Dedenie na základe zahraničného dedičského titulu (cezhraničné dedenie)

V tomto článku si priblížime postup v prípade, ak dedičské konanie prebehlo v zahraničí, ale týkalo sa aj majetku na území Slovenskej republiky.

V praxi sme riešili prípad dedičského konania prebiehajúceho v Kanade, kde bolo dedičstvo priznané potomkovi – dedičovi. Dedičský titul z Kanady však neobsahoval špecifikáciu nehnuteľností nachádzajúcich sa na Slovensku podľa zákona o katastri nehnuteľností, len uvádzal, že všetok majetok nadobudne jediný dedič.

Vyvstalo preto viacero otázok, najmä či je potrebné, aby v zahraničnom dokumente potvrdzujúcom nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v Slovenskej republike dedením boli špecifikované zdedené nehnuteľnosti a nový vlastník podľa požiadaviek zakotvených v § 42 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). A pokiaľ nie sú tieto údaje kompletné, ako je potrebné postupovať ďalej?

Právna úprava cezhraničného dedenia

Dávame do pozornosti nasledovné ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej ,,Zákon č. 97/1963 Zb.“):

V zmysle § 17 Zákona č. 97/1963 Zb. dedičské právne pomery sa spravujú právnym poriadkom štátu, ktorého bol poručiteľ príslušníkom v čase smrti.

V zmysle § 18 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť závet, ako aj účinky vád vôle a jej prejavu sa spravujú právom štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľv čase prejavu vôle. To isté právo je rozhodujúce i pre určenie, ktoré ďalšie druhy robenia poriadku pre prípad smrti sú prípustné.

V zmysle § 18 ods. 2 Zákona č. 97/1963 Zb. forma závetu sa spravuje právom štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľ v čase, keď závet urobil; stačí však, ak vyhovie právu štátu, na území ktorého bol závet urobený. To isté platí o forme zrušenia závetu.

V zmysle § 52 Zákona č. 97/1963 Zb. listiny vydané súdmi a úradmi v cudzine, ktoré platia na mieste, kde boli vydané, za listiny verejné, majú dôkaznú moc verejných listín aj v Slovenskej republike, ak sú opatrené predpísanými overeniami.

V zmysle § 63 Zákona č. 97/1963 Zb. rozhodnutia orgánov cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery vo veciach uvedených v § 1, ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako ako cudzie notárske listiny v týchto veciach (ďalej len „cudzie rozhodnutia“) majú v Slovenskej republike účinnosť, ak boli uznané slovenskými orgánmi.

V zmysle § 44 Zákona č. 97/1963 Zb. právomoc slovenského súdu na prejednanie dedičstva je daná vždy, ak poručiteľ v čase svojej smrti bol slovenským občanom. Ak však ide o majetok, ktorý je v cudzine, slovenský súd prejedná dedičstvo len vtedy, ak sa takýto majetok vydáva slovenským orgánom alebo ak cudzí štát priznáva takýmto rozhodnutiam slovenských justičných orgánov právne následky.

V zmysle § 45 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. slovenský súd prejedná dedičstvo po cudzincovi, ktoré je v Slovenskej republike, a) ak štát, ktorého je poručiteľ príslušníkom, ani nevydáva dedičstvo slovenských občanov slovenským súdom, ani nepriznáva ich rozhodnutiam právne následky, alebo ak cudzí štát odmietne zaoberať sa dedičstvom alebo ak sa nevyjadrí, alebo b) ak tu mal poručiteľ bydlisko a ak žiada o to dedič, ktorý sa tu zdržuje, c) tiež vždy, ak ide o nehnuteľnosti ležiace na území Slovenskej republiky.

V zmysle § 45 ods. 2 Zákona č. 97/1963 Zb. v ostatných prípadoch sa slovenský súd obmedzí na potrebné opatrenia na zabezpečenie majetku po cudzincovi.

Postup pri cezhraničnom dedení

V danej veci sme oslovili aj Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý uviedol: Úrad má za to, že v zmysle § 45 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. má za to, že na prejednanie dedičstva po poručiteľovi, ktorý má majetok na území Slovenskej republiky, je príslušný slovenský súd.

Pri zápise práv do katastra nehnuteľností v Slovenskej republike na základe rozhodnutia cudzieho štátu (v prípade, ak sa to týka európskeho osvedčenia o dedičstve podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve, čo však nie je prípad dedičského titulu z Kanady) sa postupuje v súčasnosti podľa platnej právnej úpravy, t.j. podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ,,Katastrálny zákon“), vrátane dodržania ustanovenie § 42 Katastrálneho zákona.

Úrad je toho názoru, že v danom prípade je potrebné prejednať dedičstvo nachádzajúce sa v Slovenskej republike slovenským súdom, resp. požiadať slovenský súdo uznanie dedičského rozhodnutia vydaného štátom Kanada. Úrad dáva do pozornosti, že takéto rozhodnutie cudzieho štátu v spojení s rozhodnutím slovenského súdu o uznaní cudzieho štátneho rozhodnutia musí obsahovať náležitosti v zmysle § 42 Katastrálneho zákona.

Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Závet som urobila pred uzatvorením manželstva, bude dcéra výlučnou dedičkou?

Ako rozvedená som závetom odkázala rodinný dom a úspory svojej dcére. Potom (po záveti ), som sa druhý krát vydala. Závet...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Čo ak príbuzná zomrie v domove dôchodcov a vlastní nehnuteľnosť

Notár pozýva dedičov na dedičské konanie alebo si dediči vyberajú sami notára? Ako je to, ak príbuzná zomrie v domove...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Dedia aj vnuci pri dedení zo zákona alebo len deti?

Chcel by som sa spýtať, či pri dedení zo zákona dedia aj vnuci alebo len deti.

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie