aj tri citované rozhodnutia súdov:
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 271/2004 (52/2007 ZSP):
“Predchádzajúci súhlas obecného (miestneho alebo mestského) úradu podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. nebol potrebný v prípade, ak bola prenajatá budova ako celok, aj keď sa v nej nachádzali miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb. Režim takého nájmu sa totiž nespravuje ustanoveniami zákona č. 116/1990 Zb., ale ustanoveniami § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v znení neskorších zmien a doplnkov, sa nevzťahuje na dohody (zmluvy) o nájmoch nehnuteľností (pozemkov alebo budov), bez ohľadu na to, že súčasťou týchto nehnuteľností môžu byť aj nebytové priestory.”
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. M Cdo 251/2002:
“Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. treba vykladať tak, že predchádzajúci súhlas obce sa vyžaduje len na prenajatie tých nebytových priestorov, ktoré sú stavebne (nie zmluvne) určené na prevádzkovanie obchodu a služieb. Iba toto účelové určenie, vyplývajúce z obsahu stavebnoprávnej dokumentácie a rozhodnutí príslušných stavebných orgánov, je právne relevantné na posúdenie otázky, či sa predchádzajúci súhlas obce vyžaduje alebo nevyžaduje. Dohoda účastníkov zmluvy, že v nájme nehnuteľnosti ide o nájom nebytových priestorov, ktorý sa potom riadi zákonom č. 116/1990 Zb., je z uvedeného hľadiska neplatná, a teda právne bezvýznamná.”
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2003, sp.zn. M Cdo 251/02:
“Z ustanovenia § 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nemožno vyvodiť, že by sa tento zákon vzťahoval aj na zmluvy o nájmoch stavieb, v ktorých sú umiestené nebytové priestory.”
