AKMV 
Komplexná právna úprava umelého oplodnenia a s ním súvisiacich aspektov v slovenskej právnej úprave absentuje. Ucelenejšia právna úprava umelého oplodnenia je obsiahnutá v Opatrení Ministerstva zdravotníctva SSR č. 24/1983 o úprave podmienok pre umelé oplodnenie.
Uvedené opatrenie dovoľuje umelé oplodnenie iba manželom a iba z konkrétnych zdravotných dôvodov uvedených v opatrení. Čiastková právna úprava súvisiaca s umelým oplodním sa nachádza aj v ďalších právnych predpisoch, je však nekonzistentná.
Právne služby
Zákon č. 317/2016 Z. z. o požiadavkách a postupoch pri odbere a transplantácii ľudského orgánu,
ľudského tkaniva a ľudských buniek a o zmene a doplnení niektorých zákonov (transplantačný zákon) zakotvuje požiadavky na zabezpečenie kvality a bezpečnosti pri darcovstve, odbere, spracovaní, konzervovaní, testovaní, skladovaní, distribúcii a transplantácii ľudského tkaniva vrátane reprodukčných ľudských buniek. Počíta pri tom aj s darcovstvo reprodukčných buniek inak ako v rámci manželstva a za tzv. partnerské darcovstvo považuje aj použitie reprodukčných buniek mužom a ženou, ktorí vyhlásia, že majú intímny fyzický vzťah.
Neuvádzate, ako presne k poskytnutiu reprodukčných buniek došlo a či ste v tejto súvislosti udelili informovaný súhlas a ak áno, v akom znení.
V Českej republike podľa § 54/3 zákona o rodine a § 778 Občianskeho zákonníka: „Za otce se při
umělém oplodnění považuje muž, který dal k umělému oplodnění ženy souhlas.“ V slovenskej právnej úprave takéto výslovné ustanovenie absentuje. V zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine sa otcovstvo určuje na základe zákonných domnienok:
- Za otca dieťaťa sa považuje manžel matky, ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300tého dňa po zániku manželstva.
- Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
- Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Určenie otcovstva na základe darovania reprodukčných buniek zákon výslovne nezakotvuje. Pokiaľ nie je darca reprodukčných buniek vedený na matrike ako otec na základe súhlasného vyhlásenia rodičov, nie je vylúčené, že by sa matka v budúcnosti mohla domáhať určenia otcovstva súdnou cestou.
Vzhľadom na nekompletnú a v istom zmysle prekonanú právnu úpravu nie je možné do budúcnosti vylúčiť zmeny právnej úpravy tak, aby presne zakotvili povinnosti neanonymného darcu reprodukčných buniek, do prípadného prijatia takejto právnej úpravy by v prípade súdneho sporu musel situáciu vyhodnotiť konajúci súd. V dostupných zdrojoch sme nenašli informácie o súdnom spore s relevantným predmetom konania na niektorom zo slovenských súdov.
Právna úprava práv a povinností spojených s narodením dieťaťa na základe neanonymného darcovstva reprodukčných buniek v slovenských právnych predpisoch absentuje. Právny poriadok nevylučuje možnosť matky, prípadne dieťaťa, domáhať sa určenia otcovstva a s tým súvisiacich nárokov na plnenie vyživovacej povinnosti, dedenie atď. Medzi faktory, ktoré by súd v takomto konaní mohol posudzovať môže podľa nášho názoru patriť napr. aj skutočnosť, či boli reprodukčné bunky poskytnuté dobrovoľne, či bol udelený informovaný súhlas, či boli splnené legislatívne podmienky pre umelé oplodnenie a podobne. Na základe súčasného právneho stavu nie je podľa nášho právneho názoru do budúcnosti možné vylúčiť vyživovaciu povinnosť.
