Dedenie zo zákona – kto dedí v priamom rade a ako je to s nehnuteľnosťami?

Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia. Dediť je možné na základe (i) závetu alebo (ii) zo zákona. Prednosť má dedenie zo závetu.

Okrem prípadu, ak poručiteľ nezanechal žiadny závet, k dedeniu zo zákona dochádza aj vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet, ale opomenul v ňom neopomenuteľných dedičov. V minulom článku sme písali ako je to s dedením dlhov po manželke, rodičoch či bratovi. Neopomenuteľnými dedičmi sú:

  1. maloletí potomkovi poručiteľa, ktorí musia dostať z dedičstva po poručiteľovi aspoň toľko, koľko predstavuje ich dedičský podiel zo zákona
  2. plnoletí potomkovia, ktorí musia dostať z dedičstva aspoň toľko, koľko by predstavovala polovica ich podielu, keby malo dôjsť k dedeniu zo zákona

Pokiaľ by závet bol v rozpore s uvedeným, bol by v tej časti neplatný, ak by neopomenuteľný dedič túto neplatnosť uplatnil.

Dedenie zo zákona nastane aj vtedy, ak:

  • predmetom závetu nie je rozdelenie celého majetku poručiteľa, alebo
  • ustanovený dedič bude v čase smrti poručiteľa nespôsobilým dediť, odmietne dedičstvo alebo zomrie skôr ako poručiteľ

Dedičské skupiny pri dedení zo zákona

Pri dedení zo zákona je rozhodujúce rozdelenie príbuzenstva do štyroch dedičských skupín:

1. skupina zákonných dedičov

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.

Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. Zákon nevyžaduje ani to, aby existovalo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo.

Poručiteľovými deťmi sú aj deti narodené mimo manželstva, deti osvojené ako aj deti ešte nenarodené za podmienky, že sa narodenia živé.

V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka. Nezáleží ani na tom, či by s poručiteľom mali potomkov.

Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Ak však poručiteľ nemal potomka a mal manžela, nastupuje druhá zákonná skupina dedičov.

2. skupina zákonných dedičov

V druhej skupine nastupujú ako dedičia: (i) manžel, (ii) poručiteľovi rodičia a ďalej (iii) tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (ďalej len „spolužijúce osoby“).

Zo zákona platí, že dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva.

Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa.

3. skupina zákonných dedičov

V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. V tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby.

Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Súrodencom bude aj súrodenec, ktorý bol osvojený.

Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, t.j. netere a synovci poručiteľa.

4. skupina zákonných dedičov

Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina. V tejto štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j. strýkovia a tety poručiteľa.

Pri dedení zo zákona je treba upozorniť na to, že do dedičovho podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal. Výnimku predstavujú obvyklé (príležitostné) dary, napríklad k sviatkom či výročiam.

Dedenie v priamom rade

O dedení v priamom rade hovoríme, ak ide o dedenie medzi priamymi predkami a potomkami t.j. rodičia, deti, starí rodičia, vnuci.

Dedenie v priamom rade má význam najmä v prípade predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením. V prípade oslobodenia príjmov z predaja zdedenej nehnuteľnosti má zásadný význam skutočnosť, či sa predáva nehnuteľnosť nadobudnutá dedením v priamom rade alebo dedením medzi inými osobami. V zmysle ustanovení finančných predpisov platí, že ak predávam nehnuteľnosť, ktorá bola nadobudnutá dedením v priamom rade, tento príjem je od dane oslobodený, za súčasného splnenia podmienky, že uplynutie aspoň 5 rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti alebo spoluvlastníctva poručiteľa.

Dedenie bytu v osobnom vlastníctve či rodičovského domu

Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale len účinky deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom. Pokiaľ by jednu nehnuteľnosť zdedilo viacero osôb, stali by sa spoločnými podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti.

V praxi to funguje tak, že uznesenie notára o zdedení nehnuteľnosti dedičom / dedičmi sa spolu s dedičským spisom zašle na súd a súd automaticky požiada kataster nehnuteľností o zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri. Dedičia teda nemusia robiť takýto úkon. Avšak tento proces prostredníctvom súdu je časovo náročnejší, preto ak dedičia disponujú právoplatným uznesením notára, môžu si návrh na kataster podať aj sami.

Dedenie peňazí na účte či hotovosti

Jedným z predpokladov dedenia je existencia dedičstva. Zanechaný majetok predstavujú hodnoty oceniteľné v peniazoch. Dedičstvo však netvoria všetky hodnoty oceniteľné v peniazoch, ale len tie, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením. Predmetom dedičstva preto môžu veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Z uvedeného vyplýva, že sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze. V prípade vkladov na vkladnej knižke či peňazí na bežnom účte poručiteľa, je potrebné upozorniť na to, že peniaze takto uložené počas jeho života neboli jeho vlastníctvom. Z uvedeného dôvodu preto dedičom poručiteľa patrí len pohľadávka na vyplatenie peňažnej sumy, ktorá je uložená v peňažnom ústave napríklad banke.

Okolnosť, že na účet poručiteľa boli pripísané ďalšie prostriedky až po úmrtí poručiteľa, nie je (ak nejde o úroky) dostatočným podkladom pre záver, že týmto majetkom nie je potrebné sa zaoberať v dedičskom konaní. Súd musí v takom prípade zistiť, z akého dôvodu boli prostriedky pripísané na účet poručiteľa a posúdiť, či týmto spôsobom napr. nebol splnený dlh voči poručiteľovi, ktorý existoval už v dobe jeho úmrtia. V kladnom prípade zaradí do aktív dedičstva pohľadávku poručiteľa v zodpovedajúcej výške (uspokojenú po úmrtí uložením na jeho účet).“ (I. Fekete: Občiansky zákonník. Veľký komentár. 2 diel. § 460 – § 880. Bratislava: Eurokódex. 2011- Uz MS v Prahe zo dňa 28.12.2001, sp. zn. 24 Co 305/2001)

Poplatky pri dedení zo zákona

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru ceny a nadobudnutého dedičstva.“

Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok. Preto ak sa dedičom zdá hodnota majetku poručiteľa určená notárom vysoká, odporúčame si dať majetok ohodnotiť na vlastné náklady.

Predbežná suma nákladov sa dá vypočítať podľa ustanovenia § 13 Vyhlášky o odmenách a náhradách notárov nasledovne:

  • z prvých 3 300 eur základu …….2%
  • z presahujúcej sumy až do 16 500 eur základu ……… 1%
  • z presahujúcej sumy až do 33 100 eur základu ……… 0,7%
  • z presahujúcej sumy až do 99 500 eur základu ……… 0,4%
  • z presahujúcej sumy až do 663 800 eur základu ……. 0,2%

Kto je dedičom?

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.07.2015, sp. značka: 4MCdo/1/2015 hovorí o okruhu dedičov a ako sa okruh dedičov zisťuje:

„Osoba, ktorá na súde (u súdneho komisára) uplatnila svoje dedičské právo (t. j. osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je poručiteľovým dedičom), sa nestáva účastníkom dedičského konania až po tom, čo bude jednoznačne zistené, že je poručiteľovým dedičom, ale je účastníkom dedičského konania už od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva na súde (u súdneho komisára). Postavenie účastníka stratí, ak bude zistené, že jej v skutočnosti žiadny z dedičských titulov nesvedčí alebo že z iných dôvodov nemôže dediť. Ak zanechal poručiteľ závet, treba považovať za účastníkov konania vedľa závetných dedičov tiež neopomenuteľných dedičov (§ 479 Občianskeho zákonníka) a ďalšie osoby, ktorým svedčí dedenie zo zákona (§ 473 až § 475a Občianskeho zákonníka). Ich účastníctvo trvá tak dlho, pokiaľ sa nepreukáže, že k dedeniu zo zákona nedôjde. Ak nastúpi dedenie zo závetu, neopomenuteľní a zákonní dedičia prestávajú byť účastníkmi konania vtedy, ak sa nedovolali neplatnosti závetu. Skutočnosti, ktoré sú významné pre posúdenie dedičského práva, šetrí súd z vlastnej iniciatívy bez toho, aby bol viazaný prípadnými návrhmi, ktoré urobia osoby, ktoré uplatňujú svoje dedičské právo. Tých, u ktorých možno mať dôvodne za to, že sú dedičmi, potom vyrozumie o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť. O tom, či sa niekto stal účastníkom dedičského konania alebo či ním prestal byť, súd nevydáva zvláštne rozhodnutie. Jeho záver o okruhu účastníkov sa prejaví v tom, že s určitou osobou jedná ako s účastníkom konania alebo že s ňou jednať prestane, keď sa zistí, že dedičom je niekto iný. S osobou, ktorá uplatnila svoje dedičské právo alebo ktorá bola súdom (súdnym komisárom) o dedičskom práve vyrozumená a o ktorej mal súd (súdny komisár) za to, že nie je účastníkom konania, alebo že ním prestáva byť, však súd (súdny komisár) nejedná, alebo s ňou prestane jednať len vtedy, ak je s tým uzrozumená. V opačnom prípade postupuje podľa § 175k ods. 1 alebo § 175k ods. 2 O.s.p. Ak niekto o sebe tvrdí, že je dedičom a popiera, že by dedičské právo svedčilo niekomu inému, kto sa vydáva za dediča, je tu spor o dedičské právo. Tvrdené dedičské práva totiž vedľa seba nemôžu, buď celkom alebo čiastočne, obstáť a nemôžu byť podkladom pre uznesenie o dedičstve. Pretože účastníctvo v dedičskom konaní odráža hmotné dedičské právo, nie je možné uvedený spor riešiť výlučne až uznesením o dedičstve. Spor o dedičské právo sa prejavuje tiež v tom, s kým sa má konať v priebehu dedičského konania a kto má mať možnosť vykonávať svojimi procesnými úkonmi vplyv na priebeh a výsledok konania, teda v tom, kto má byť považovaný za účastníka dedičského konania. Postup súdu (súdneho komisára) pri spore o dedičské právo závisí na tom, či vyriešenie sporu je otázkou výlučne právnou alebo či je medzi účastníkmi sporná tiež skutková stránka veci. Ak závisí rozhodnutie o dedičskom práve iba na právnom posúdení veci, súd priamo v dedičskom konaní vyšetrí podmienky dedičského práva a ďalej koná ako s účastníkom dedičského konania, kto je podľa jeho názoru dedičom, prípadne rozhodne, s kým z účastníkov bude naďalej konať, nakoľko možno mať dôvodne za to, že je dedičom, alebo s kým z účastníkov ďalej konať nebude, nakoľko možno mať dôvodne za to, že nie je poručiteľovým dedičom.“

Novoobjavený majetok po predkoch

V praxi je bežné, že množstvo pozemkov nebolo v minulosti prededených a na listoch vlastníctva sú evidovaní ľudia, ktorí už dávno zomreli. Veľa ľudí ani netuší, že ich starí rodičia alebo prastarí rodičia sú stále vlastníkmi nehnuteľností a oni ako ich potomkovia sú zákonnými dedičmi.

Ako vyhľadať majetok po predkoch?

Zistiť, či sú poručitelia naďalej evidovaní ako vlastníci v katastri nehnuteľností sa dá pomerne jednoducho, prostredníctvom stránky https://kataster.skgeodesy.sk/. Je však potrebné vedieť základné údaje o predkoch a to najmä meno, priezvisko a mesto alebo katastrálne územie, v ktorom by sa mohol neprededený majetok nachádzať. Častá je aj zhoda v menách, preto je ideálne poznať dátum narodenia alebo iný identifikačný údaj, ktorý sa zvykol v minulosti uvádzať pri zápisoch do katastra nehnuteľností, ako napríklad meno manželky alebo osobný stav.

V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi. Ak sa objavili iba dlhy poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná, z dôvodu, že dedičia zodpovedajú za dlhy len do výšky nadobudnutého dedičstva a to by v tomto prípade bolo nulové.

Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa. Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe. K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii. Ak takéto dôkazy nebudú priložené, súdny komisár je povinný si ich vyžiadať a v súvislosti s vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality je povinný zhromaždiť a získať všetky potrebné informácia na prededenie majetku. Miestne príslušným súdom na dodatočné konanie o dedičstve je súd, ktorý vydal pôvodné rozhodnutie o skončení dedičského konania po poručiteľovi.

V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti. Podnet na začatie konania z úradnej povinnosti môže podať súd, notár, štátny orgán, orgán územnej správy. Tento výpočet nie je taxatívny a teda takýto podnet je oprávnený podať ktokoľvek. Ak návrh na začatie konania podá osoba, ktoré nie je oprávnená byť navrhovateľom, súd takýto návrh môže požadovať za podnet a prejednať novoobjavený majetok z úradnej moci. V každom prípade však súd posudzuje odôvodnenosť podnetu.

Ak máte záujem o spísanie návrhu na dodatočné konanie o dedičstve alebo zastupovanie v dedičskom konaní neváhajte nás kontaktovať na office@akmv.sk alebo +421 915 046 749.

Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Závet som urobila pred uzatvorením manželstva, bude dcéra výlučnou dedičkou?

Ako rozvedená som závetom odkázala rodinný dom a úspory svojej dcére. Potom (po záveti ), som sa druhý krát vydala. Závet...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Čo ak príbuzná zomrie v domove dôchodcov a vlastní nehnuteľnosť

Notár pozýva dedičov na dedičské konanie alebo si dediči vyberajú sami notára? Ako je to, ak príbuzná zomrie v domove...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Dedia aj vnuci pri dedení zo zákona alebo len deti?

Chcel by som sa spýtať, či pri dedení zo zákona dedia aj vnuci alebo len deti.

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie