Nároky voči živnostníkovi pri uzavretej zmluve o dielo

Otázka:

Ako s.r.o. sme s niekoľkými živnostníkmi uzavreli zmluvu o dielo. Jedna zákazka skončila a majú nastúpiť na nový projekt, kde sú menovite nahlásení na stavbu. Povedali, že od nás okamžite odchádzajú, lebo dostali  výhodnejšiu ponuku. Teraz sme v problémoch, nevieme rýchlo adekvátnu náhradu zohnať a hrozí nám penále od zákazníka. Aké máme možnosti?

Odpoveď:

Na základe poskytnutých informácií by do úvahy prichádzali tieto možnosti: 

Zmluva o dielo medzi dvomi podnikateľskými subjektami sa v zásade spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa ustanovenia § 537 Obchodného zákonníka: „Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.“ 

Pokiaľ bolo medzi zmluvnými stranami dojednané vykonanie diela v určitom čase a zhotoviteľ dielo bez relevantného právneho dôvodu nevykonal, jedná sa zo strany zhotoviteľ o porušenie zmluvného záväzku. 

Omeškanie

V zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak si dlžník riadne a včas nesplní svoj záväzok, dostáva sa do omeškania, a to buď do doby riadneho plnenia záväzku alebo do doby, kedy záväzok zanikne iným spôsobom. V prípade omeškania s plnením záväzkov zo zmluvy o dielo môže objednávateľ ako veriteľ trvať na riadnom plnení záväzku. 

V zmysle ustanovenia § 367 Obchodného zákonníka je veriteľ od dlžníka oprávnený požadovať náhradu škody a v prípadoch popísaných nižšie odstúpiť od zmluvy. 

Náhrada škody 

Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka: „Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.“ 

Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v takomto prípade sú:

  • protiprávny úkon (porušenie zmluvnej povinnosti)
  • vznik škody
  • príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody (kauzálny nexus)

Okrem skutočnej škody môže byť predmetom náhrady aj ušlý zisk. Škodou je v zmysle Obchodného zákonníka aj ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Podľa § 381 ods. 1 Obchodného zákonníka môže poškodená strana namiesto skutočne ušlého zisku „požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.“ Upozorňujeme však, že ako výšku skutočnej škody, tak aj ušlého zisku, je potrebné preukázať (napr. uhradené náklady na ubytovanie a pod.). 

Odstúpenie od zmluvy 

Odstúpenie od zmluvy je možné aj v prípade, že omeškanie, ku ktorému došlo znamená podstatné porušenie zmluvnej povinnosti. Druhá strana je v takýchto prípadoch oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. 

Porušenie zmluvy je podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka považované za podstatné, ak „strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy.“ Pokiaľ oprávnená strana nevyužije právo na odstúpenie od zmluvy bez zbytočného odkladu, bude oprávnená na odstúpenie od zmluvy iba postupom aplikovaným v prípade nepodstatného porušenia zmluvy, čo znamená povinnosť poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na splnenie záväzku (pokiaľ druhá strana nevyhlási, že záväzok nesplní). 

Odstúpenie od zmluvy nemá vplyv na nárok na náhradu škody.

Prečítajte si aj:

Nevykonali dielo a nevrátili Vám zálohu? Aké máte možnosti?

Vykonanie naviac prác pri zmluve o dielo