AKMV 
Švarcsystém možno charakterizovať ako závislú prácu vykonávanú samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len ako „SZČO“) mimo pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu pre zamestnávateľa. V zmysle platných právnych predpisov je však švarcsystém nelegálny, keďže ide o zastretý výkon závislej práce, ktorá je striktne upravená v Zákonníku práce. Dôsledkom uplatňovania švarcsystému v praxi sú negatívne následky pre oboch účastníkov daného zmluvného vzťahu predovšetkým zo strany inšpekcie práce.
Kontaktujte nás!
V prípade záujmu o poradenstvo nielen v oblasti pracovného práva nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk
Švarcsystém a závislá práca
Švracsystém z pohľadu pracovného práva možno definovať ako nelegálne zamestnávanie formou zastretia faktického pracovnoprávneho vzťahu na základe inej zmluvy než pracovnej zmluvy. Definícia švarcsystému je upravená najmä v zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý obsahuje definície viacerých druhov nelegálnej práce, charakter ktorej má aj klasický švarcsystém.
Právne služby
Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní za nelegálne zamestnávanie považuje závislú práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre podnikateľa bez toho, aby medzi nimi existoval pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer. Zákaz švarcsystému v zmysle uvedeného zákona sa vzťahuje jednak na toho, kto pracuje, ako aj na prijímateľa tejto práce.
Pokiaľ ide o závislú prácu, pojem závislá práca je upravený v § 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce nasledovne:
- §1 ods. 3 Zákonníka práce: Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
- §1 ods. 3 Zákonníka práce: Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že o závislú prácu ide v prípade, ak sú naplnené všetky indikátory závislej práce tak, ako sú uvedené v § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Teda ide o prácu vykonávanú vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Uvedená definícia má kogentnú povahu, nakoľko obsahuje definičné znaky závislej práce. Kogentný charakter vymedzenia pojmu závislá práca § 1 ods. 3 Zákonníka práce zdôrazňuje aj výslovným príkazom uskutočňovať závislú prácu výlučne v pracovnom pomere a súčasne zákazom, v zmysle ktorého výkon závislej práce sa nesmie uskutočňovať zmluvnými formami občianskeho alebo obchodného práva.
Aj napriek pomerne striktnej právnej úprave v praxi často krát dochádza k obchádzaniu ustanovení Zákonníka práce a ku kontrahovaniu iných zmluvných typov na prácu, ktorá by mala byť z hľadiska jej charakteristiky závislou prácou.
Výber správnej zmluvnej formy výlučne závisí od obsahu vykonávanie práce. Ak má vykonaná práca znaky závislej práce, na výkon takejto práce musí byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Ak má práca znaky činnosti podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, nejde o závislú prácu. Je nepochybné, že zabezpečovanie výkonu závislej práce v iných ako v pracovnoprávnych vzťahov má aj nepriaznivé ekonomické a sociálne dopady.
Výhody a nevýhody švarcsystému
K výhodám švarcsystému možno zaradiť predovšetkým úsporu zamestnávateľa aj zamestnanca na sociálnych a zdravotných odvodoch zo mzdy. K výhodám uvedeného systému na strane zamestnávateľa možno tiež zaradiť zjednodušenú administratívu a na strane zamestnanca možnosť skončiť spoluprácu bez nutnosti naplnenia podmienok pre skončenie pracovného pomeru spôsobmi upravenými Zákonníkom práce, napríklad účastník daného právneho vzťahu, ktorý ma postavenie zamestnanca nemusí čakať na uplynutie výpovednej doby.
Švarcsystém prináša tiež nevýhody nie len pre štát, ale aj pre zamestnanca, nakoľko na zamestnanca sa nevzťahuje Zákonník práce a jeho ustanovenia týkajúce sa dovolenky, pracovného času, prestávok, stravného, výšky náhrady škody, pričom kvázi pracovný pomer môže byť zo strany zamestnávateľa skončení okamžite bez udania dôvodu a bez akejkoľvek administratívnej záťaže.
Sankcie
Keďže švarcsystém predstavuje určitý druh nelegálneho zamestnávanie jeho využívanie a uplatňovanie je postihované sankciami zo strany príslušných orgánov, ktorými sú v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce orgány štátnej správy v oblasti inšpekcie práce na výkon inšpekcie práce, predovšetkým Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce.
V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vykonáva kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania inšpektorát práce. Okrem uvedených orgánov, švarcsystém kontrolujú aj správne orgány na úseku zdravotného a sociálneho poistenia ako aj správcovia dane.
Na základe § 19 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu vo výške od 2.000,- EUR do 200.000,- EUR, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, tak vo výške najmenej 5.000,- EUR. V prípade opakovaného uloženia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania môže dôjsť aj k zrušenia živnostenského oprávnenia.
