AKMV 
Podľa § 186 ods. 2 ZP „Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.“
Podľa § 186 ods. 3 ZP „Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.“
Podľa § 191 ZP „Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.“
Prerokovanie náhrady škody so zamestnancom
Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
„Toto prerokovanie, ako aj prerokovanie výšky požadovanej náhrady škody so zástupcami zamestnancov v prípade, ak výška náhrady škody prevyšuje 50 € (do 31. 8. 2011 stačilo, ak výška náhrady škody presahovala 33,19 €), má charakter poriadkovej procesnoprávnej podmienky. Nesplnenie tejto podmienky prerokovania zo strany zamestnávateľa však nemá za následok, že zamestnávateľ si nemôže tento nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Jednomesačná poriadková lehota má začínať plynúť zistením škody. Táto lehota však nevplýva na okamih začiatku plynutia premlčacej lehoty.“ (zrdoj: epi komentár)
Premlčanie
Keďže ide o občianskoprávny vzťah a ZP neobsahuje osobitnú úpravu, premlčanie sa spravuje § 106 občianskeho zákonníka, kedy právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
