Zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov

Zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov je príkladom tzv. osobitnej pracovnoprávnej zodpovednosti zamestnanca s prezumpciou viny, teda zavinenie zamestnanca sa predpokladá, rovnako ako zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Zákonník práce tento osobitný druh zodpovednosti upravuje výlučne v § 185. Uvedený osobitný druh zodpovednosti je možné uplatniť aj voči zamestnancovi, ktorí nedovŕšil 18. rok veku.

Kontaktujte nás

V prípade záujmu o poradenstvo nielen v oblasti pracovného práva nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk

Predpoklady zodpovednosti za stratu zverených predmetov

Predpokladom vzniku zodpovednosti zamestnanca za stratu zverených predmetov je predovšetkým platný pracovný pomer. Rovnako podmienkou vzniku tejto zodpovednosti, okrem iných všeobecných predpokladov vzniku zodpovednosti je škoda vo forme straty zvereného predmetu a písomné potvrdenie o prevzatí tohto predmetu. Zavinenie zamestnanca sa predpokladá.  

Ak by sa zamestnanec chcel zbaviť zodpovednosti tohto druhu, musel by dokázať svoju nevinu a preukázať, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia, napríklad, že predmet bol odcudzený napriek tomu, že zamestnanec si splnil svoju povinnosť predchádzať škodám a zabezpečil jeho ochranu, a to tak, že zamkol svoju pracovnú pomôcku vo svojej osobnej skrinke na pracovisku.

V praxi sa najčastejšie vyskytujú prípady, keď zamestnanci sa zbavia zodpovednosti, ak úspešne preukážu, že zamestnávateľ porušil svoju povinnosť podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce, a to povinnosť zabezpečiť pre zamestnanca riadne podmienky na kontrolu a ochranu predmetu pred odcudzením alebo stratou zverených predmetov, napríklad ak zamestnanec nemal možnosť uložiť vec na mieste, ktoré bolo prístupné len jemu.

V prípade, ak nie sú splnené všetky zodpovednostné predpoklady pre vznik tohoto druhu zodpovednosti, napríklad v prípade, ak sa preukáže, že nedošlo k zvereniu predmetov na základe písomného potvrdenia, je potrebné skúmať, či nemožno založiť všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za spôsobenú škodu podľa § 179 Zákonníka práce.

Rovnako sa na uvedené prizerá aj rozhodovacia činnosť všeobecných súdov: Ak zamestnávateľ vyžaduje od zamestnanca náhradu škody z dôvodu zodpovednosti za stratu zverených predmetov podľa ustanovenia § 185 Zákonníka práce a ak sa v konaní zistí, že nedošlo k zvereniu predmetov na písomné potvrdenie, je súd povinný ešte skúmať, či zamestnanec zodpovedá za škodu podľa všeobecnej úpravy zodpovednosti.[1] R 42/1983

Ak sú splnené všetky predpoklady vzniku tejto zodpovednosti, je zamestnanec povinný nahradiť stratu predmetu v plnej výške podľa všeobecnej hodnoty (ceny) v čase, keď má byť predmet, ktorý bol zverený zamestnancovi na základe písomného potvrdenia, vrátený zamestnávateľovi.

Strata zverených predmetov

Tento druh osobitnej zodpovednosti možno založiť len v prípade straty zverených predmetov, nie v prípade ich poškodenia. Ak dôjde k poškodeniu predmetu zvereného na podpis, možno založiť len všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu, nie zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov.

Pri zodpovednosti za stratu zverených predmetov zamestnávateľ preukazuje, že zamestnancovi zveril predmet na písomné potvrdenie.

Čo môže byť zvereným predmetom?

Predmetmi zverenými na podpis môžu byť len také predmety, ktoré sa užívaním nespotrebujú a ktoré je možné vrátiť.

Upozornenie

Na rozdiel do dohody o hmotnej zodpovednosti predmetom tejto zodpovednosti zamestnanca za stratu zverených predmetov na podpis sú jednotlivé predmety, ktoré boli zamestnancovi zverené zo strany zamestnávateľa.

Nemôže ísť však o akékoľvek predmety, ale len o predmety akými sú nástroje, ochranné pracovné prostriedky a iné podobné predmety. Ide o predmety, ktoré zamestnanec sám výlučne používa a má možnosť kvalifikovane zabezpečiť ich ochranu. Najčastejšie pôjde o náradie, pracovný odev, notebook alebo mobilný telefón. Predmety zverené na podpis musí mať zamestnanec vo svojej osobnej dispozícii, teda musí mať vytvorené podmienky na ich zabezpečenie pred stratou v čase svojej neprítomnosti na pracovisku. 

Povahu takýchto predmetov nemajú predmety, ktoré používajú viacerí zamestnanci a ani predmety, ktoré sú zverené zamestnancovi, aby ich následne poskytoval ďalším osobám (napr. poskytovanie príboru čašníkom). Rovnako takýmito predmetmi nemôžu byť ani zariadenia kancelárie, ani stroje alebo automobily.

Uvedené vyplýva aj rozhodovacej činnosti všeobecných súdov: Zodpovednosť zamestnanca za stratu predmetov zverených na písomné potvrdenie predpokladá, že ide o predmet, ktorý zamestnanec používa výlučne sám a má možnosť kvalifikovane sa postarať o jeho ochranu. Nie je to tak, keď zverený predmet používajú aj iní zamestnanci v rámci svojej pracovnej činnosti, vyplývajúcej pre nich z pracovných povinností. [2] V 20/1978

Povaha písomného potvrdenia 

Ako už bolo uvedené, podmienkou tejto zodpovednosti je písomné potvrdenie, v ktorom je jasne označený predmet, ktorý bol zamestnancovi zverený a ktoré obsahuje potvrdene prevzatia predmetu podpisom zamestnanca. V prípade, ak by zamestnanec prevzal určitý predmet, ktorý by bol spôsobilý pre vznik tejto zodpovednosti, ale uvedené prevzatie by nepotvrdil svojím podpisom, zamestnávateľ by voči nemu mohol uplatniť len všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu a nie zodpovednosť za stratu zverených predmetov.

Absenciu písomného potvrdenia, na základe ktoré zamestnanec prevzal určitý predmet od zamestnávateľa nemožno nahradiť iným dôkazným prostriedkom, na základe ktorého by zamestnávateľ mohol od zamestnanca požadovať celú skutočnú škodu. Účel písomného potvrdenia spĺňajú aj napríklad karty na náradie, evidenčné knihy alebo listy, ktoré vždy podpisuje zamestnanec.

Poistenie predmetu zvereného na podpis

Zamestnávateľ je oprávnený po dohode so zástupcami zamestnancov vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže dohodnúť povinnosť, aby si dali poistiť predmet zverený na podpis pre prípad straty a zničenia. Rovnako zamestnávateľ je oprávnený po dohode so zástupcami zamestnancov vymedziť aj okruh zamestnancov, ktorým zamestnávateľ dá poistiť predmet zverený na písomné potvrdenie pre prípad straty a zničenia. Uvedené oprávanie zamestnávateľa predstavuje v podstate uplatnenie určitých diskriminačných prvkov v postavení zamestnancov, nakoľko ich neoprávnene rozdeľuje na tých, ktorí si na základe dohody budú musieť dať poistiť zverené predmety, ak sa zamestnávateľ o tom dohodne so zástupcami zamestnancov, a na druhej strane na tých zamestnancov, ktorým sám zamestnávateľ poistí zverené predmety, ak sa na tom dohodne so zástupcami zamestnancov.

Zákonník práce neustanovuje, že dohoda zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov alebo dohoda zamestnávateľa a zamestnanca pod sankciou neplatnosti musí mať písomnú formu. Avšak aj napriek tomu, z hľadiska právnej istoty sa odporúča uzatvoriť osobitne dohodu so zamestnancom v písomnej forme, pretože môže byť významným dôkazným prostriedkom pre zamestnávateľa pre prípad založenia zodpovednosti zamestnanca za stratu predmetov zverených na písomné potvrdenie.

Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ je oprávnený uzatvoriť dohodu so zamestnancom o povinnosti poistiť predmet zverený na podpis bez dohody so zástupcami zamestnancov.

Doba vrátenia predmetu 

Doba vrátenia predmetu zvereného na podpis môže byť určená dohodou. Ak dohoda vrátenia predmetu zvereného na podpis nie je takto určená, zamestnanec je povinný vrátiť predmet do siedmich dni odo dňa, keď zamestnávateľ požiadal o vrátenie predmetu zvereného na podpis. Týmto dňom vzniká nárok zamestnávateľa a začína plynúť premlčacia lehota. Nie je vylúčené ani vrátenie iného predmetu toho istého druhu, avšak len so súhlasom zamestnávateľa.

Skutočnosť, že Zákonník práce poskytuje ochranu zamestnávateľovi len vo forme náhrady škody za stratu zverených predmetov vydaných na písomné potvrdenie, nebráni tomu, aby zamestnávateľ mohol uplatniť nárok na ochranu proti tomu, kto tieto veci neoprávnene zadržuje. Nakoľko právna úprava Zákonníka práce neobsahuje ustanovenie o vydaní veci, zamestnávateľ by mohol svoj nárok na vydanie veci voči zamestnancovi uplatniť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to žalobou o vydanie veci.


Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Kontaktný formulár

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Nárok na odchodné pri skončení pracovného pomeru

Zistite, kedy vzniká nárok na odchodné pri starobnom, ivalidnom alebo predčasnom starobnom dôchodku a aká je jeho minimálna výška.

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Pedagogický zamestnanec – otázky a odpovede

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Prekážky v práci

Mám ako zamestnanec nárok na stravný lístok v prípade, ak som doma, nepracujem, keďže zamestnávateľ mi oznámil, že nemá pre mňa...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie