Nakladanie s dedičstvom pred ukončením dedičského konania

Aktualizované: 03.06.2021 | Vytvorené: 03.06.2021 |

Môžu dedičia ešte počas dedičského konania nakladať s majetkom poručiteľa, napríklad ho predať alebo prenajať?

Nakladanie s dedičstvom pred ukončením dedičského konania

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka: „Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.“ To znamená, že smrťou poručiteľa do jeho práv vstupujú jeho dediči. Túto skutočnosť potvrdzuje aj odborná literatúra: „Uvedené znenie (pozn. § 460 Občianskeho zákonníka) neumožňuje pochybovať o závere, že k zmene vlastníctva k majetku (veciam), ktoré sú predmetom dedenia dochádza smrťou poručiteľa. Smrťou poručiteľa sa dedič (dedičia) stáva vlastníkom predmetu dedenia. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že pre vypriadanie dedičstva sa vyžaduje dohoda dedičov, prípadne autoritatívne rozhodnutie súdu.“[1]

Hoci vlastnícke právo prechádza smrťou poručiteľa, slovenský právny poriadok zachováva aj tzv. princíp úradnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva. Prejavom tohto princípu je potvrdenie dedičstva dedičským súdom. Potvrdenie sa uskutočňuje uznesením, ktoré vydáva notár, ako súdny komisár. Uznesenie má deklaratórnu povahu – deklaruje, že dedičia nadobudli dedičstvo smrťou poručiteľa. Súdna ingerencia do nadobúdania dedičstva má význam pre právnu istotu a pre zabezpečenie súladu dedičských právnych vzťahov s hmotným právom.

Do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným uznesením súdu sú všetci dedičia, ktorí dedičstvo neodmietli, považovaní za vlastníkov vecí a majetkových práv, ktoré patria do dedičstva. Všetci dediči poručiteľa sú z právnych úkonov týkajúcich sa majetku patriaceho do dedičstva sú povinní a oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V prípade sporov s inými osobami, ktoré sa týkajú takéhoto majetku majú postavenie nerozlučných spoločníkov.

Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov, napr. v rozsudku R 42/1974: „V období medzi nadobudnutím dedičstva (§ 460 OZ) a potvrdením nadobudnutia dedičstva (§ 482 a 483) sú z právnych úkonov týkajúcich sa vecí (majetkových práv) z dedičstva povinní a oprávnení voči iným osobám všetci dedičia poručiteľa, ktorí dedičstvo dosiaľ neodmietli, spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel pritom vyjadruje mieru, akou sa dedičia navzájom podieľajú na právach a povinnostiach týkajúcich sa vecí (majetkových práv) z dedičstva.“ Taktiež podľa rozsudku R 30/1993: „Ak je viac dedičov a pred skončením dedičského konania nakladala s vecou, ktorá je predmetom dedenia a darovaciu zmluvu uzavrela iba sama pozostalá manželka, ide o právny úkon v rozpore s ustanovením § 130 OZ (teraz § 123) a v dôsledku toho neplatný podľa § 39 OZ.“

Na preukázanie postavenia dediča v prebiehajúcom dedičskom konaní je možné požiadať notára o vydanie potvrdenia o okruhu dedičov.

Nakladanie s dedičstvom počas dedičského konania

Podľa § 201 Civilného mimosporového poriadku: „Dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas konania scudziť alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len so súhlasom súdu.

Pokiaľ by nájom presahoval rámec obvyklého hospodárenia s nehnuteľnosťou, vyžadoval by sa súhlas aj na uzavretie nájomnej zmluvy. S potrebou súhlasu v prípade nájmu v niektorých prípadoch počíta aj odborná literatúra.[2]

Dedičský súd, konajúci prostredníctvom notára ako súdneho komisára rozhoduje o udelení súhlasu formou uznesenia. Od doručenia uznesenia, ktorým bol udelený súhlas sú účastníci konania uznesením viazaní, teda nastávajú právne účinky uznesenia.

Súhlas nebýva udelený v prípadoch, kedy sa úkon dedičov prieči účelu konania o dedičstve. Napríklad ak dedičia poručiteľa ešte nie sú ustálení alebo ak je predpoklad, že bude nariadená likvidácia dedičstva a úkon dedičov by bol v rozpore so záujmami veriteľov.

Záver

Pokiaľ smrťou poručiteľa prešlo vlastnícke právo na viacerých dedičov, sú títo dediči počas dedičského konania povinní konať vo vzťahu k tretím osobám spoločne a nerozdielne. Nájomnú zmluvu by teda nemohla platne uzatvoriť iba manželka poručiteľa ako jedna zo spoludedičov, ale iba všetci dediči spoločne. Pokiaľ by sa pri uzavretí nájomnej zmluvy nejednalo s ohľadom na konkrétne okolnosti o bežné, všedné nakladanie s nehnuteľnosťou, ale o nakladanie s nehnuteľnosťou nad rámec bežného hospodárenia (napríklad dlhodobý nájom a ďalšie okolnosti) bolo by potrebné požiadať notára ako súdneho komisára o udelenie súhlasu s takýmto úkonom. Súhlas by sa preukazoval uznesením.

Naše služby:

  • Zastupovanie dedičov v dedičskom konaní

[1] KRAJČO, J.: Občiansky zákonník pre prax (komentár). EUROUNION, 2015). Aj rozhodnutie v dedičskom konaní má   

  deklaratórny charakter a iba osvedčuje existujúci právny stav, a teda vlastnícke právo dediča.

[2] Napr. TOMAŠOVIČ, Marek. § 201 [Úkony dedičov podliehajúce súhlasu dedičského súdu]. In: KOTRECOVÁ, Alexandra,

  SMYČKOVÁ, Romana, ŠTEVČEK, Marek, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný mimosporový poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C.

  1. Beck, 2017, s. 700.

 

Kontaktujte nás

Máte záujem o naše služby?

Neváhajte a kontaktujte nás.

Otázka bola úspešne odoslaná. Budeme Vás kontaktovať na zadaný telefón alebo email.