Konanie o dedičstve

Miestne príslušným na konanie o dedičstve je v zmysle § 158 CMP súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu. Ak však nie je príslušnosť daná uvedeným spôsobom, tak sa určí podľa miesta, kde sa nachádza majetok poručiteľa, resp. ak nie sú aplikovateľné uvedené možnosti, podľa miesta, kde poručiteľ zomrel.

Okrem uvedenej úpravy došlo aj k výslovnému zakotveniu miestnej príslušnosti na dodatočné konanie o dedičstve, na ktoré je podľa CMP príslušný súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené. Tým sa predíde situáciám z minulosti, kedy sa „objavili prípady, keď z dôvodov zmeny obvodov okresných súdov museli účastníci absolvovať konania na rôznych súdoch.“ (HORVÁT, E., ANDRÁŠIOVÁ, A.: Civilný mimosporový poriadok. Komentár. Wolters Kluwer: Bratislava, 2016, ISBN: 978-80-8168-362-6).

V CMP je na rozdiel od pôvodnej právnej úpravy zakotvená aj miestna príslušnosť na konania vyvolané potrebou súdneho schválenia úkonov dediča, ktorý nemá spôsobilosť na právne úkony v potrebnom rozsahu (ako napr. úkonov maloletého dediča). Príslušným súdom je v zmysle § 160 CMP dedičský súd.

V právnej úprave CMP sa „celé prvoinštančné konanie o dedičstve vrátane vydávania všetkých rozhodnutí zverilo notárom ako súdnym komisárom. Rozšírila sa pôsobnosť notára v konaní o dedičstve zásadne na všetky procesné úkony“ (HORVÁT, E., ANDRÁŠIOVÁ, A.: Civilný mimosporový poriadok. Komentár. Wolters Kluwer: Bratislava, 2016, ISBN: 978-80-8168-362-6) okrem úkonov vymedzených v § 161 ods. 2 CMP ((i) rozhodnutie o začatí dedičského konania, (ii) žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cudzine, ak z osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva, že o poskytnutie právnej pomoci môže požiadať výlučne súd, (iii) rozhodnutie o vylúčení notára a jeho zamestnancov, (iv) rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho.

K zmene došlo aj v režime poverovania súdnych komisárov. Pôvodne mal právomoc na vydanie rozvrhu práce notárov ako súdnych komisárov na návrh Notárskej komory Slovenskej republiky predseda krajského súdu, podľa § 162 CMP prechádza takáto právomoc na predsedov okresných súdov.

CMP reflektuje aj na situácie, kedy v priebehu konania o dedičstve dôjde k úmrtiu dediča poručiteľa. Výslovným zakotvením inštitútu dedičskej transmisie v prípade úmrtia dediča sa v konaní o dedičstve koná s tými, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi zomrelého dediča.

Novinkou oproti pôvodnej právnej úprave je ustanovenie § 177 CMP, podľa ktorého súd umožní nahliadnutie do závetu tomu, kto osvedčí, že má na tom právny záujem, pričom podľa Dôvodovej správy k CMP „v konkrétnej situácii právny záujem osvedčí najmä zákonný dedič a blízka osoba.“

Právna úprava CMP reflektuje moderné formy elektronickej komunikácie, čo sa prejavuje napríklad aj v právnej úprave upovedomenia dediča, ktorý nie je známy alebo ktorého pobyt nie je známy. Takému dedičovi súd ustanoví procesného opatrovníka a upovedomí ho verejnou vyhláškou. Verejná vyhláška sa doručuje ostatným účastníkom, procesnému opatrovníkovi a zverejní sa na úradnej tabuli súdu, ale tiež na webovej stránke príslušného súdu a na webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.

Podľa § 190 CMP môže byť verejná vyhláška zverejnená aj prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov.

CMP taxatívne zakotvuje, v ktorých prípadoch súd nariadi pojednávanie. Pojednávanie súd nariadi pred vydaním uznesenia o spornom dedičskom práve, uznesenia o vyporiadaní BSM, uznesenia o dedičstve a uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva.

V zmysle CMP, ak rozhodnutie sporu práve závisí iba na právnom posúdení skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne, s ktorými účastníkom bude ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje, na takúto osobu sa ďalej v konaní neprihliada.

Výkladové problémy OSP vo vzťahu k určovaniu všeobecnej hodnoty majetku na účely konania o dedičstve boli odstránené zakotvením legálnej definície pojmu všeobecná hodnota majetku v § 200 ods. 2 CMP. „Všeobecnou hodnotou majetku je cena, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci i predávajúci budú konať s náležitou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.“

V CMP došlo o nahradeniu inštitútu osvedčenia o dedičstve uznesením o dedičstve. Súd v uznesení o dedičstve v zmysle § 203 (i) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi, (ii) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, (iii) schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa vyporiadava jeho pohľadávka, (iv) schváli dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, (v) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol, (vi) neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.

Právoplatnosťou uznesenia o dedičstve je skončené prejednanie dedičstva.

Nakoľko z pôvodnej právnej úpravy nebolo zrejmé, čo sa stane s exekučným konaním na majetok poručiteľa nariadením likvidácie dedičstva, bolo do právnej úpravy CMP zapracované ustanovenie § 206, podľa ktorého právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva sa exekučné konanie na majetok poručiteľa zastavuje. Pokiaľ bola v exekučnom konaní vykonaná dražba nehnuteľnosti a doposiaľ nebolo rozhodnuté o schválení príklepu, rozhodne o schválení príklepu exekučný súd. Ak bola v exekučnom konaní vykonaná dražba nehnuteľnosti a ak exekučný súd príklep schválil, vydá exekútor výťažok dražby (po odpočítaní trov exekúcie) súdu konajúcemu o dedičstve.