Vykonanie naviac prác pri zmluve o dielo

Pokiaľ sa strany dohodnú na vykonaní prác naviac, zhotoviteľ ich vykoná a objednávateľ zaplatí, je všetko v poriadku. Čo však v prípade, ak zhotoviteľ síce naviac práce vykonal, ale objednávateľ tvrdí, že si tieto práce neobjednal a teda, že nie je povinný ich zaplatiť? 

Pokiaľ objednávateľ vykonal naviac práce na základe ústnej dohody s objednávateľom, pričom ich vykonanie nie je zaznačené ani v stavebnom denníku, zhotoviteľ v podstate nemá žiaden dôkaz o tom, že naviac práce vykonal. V takomto prípade má zhotoviteľ pravdepodobne menšiu šancu domôcť sa zaplatenia svojej pohľadávky. 

Obchodný zákonník upravuje prípad, keď sa strany zmluvy o dielo dohodnú na rozšírení alebo zúžení rozsahu diela, ale nedojednajú jeho vplyv na cenu diela. 

V zmysle § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka „Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú.“        

V zmysle § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka „Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.“ 

Pokiaľ by sa teda strany dohodli na rozšírení zmluvy o dielo, bez toho, aby dohodli aj vplyv rozšírenia diela na cenu diela, bol by objednávateľ povinný uhradiť obvyklú cenu, pričom táto by sa určila znaleckým posudkom. Predpokladom použitia vyššie uvedeného postupu je však dohoda o zmene diela. 

Pokiaľ dohoda o zmene diela neexistuje, alebo zhotoviteľ jej existenciu nevie preukázať, existuje viacero rozličných názorov súdov na riešenie tohto prípadu. 

Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 1264/11 vyslovil názor, že napriek tomu, že zmluva o dielo ustanovuje povinnosť uzatvoriť všetky zmeny zmluvy formou písomných dodatkov, je možné zmeny urobiť aj ústne, pokiaľ žiadna zo strán nenamieta ich neplatnosť. Ide teda o relatívnu neplatnosť takto urobených zmien a pokiaľ s tým objednávateľ súhlasil, alebo si naviac práce dokonca sám objednal ústnym spôsobom, mal by byť takýto spôsob dohodnutia naviac prác postačujúci. Na základe vyššie uvedeného rozhodnutia je teda možné za dohodu o vykonaní naviac prác považovať aj ústnu dohodu, pokiaľ vieme preukázať, že k takejto dohode došlo. 

Takýto postup potvrdil aj Okresný súd Bratislava III v rozhodnutí sp. zn. 27Cb/210/2003, keď zaviazal žalovaného uhradiť cenu za naviac práce napriek tomu, že nebol uzavretý žiaden dodatok o vykonaní naviac prác. Výšku žalovanej pohľadávky mal súd za preukázanú podľa znaleckého posudku na stanovenie ceny obvyklej za práce naviac. Súd mal za preukázané, že sa jedná o naviac práce, ktoré však neboli dohodnuté v zmluve ani dodatkom k zmluve. V tomto prípade žalovaný prijal naviac práce, ale odmietol uhradiť cenu za naviac práce, čím na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie. Žalovaný fakticky nenamietal naviac práce, ale odmietol úhradu ceny s poukazom na to, že v zmluve o dielo je pevne dohodnutá cena diela, ktorú nie je možné dodatočne meniť. Keďže neexistovala dohoda o cene naviac prác, cena naviac prác sa určila znaleckým posudkom. „Pokiaľ boli naviac práce vykonané a nebola dodatkom dohodnutá ich cena, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny obvyklej.“ 

Opačný názor však vyslovil Okresný súd v Žiline, keď zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 95 186,03 eur (2 867 574,40 Sk) s príslušenstvom. Prvostupňový súd rozhodol, že objednávateľ nie je povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú, ako v zmluve dohodnutú cenu diela, ak nejde o zvýšenie alebo zníženie ceny diela za podmienok vymedzených v ust. § 549 OBZ. Ak zhotoviteľ vykoná práce nad dojednaný rozsah diela a nie sú dané podmienky podľa § 549 OBZ pre vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu primerane zvýšenú, nemôže zhotoviteľ hodnotu takýchto prác požadovať na základe pôvodnej zmluvy o dielo. Pôvodne uzatvorená zmluva o dielo sa naviac prác netýkala a iná zmluva o dielo ohľadom týchto prác uzatvorená nebola. Vo vzťahu k záverečnému prednesu právneho zástupcu žalobcu, ktorý uviedol, že v prípade nezaplatenia vykonaných prác na strane žalovaného by vzniklo bezdôvodné obohatenie, okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia (č. l. 163) zaoberal i výkladom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a 454 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k prijatému právnemu záveru o nepreukázaní písomnej dohody ohľadne žalobcom tvrdených prác naviac, poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky. Rozsudok Okresného súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline 14Cob/183/2010. Dovolanie Žalobcu bolo zamietnuté. 

V zmysle judikatúry ČR, na strane objednávateľa nedôjde k povinnosti uhradiť naviac práce a ani nedôjde k bezdôvodnému obohateniu, a to ani vtedy, ak je preukázané, že naviac práce boli vykonané a objednávateľ dal s ich vykonaním konkludentný súhlas. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu ČR 32 Cdo 2592/2008 „Podle posouzení soudu, vázáného právním názorem odvolacího soudu o faktickém předání a převzetí díla, žalovaní z titulu smluvního plnění žalobkyni nic nedluží, neboť jí fakticky zaplatili za práce, které byly předmětem uzavřené smlouvy o dílo v cenách dle rozpočtu a byly provedeny a vyúčtovány v plném rozsahu. Žalovaná částka představuje podle názoru soudu účtované vícepráce, jejichž celková cena (v cenách v čase a místě obvyklých) činila podle znaleckého posudku 503 212 Kč. Tyto vícepráce si však žalovaní neobjednali a ani neschválili, přičemž jejich pouhý konkludentní souhlas s těmito pracemi a jejich faktické přijetí neznamená současně možnost zhotovitele tyto práce fakturovat. To má ten důsledek, že byť žalobkyně ve prospěch žalovaných vícepráce v uvedené hodnotě provedla, žalovaní se v tomto rozsahu na úkor žalobkyně neobohatili. Proto žalobu za aplikace § 635 odst. 1 občanského zákoníku (dále též jen obč. zák. ) zamítl se zdůvodněním, že zhotoviteli nevzniklo právo na zaplacení víceprací pro absenci jejich písemného schválení či dodatečné objednávky žalovaných a absenci písemné dohody o změně díla.“