Rozvod od 01.07.2016 podľa nového Civilného mimosporového poriadku

Pri príprave návrhu na rozvod manželstva je nevyhnutné pracovať aj s ďalšími právnymi predpismi, a to najmä so zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej ako „Civilný sporový poriadok“) a zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom a účinnom znení (ďalej ako „Zákon o rodine“).

Otázka vecnej príslušnosti je upravená v Civilnom sporovom poriadku, ktorý má povahu
všeobecného predpisu – lex generalis- vo vzťahu k Civilnému mimosporovému poriadku ako
lex specialis. Tento vzťah je vyjadrený v ustanovení § 2 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého sa na konanie podľa Civilného mimosporového poriadku
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak Civilný mimosporový poriadok
neustanovuje inak.

V súlade s ustanovením § 12 ods. 1 Civilného sporového poriadku je na konanie v prvej
inštancii príslušný okresný súd, ak zákon neustanovuje inak. Civilný mimosporový poriadok
osobitne nerieši vecnú príslušnosť súdov, a tak sa aplikuje v zmysle zásady vzťahu oboch
právnych predpisov toto ustanovenie aj na mimosporové konania. Pre konanie o rozvod
manželstva je tak vecne príslušný okresný súd.

Miestna príslušnosť súdu pre konanie o rozvod manželstva je upravená v ustanovení § 92
Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého: „Na konanie o rozvod manželstva je
miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v
obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd
toho manžela, ktorý návrh nepodal.“ Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný
všeobecný súd navrhovateľa.“

K významu pojmu „bydlisko“ sa vyjadruje aj dôvodová správa k Civilnému mimosporovému
poriadku: „Predkladateľ v celom Civilnom mimosporovom poriadku preferuje pojem (faktické)
bydlisko z dôvodu vystihnutia reálnejšej väzby medzi príslušným súdom a účastníkom
konania. Tým sa zvyšuje protektívna funkcia, ktorá je imanentnou súčasťou mimosporového
konania. Faktické bydlisko nie je zhodné s pojmom trvalý pobyt („právne bydlisko“), ide o
širší pojem ako trvalý pobyt.“

V mimosporovom konaní súd ex off (bez návrhu) skúma všetky príslušnosti súdu. (§ 5 CMP)-
Ak zistí, že nie je príslušný, vec bezodkladne postúpi príslušnému súdu bez
rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov konania. (§ 6 ods. 1 CMP).

Konanie o rozvod manželstva sa začína len na návrh jedného z manželov.
Z povahy veci vyplýva obligatórnosť návrhu na začatie konania o rozvod manželstva jedným
z manželov, čo korešponduje autonómii vôle subjektov tohto právneho vzťahu.

Každý návrh na rozvod manželstva musí obsahovať:

Návrh musí byť podaný v potrebnom počte rovnopisov , tak, aby jeden rovnopis bolo možné
založiť do súdneho spisu a každý účastník dostal jeden, ak je to potrebné. Pokiaľ ide o
konanie o rozvod manželstva s maloletými deťmi, návrh by sa mal predložiť v troch
vyhotoveniach, nakoľko jedno vyhotovenie je určené pre kolízneho opatrovníka, ktorý
zastupuje maloleté deti. Ak v manželstve nie sú maloleté deti, stačia dva rovnopisy návrhu.
Samozrejme, návrh musí byť vlastnoručne podpísaný navrhovateľom. Zákon nepožaduje
uvedenie dátumu na návrhu.

Zákon určuje okruh účastníkov konania o rozvod manželstva, ktorými sú obaja manželia
v súlade s ustanovením § 94 Civilného mimosporového poriadku. Ak navrhovateľ konania o
rozvod manželstva vezme návrh späť, súd konanie nezastaví, ak druhý manžel so
späťvzatím nesúhlasí. Tento súhlas druhého manžela sa nevyžaduje a súd konanie zastaví,
pokiaľ nebol návrh na rozvod manželstva ešte doručený druhému manželovi.

Počas konania súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie.
Ak to sudca považuje za účelné a umožňujú to okolnosti prejedávanej veci, môže súd
účastníkov konania vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou. Zákon rešpektuje
existenciu manželstva ako základného rodinnoprávneho vzťahu, preto pri posudzovaní
existencie rozvratu vzťahov medzi manželmi preferuje zmierovaciu funkciu súdu.

Zaujímavou právnou úpravou v Civilnom mimosporovom poriadku je ustanovenie § 97, podľa
ktorého súd konanie zastaví, ak sa navrhovateľ nedostaví na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi. Súd konanie nezastaví, ak druhý z
manželov, ktorý sa na pojednávanie dostavil vyhlási, že na prejednaní veci trvá. Právna
úprava zastavenia konania ako procesnej sankcie za pasivitu navrhovateľa v konaní o
rozvod manželstva je v celkovej koncepčnej línii, ktorú predstavuje úsilie o primárne
zachovanie manželstva ako základného rodinnoprávneho zväzku, pričom sa súčasne
rešpektuje autonómia vôle manžela prítomného na pojednávaní.

V súlade s ustanovením § 98 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku: „Ak to účastníci
zhodne navrhnú, súd konanie preruší.“ Súd následne pokračuje v konaní na návrh po
uplynutí troch mesiacov. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd
konanie zastaví.

Ak počas konania jeden z manželov stratí procesnú subjektivitu skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd konanie zastaví. Ak bol vydaný rozsudok, súd ho uznesením zruší
a konanie zastaví. Inými slovami, ak jeden z manželov zomrie, súd konanie zastaví. Ak
zomrie jeden z manželov po vyhlásení rozsudku, ale ešte pred nadobudnutím jeho
právoplatnosti, súd uznesením rozsudok zruší a konanie zastaví.

Pokiaľ ide o trovy konania tak platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Zákon ale dáva súdu možnosť priznať náhradu trov konania, ak to vzhľadom
na okolnosti prípadu považuje za spravodlivé. (§ 55 CMP).

Proti rozsudku, ktorým sa manželstvo rozviedlo, zákon nepripúšťa dovolanie, dovolanie generálneho prokurátora, ani žalobu na obnovu konania.

Záverom dodávame, že s konaním o rozvod manželstva je obligatórne spojené konanie o
úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode v súlade
s ustanovením § 100 Civilného mimosporového poriadku.