AKMV 
Kontaktujte nás
V prípade záujmu o právne služby v oblasti pracovného pŕava nás kontaktujte na office@akmv.sk
Príkaz rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní mzdy platí za predpokladu, že ide o prácu:
- rovnakej zložitosti,
- zodpovednosti a
- namáhavosti,
- vykonávanú pri rovnakých pracovných podmienkach a
- pri dosahovaní rovnakej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa.
Prečítajte si aj naše ďalšie články z oblasti pracovného práva.
Zásada rovnakého zaobchádzania pri odmeňovaní mužov a žien
Zásada rovnoprávnosti mužov a žien pri odmeňovaní za prácu je zakotvená v článku 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únií (ďalej len ako „ZFEÚ“). Z uvedeného dôvodu je zásada rovnosti odmeňovania mužov a žien súčasťou Zákonníka práce.
Zákonník práce v § 119a ods. 2 ustanovuje, že ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty.
Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa.
Rovnosť odmeňovania bez rozdielu pohlavia teda znamená, že odmena za rovnakú prácu pri úkolovej mzde sa vypočíta podľa rovnakej sadzby a tiež, že odmena za prácu pri časovej mzde za rovnakú prácu je rovnaká.
Odporúčanie
V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania mužov a žien sa zakazuje priama, ale aj nepriama diskriminácia. S cieľom určenia práce rovnakej hodnoty by mal zamestnávateľ vo svojom vnútornom systéme zaviesť systém klasifikácie práce.
V zmysle § 119a ods. 3 Zákonník práce platí, že ak zamestnávateľ uplatňuje systém hodnotenia pracovných miest, hodnotenie musí vychádzať z rovnakých kritérií pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Pri posudzovaní hodnoty práce ženy a muža môže zamestnávateľ okrem kritérií uvedených v odseku 2 uplatniť ďalšie objektívne merateľné kritériá, ktoré sa dajú uplatniť na všetkých zamestnancov bez rozdielu pohlavia.
Požiadavka na rovnakú mzdu pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty však neznamená, že zamestnávateľ nemôže podľa svojho mzdového predpisu diferencovať mzdy zamestnancov napríklad podľa kvalifikačnej náročnosti vykonávanie práce a podľa splnenia kvalifikačných predpokladov zamestnancov.
Uvedené vyplýva, aj z rozhodnutia NS SR: „Nie je v rozpore so zásadou rovnosti odmeňovania zamestnancov za rovnakú́ pracú (§ 119a Zákonníka práce), pokiaľ zamestnávateľ̌, zohľadňujúc „ďalšie objektívne merateľné́ kritériá“, ktorými sú́ tiež̌ zložitosť̌ a náročnosť práce zamestnanca, jeho zodpovednosť a pracovné skúsenosti, odlišne stanovuje výšku odmeny za prácu vykonanú jednotlivými zamestnancami.“[1] Rozsudok NS SR, sp.zn. 2Cdo/279/2020 z 28.11.2022
V prípade, že zamestnávateľ v praxi bude uplatňovať pri odmeňovaní za prácu tie isté pravidlá v rôznych situáciách, napríklad bude odmeňovať rovnakou minimálnou zákonnou mzdou rôzne kategórie zamestnancov s rôznou kvalifikačnou náročnosťou vykonávanej práce, bude sa správať v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, teda bude konať diskriminačne. Kritéria upravujúce klasifikáciu sadzieb odmeny za prácu musia garantovať, aby práca, ktorá je objektívne rovnaká, rovnocenná bola odmeňovaná rovnakou sadzbou odmeny za prácu.
Zásada rovnakého zaobchádzania pri odmeňovaní zamestnancov rovnakého pohlavia
Zákonník práce zakotvuje zásadu rovnakého zaobchádzania pri odmeňovaní za prácu nielen vo vzťahu mužov a žien, ale aj pri odmeňovaní rovnakého pohlavia, ak ide o rovnakú prácu alebo o prácu rovnocennú.
V prípade, ak sa zamestnanec cíti diskriminovaný, je oprávnený podať žalobu na súd. V prípade súdneho konania dôkazne bremeno svedčiace o tom, že nejde o diskrimináciu, by tak ako aj v iných prípadoch diskriminácie znášal zamestnávateľ.
Dôvody oprávňujúce odlišné zaobchádzanie pri odmeňovaní za prácu
V súvislosti s uplatňovaním zásady rovnakého zaobchádzania pri odmeňovaní za prácu v závislosti od pohlavia neexistuje žiadny súbor výnimiek, okrem článku 157 ZFEÚ, ktorý je v podstate právnym základom pre uplatňovanie pozitívnej diskriminácie. Avšak za diskrimináciu Súdny dvor EÚ nepovažuje také konanie zamestnávateľa, ktoré je oprávnené z objektívnych dôvodov, ktoré nemajú nič spoločné s diskrimináciou podľa pohlavia. Je úlohou predovšetkým súdov posúdiť skutočnú existenciu takých oprávnených dôvod.
