Dedenie na základe zahraničného dedičského titulu (cezhraničné dedenie)

V tomto článku si priblížme dva prípady dedičských konaní, ktoré prebehli v zahraničí (jeden v štáte mimo EÚ, druhý v štáte EÚ s vydaným Európskym osvedčením o dedičstve), na základe ktorých dedičia potrebovali prepísať majetok (nehnuteľnosti) nachádzajúce sa na Slovensku v slovenskom katastri nehnuteľností.

V praxi sme riešili prípad dedičského konania prebiehajúceho mimo EÚ (v Kanade), kde bolo dedičstvo priznané potomkovi – dedičovi. Dedičský titul z Kanady však neobsahoval špecifikáciu nehnuteľností nachádzajúcich sa na Slovensku podľa zákona o katastri nehnuteľností, len uvádzal, že všetok majetok nadobudne jediný dedič.

Vyvstalo preto viacero otázok, najmä či je potrebné, aby v zahraničnom dokumente potvrdzujúcom nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v Slovenskej republike dedením boli špecifikované zdedené nehnuteľnosti a nový vlastník podľa požiadaviek zakotvených v § 42 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). A pokiaľ nie sú tieto údaje kompletné, ako je potrebné postupovať ďalej?

Dávame do pozornosti nasledovné ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej ,,Zákon č. 97/1963 Zb.“):

V zmysle § 17 Zákona č. 97/1963 Zb. dedičské právne pomery sa spravujú právnym poriadkom štátu, ktorého bol poručiteľ príslušníkom v čase smrti.

V zmysle § 18 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť závet, ako aj účinky vád vôle a jej prejavu sa spravujú právom štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľv čase prejavu vôle. To isté právo je rozhodujúce i pre určenie, ktoré ďalšie druhy robenia poriadku pre prípad smrti sú prípustné.

V zmysle § 18 ods. 2 Zákona č. 97/1963 Zb. forma závetu sa spravuje právom štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľ v čase, keď závet urobil; stačí však, ak vyhovie právu štátu, na území ktorého bol závet urobený. To isté platí o forme zrušenia závetu.

V zmysle § 52 Zákona č. 97/1963 Zb. listiny vydané súdmi a úradmi v cudzine, ktoré platia na mieste, kde boli vydané, za listiny verejné, majú dôkaznú moc verejných listín aj v Slovenskej republike, ak sú opatrené predpísanými overeniami.

V zmysle § 63 Zákona č. 97/1963 Zb. rozhodnutia orgánov cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery vo veciach uvedených v § 1, ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako ako cudzie notárske listiny v týchto veciach (ďalej len „cudzie rozhodnutia“) majú v Slovenskej republike účinnosť, ak boli uznané slovenskými orgánmi.

V zmysle § 44 Zákona č. 97/1963 Zb. právomoc slovenského súdu na prejednanie dedičstva je daná vždy, ak poručiteľ v čase svojej smrti bol slovenským občanom. Ak však ide o majetok, ktorý je v cudzine, slovenský súd prejedná dedičstvo len vtedy, ak sa takýto majetok vydáva slovenským orgánom alebo ak cudzí štát priznáva takýmto rozhodnutiam slovenských justičných orgánov právne následky.

V zmysle § 45 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. slovenský súd prejedná dedičstvo po cudzincovi, ktoré je v Slovenskej republike, a) ak štát, ktorého je poručiteľ príslušníkom, ani nevydáva dedičstvo slovenských občanov slovenským súdom, ani nepriznáva ich rozhodnutiam právne následky, alebo ak cudzí štát odmietne zaoberať sa dedičstvom alebo ak sa nevyjadrí, alebo b) ak tu mal poručiteľ bydlisko a ak žiada o to dedič, ktorý sa tu zdržuje, c) tiež vždy, ak ide o nehnuteľnosti ležiace na území Slovenskej republiky.

V zmysle § 45 ods. 2 Zákona č. 97/1963 Zb. v ostatných prípadoch sa slovenský súd obmedzí na potrebné opatrenia na zabezpečenie majetku po cudzincovi.

V danej veci sme oslovili aj Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý uviedol: Úrad má za to, že v zmysle § 45 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. na prejednanie dedičstva po poručiteľovi, ktorý má majetok na území Slovenskej republiky, je príslušný slovenský súd.

Pri zápise práv do katastra nehnuteľností v Slovenskej republike na základe rozhodnutia cudzieho štátu (v prípade, ak sa to týka európskeho osvedčenia o dedičstve podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve, čo však nie je prípad dedičského titulu z Kanady) sa postupuje v súčasnosti podľa platnej právnej úpravy, t.j. podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ,,Katastrálny zákon“), vrátane dodržania ustanovenie § 42 Katastrálneho zákona.

Úrad je toho názoru, že v danom prípade je potrebné prejednať dedičstvo nachádzajúce sa v Slovenskej republike slovenským súdom, resp. požiadať slovenský súd o uznanie dedičského rozhodnutia vydaného štátom Kanada. Úrad dáva do pozornosti, že takéto rozhodnutie cudzieho štátu v spojení s rozhodnutím slovenského súdu o uznaní cudzieho štátneho rozhodnutia musí obsahovať náležitosti v zmysle § 42 Katastrálneho zákona.

„Jedným z produktov normotvorby Európskej únie v oblasti justičnej spolupráce v civilných veciach je nariadenie EÚ č. 650/2012 (ďalej len „nariadenie“). Predmetné nariadenie sa vecne zameriava na dedičské právo, pričom komplexne upravuje všetky tri pilierové okruhy medzinárodného práva súkromného: medzinárodnú právomoc, rozhodné právo, uznanie a výkon cudzích rozhodnutí. Nariadenie o dedení však nie je vítaným predpisom len kvôli tomu, že unifikuje medzinárodné dedičské právo v členských štátoch. Mnohí za jeho kľúčový prínos považujú zavedenie tzv. európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej „EOD“).“ (Ľuboslav Sisák, Právnik 10/2021, strana 892-894)

Zmyslom zavedenia európskeho osvedčenia o dedičstve je najmä jeho praktickosť, ktorá spočíva v tom, že je platné vo všetkých štátoch Európskej únie, bez potreby jeho osobitného uznávania. Avšak v realite ešte stále európske osvedčenie o dedičstve čelí mnohým problémom. Medzi najpodstatnejší z nich patrí zápis vlastníckeho práva do slovenského katastra nehnuteľností na základe dedičského titulu, ktorým je práve európske osvedčenie o dedičstve. Tento problém nastáva najmä pri európskych osvedčeniach o dedičstve vydaných v Nemecku, kedy orgán vydávajúci európske osvedčenie o dedičstve v jeho obsahu nešpecifikuje nehnuteľnosti tak, ako to vyžadujú vnútroštátne predpisy jednotlivých štátov. Na druhej strane takáto špecifikácie nie je obsahovou náležitosťou v zmysle nariadenia.

Katastrálny Bulletin č. 1/2018, ktorým sa riadia okresné úrady, katastrálne odbory, v otázke č. 13 uvádza: „Požiadavky na zápis do katastra nehnuteľností ostávajú v platnosti podľa právnej úpravy v členskom štáte, t.j. zápis práv do katastra nehnuteľností v SR sa aj naďalej spravuje katastrálnym zákonom.“

Tento interný pokyn viedol k tomu, že dedičom, ktorí podali návrh na vykonanie záznamu, bola verejná listina vrátená za účelom odstránenia jej nedostatkov, ktoré predstavovala práve chýbajúca špecifikácia nehnuteľností v zmysle Katastrálneho zákona.

V hierarchii právnych predpisov má v zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy SR („Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.“) prednosť nariadenie pred Katastrálnym zákonom. A teda  nezapísanie vlastníckeho práva do katastra na základe európskeho osvedčenia o dedičstve odporuje tejto hierarchii a vedie k strate jeho významu a teda tento inštitút je bezvýznamný a zbytočný.

Táto vec sa dostala až pred Súdny dvor Európskej únie, na ktorom prebieha prejudiciálne konanie. Generálny advokát tvrdí že: „neexistuje žiadny základ, na základe ktorého by bolo možné v európskom osvedčení o dedičstve špecifikovať práva dediča alebo vyhotoviť zoznam majetku. Podľa odvolateľa nemecké dedičské právo stanovuje univerzálnu sukcesiu do práv poručiteľky; keďže je teda jediným dedičom, prechádza na neho celý majetok poručiteľky a v súlade s nemeckým dedičským právom nemožno zdedený majetok označiť ani inak špecifikovať; v takomto prípade nemecké súdy podľa ustálenej judikatúry neuplatňujú článok 68 písm. l) nariadenia (EÚ) č. 650/2012, ktorý stanovuje, že v osvedčení sa uvedie dedičský podiel, ktorý pripadá na každého z dedičov, a prípadne zoznam práv a/alebo majetku pre každého dediča, a tieto súdy do európskeho osvedčenia o dedičstve neuvádzajú žiadne údaje identifikujúce zdedený nehnuteľný majetok. Nariadenie (EÚ) č. 650/2012 neobsahuje žiadnu takúto požiadavku, ani požiadavku špecifikovať zdedený majetok alebo poskytnúť údaje identifikujúce takýto majetok pri podaní žiadosti o takéto osvedčenie. Neuvedenie týchto údajov v európskom osvedčení o dedičstve podľa neho nemôže predstavovať prekážku zápisu nehnuteľného majetku“ Rozhodnuté v tejto veci by malo byť na jar/v lete 2023.

V praxi, ak na výzvu okresného úradu, katastrálneho odboru, navrhovateľ neodstráni nedostatky listiny, t. j. nepredloží európske osvedčenie o dedičstve obsahujúce špecifikáciu nehnuteľností, kataster oznámi navrhovateľovi dôvody nevykonania záznamu. Proti takémuto rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok v zmysle správneho poriadku. A ako opravný prostriedok teda prichádza do úvahy správna žaloba alebo protest prokurátora.

Poukazujeme aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/00 z 19. júna 2003, ktorý vyslovil názor že: „Záznamom sa do katastra nehnuteľností zapisujú aj vecné práva k nehnuteľnostiam, ktoré potvrdzujú právo k nehnuteľnosti. Záznam do katastra nehnuteľností vzhľadom na jeho definíciu v § 5 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov má deklaratórny charakter, pretože potvrdzuje alebo upravuje zapísané vlastnícke vzťahy. Odmietnutie uskutočnenia záznamu do katastra nehnuteľností treba považovať v zmysle čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky za iný zásah správneho orgánu (orgánu verejnej moci), ktorým môžu byť porušené základné práva, preto je povinnosťou aj katastrálnych orgánov jednotlivé ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a iných zákonov vykladať a aplikovať predovšetkým z pohľadu účelu a zmyslu ochrany Ústavou Slovenskej republiky garantovaných základných práv a slobôd.“ A zároveň že „V  právnom štáte (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) nemožno pripustiť taký postup orgánov verejnej moci, ktorý vo svojej podstate je nerešpektovaním právoplatného súdneho rozhodnutia (…), lebo tak dochádza k výraznému oslabeniu dôvery nositeľov základných práv a slobôd v právo a v jeho ochranu pred ústavne nekonformným zasahovaním zo strany orgánov štátnej (verejnej) moci.“

Dedičia, ktorým nebolo zapísané vlastnícke právo vyplývajúce z európskeho osvedčenia o dedičstve do katastra nehnuteľností majú okrem domáhania sa spravodlivosti cestou správneho súdnictva možnosť v zmysle č. 71 Nariadenia: „V prípade administratívnej chyby vykoná orgán štátu pôvodu opravu osvedčenia na žiadosť každej osoby, ktorá preukáže oprávnený záujem, alebo aj bez návrhu.“ možnosť požiadať nemecký orgán, ktorý európske osvedčenie o dedičstve vydal o doplnenie špecifikácie nehnuteľností a jeho následné doloženie príslušnému okresnému úradu, katastrálny odbor. Nemecký orgán však nie je povinný tomu vyhovieť.

V zmysle vyššie uvedených argumentov, nám bolo poskytnuté stanovisko z Úradu geodézie, kartografie s katastra SR, ktoré dospelo k záveru že: „Úrad odporúča, aby okresné úrady, katastrálne odbory prihliadli na okolnosti konkrétneho prípadu a vykonali zápis platného európskeho osvedčenia o dedičtve v duchu pripravovanej novely Katastrálneho zákona a to tak, že si vyžiadajú čestné vyhlásenie právneho nástupcu s náležitosťami podľa § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona, pričom podpis právneho nástupcu na čestnom vyhlásení bude úradne osvedčený.“ Stanovisko má však iba odporúčací charakter a okresné úrady nie sú povinné sa nim riadiť. Avšak aj takýto pokyn predstavuje prelomenie ľadov po niekoľkých rokoch nemožnosti zapísať vlastnícke právo nadobudnuté európskym osvedčením o dedičstve do katastra nehnuteľností, nakoľko po jeho zaslaní konkrétnemu katastrálnemu úradu sme sa zo strany úradu stretli prekvapivo s opačnými – pozitívnymi vyjadreniami ohľadom zápisu takéhoto vlastníckeho práva ako tomu bolo pred pár dňami skôr, keď ešte toto stanovisko katastrálny odbor nemal.

Celý problém však definitívne vyrieši rozhodnutie Súdneho dvora, ktorým bude Slovenská republika viazaná. Pozitívum v tejto veci predstavuje aj pripravovaná novela katastrálneho zákona, v ktorej zmysle § 37h: „Ak v listine vydanej za podmienok ustanovených právnym aktom Európskej únie, ktorá preukazuje univerzálne právne nástupníctvo, nie sú uvedené práva alebo povinnosti, ktorých sa právne nástupníctvo týka, z dôvodu, že to neumožňuje právny poriadok štátu, v ktorom je listina vydaná, zapíše okresný úrad zmenu vlastníckeho práva alebo iného vecného práva na základe tejto listiny a čestného vyhlásenia právneho nástupcu s náležitosťami podľa § 42 ods. 2. Podpis právneho nástupcu na čestnom vyhlásení musí byť úradne osvedčený.“ bude celý problém so zápisom vlastníckeho práva vyplývajúceho z EDO vyriešený.