Ako sa odvolať v správnom konaní?

Aktualizované: 10.02.2019 | Vytvorené: 17.03.2017 |

Odvolanie predstavuje jeden z procesných inštitútov preskúmania, ktorý zabezpečuje možnosť nápravy nesprávnych rozhodnutí. Procesná teória správneho práva odvolanie zaradzuje medzi riadne opravné prostriedky. Riadny opravný prostriedok sa môže uplatniť iba na základe dispozitívneho právneho úkonu účastníka a proti rozhodnutiu, ktoré ešte nie je právoplatné. Základnú právnu úpravu pri podaní odvolania v správnom konaní predstavuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej ako „Správny poriadok“).

Ako sa odvolať v správnom konaní?

Obsah

Osoba oprávnená na podanie odvolania Dôvody odvolania Formálne náležitosti odvolania Procesné účinky odvolania Rozhodnutie o odvolaní

Osoba oprávnená na podanie odvolania

Podanie odvolania je subjektívnym právom účastníka, ktoré môže, ale nemusí využiť. Procesnou formou nevyužitia tohto práva je vzdanie sa práva na odvolanie, buď písomným podaním, alebo ústne do zápisnice.

Aktívne legitimovaným subjektom na podanie odvolania je iba účastník konania. Avšak súčasný Správny poriadok zavádza aj inštitút zastupovania v § 17, kde uvádza, že podanie, teda aj odvolanie, je oprávnený podať aj: 

  • zástupca, ktorého si zvolil účastník,
  • zákonný zástupca, ak účastník nemôže v konaní samostatne vystupovať,
  • opatrovník v prípadoch, ak bol ustanovený správnym orgánom,
  • zvolený zástupca, alebo orgán právnickej osoby.

V prípade, ak odvolanie nebolo podané účastníkom konania alebo niektorou z vyššie uvedených osôb, nedochádza k účinkom spojených so začatím odvolacieho konania. Správny orgán v takomto prípade nevydá rozhodnutie. Neprijatie tohto podnetu oznámi iba neformálnym spôsobom.

Dôvody odvolania

Súčasná právna úprava neustanovuje žiadne konkrétne dôvody pre podanie odvolania v správnom konaní. Účastník konania môže napadnúť tak skutkové zistenia, ako aj právne posúdenie veci v rozhodnutí. Môže napadnúť celé rozhodnutie, alebo jeho časť. Dôvodom preskúmania môže byť nezákonnosť (rozpor s objektívnym právom), ako aj nesprávnosť rozhodnutia (SOBIHARD, Jozef. Správny poriadok. Bratislava: Iura Edition, 2011. 218s. ISBN 978-80-8078-403-4.)

Formálne náležitosti odvolania

V štvrtej časti Správneho poriadku, ktorý upravuje preskúmanie v správnom konaní (aj odvolanie), sa nerozvádza, akým formálnym náležitostiam odvolanie podlieha. V tejto časti § 60a Správneho poriadku len odkazuje na použitie ustanovení prvej až tretej časti Správneho poriadku. Všeobecná právna úprava v § 19 ods. 2 Správneho poriadku uvádza, že z podania musí byť zrejmé: 

  • kto ho podáva,
  • akej veci sa týka,
  • kto napadnuté rozhodnutie vydal.

V prípade neformálnych nedostatkov správny orgán nemôže odvolanie odmietnuť. Naopak, v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je povinný vyzvať účastníkov konania na doplnenie podania, určiť lehotu na odstránenie nedostatkov a poučiť ich o možnosti zastavenia konania pre prípad nedoplnenia podania.

Odvolanie musí byť podané na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Táto skutočnosť je odôvodnená nielen požiadavkou procesnej ekonómie, ale aj skutočnosťou, že prvostupňový orgán má k dispozícií spisový materiál a za podmienok uvedených v §57 ods.1 môže sám odvolaniu vyhovieť.

Ak by nastala situácia, že by odvolanie bolo podané na nepríslušnom orgáne, ten je povinný ho postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka. Je potrebné však upozorniť, že nesprávne podané odvolanie nemusí byť doručené do konca odvolacej lehoty prvostupňovému orgánu.

Všeobecná lehota na podanie odvolania na základe § 54 ods. 2 Správneho poriadku je 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Osobitné právne predpisy môžu stanovovať aj inú lehotu, zväčša kratšiu. Lehota sa považuje za dodržanú, ak odvolanie bolo podané na prvostupňovom orgáne alebo na poštovú prepravu najneskôr v posledný deň lehoty. Predpokladom zachovania lehoty v druhom prípade je skutočnosť, že odvolanie bolo adresované orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. V prípade pochybností a nejasností o zachovaní lehoty, platí na základe § 27 ods. 4 Správneho poriadku právna domnienka, že lehota bola zachovaná, ak sa nepreukáže opak.

Ďalšou právnou domnienkou zachovania lehoty na podanie odvolania je situácia, keď bolo odvolanie podané najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia z dôvodu, že účastník konania nebol poučený o možnostiach podať opravný prostriedok, alebo bol poučený ale nesprávne.

Procesné účinky odvolania

Jedným z procesnoprávnych účinkov odvolania je suspenzívny (odkladný) účinok, ktorý spôsobuje, že právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia až do vybavenia odvolania nenastávajú. Suspenzívny účinok ma iba odvolanie, ktoré je prípustné a bolo urobené včas a nie je vylúčené osobitným zákonom. Vylúčiť odkladný účinok odvolania môže iba predpis so silou zákona. V praxi však môže nastať aj situácia, s ktorými zákonodarca nepočítal, a ktorá si vyžaduje vylúčenie suspenzívneho účinku. V takomto prípade podľa § 55 ods. 2 Správneho poriadku je správny orgán oprávnený vylúčiť suspenzívny účinok odvolania, avšak iba ak si to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem, alebo hrozí nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu. Dodávame, že proti rozhodnutiu o odklade suspenzívneho účinku odvolania nie je možné podať odvolanie, pretože opačným postupom by uvedené opatrenie bolo kontraproduktívne.

Ďalším z procesnoprávnych účinkov, ktoré sa spájajú s podaním odvolania je devolutívny účinok, ktorý znamená, že rozhodovanie sa presúva z orgánu prvého stupňa na orgán inštančne nadriadený. Avšak tento účinok je čiastočne prelomený § 57 ods. 1 Správneho poriadku inštitútom autoremedúry.

Rozhodnutie o odvolaní

Správny poriadok oprávňuje na rozhodnutie o odvolaní:

  • Správny orgán prvého stupňa (orgán, ktorý rozhodnutie vydal) – v rámci uplatnenia autoremedúry. Podmienkou je, že mu musí v celom rozsahu vyhovieť a takéto rozhodnutie sa nedotkne iného účastníka alebo ak s tým ostatní účastníci súhlasia. Proti rozhodnutiu o odvolaní v rámci autoremedúry sa možno znova odvolať, pretože stále ide o rozhodnutie prvostupňového orgánu.
  • Správny orgán druhého stupňa (odvolací orgán) – rozhoduje v prípade, ak prvostupňový orgán nerozhodne o odvolaní. Spis predloží s výsledkami doplneného konania odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo. Odvolací orgán musí napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu preskúmať. V prípade nevyhnutnosti doterajšie konanie doplní, alebo zistené vady odstráni. Odvolací orgán môže odvolanie zamietnuť (pre neprípustnosť, neskoré podanie), alebo ho zamietne (pre bezdôvodnosť) a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdí. Avšak ak sú na to dôvody, môže rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. V prípade, ak rozhodnutie zruší, môže vec vrátiť správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, a to najmä z dôvodov rýchlosti a hospodárnosti.

V závere je nutné dodať, že rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktoré nadobudlo právoplatnosť, možno napadnúť iba mimoriadnym opravným prostriedkom alebo v rámci preskúmania rozhodnutia vydaného v správnom konaní súdom.

Naše služby:

  • príprava odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu
  • príprava odvolania v konaní o administratívnom vyhostení cudzinca

Kontaktujte nás

Máte záujem o naše služby?

Neváhajte a kontaktujte nás.

Otázka bola úspešne odoslaná. Budeme Vás kontaktovať na zadaný telefón alebo email.