Upomínacie konanie ako spôsob vymáhania pohľadávok

Ako uvádza § 1 tohto zákona o upomínacom konaní, zákon upravuje podmienky upomínacieho konania, v ktorom sa budú rozhodovať výhradne spory o peňažných nárokoch.

Zaujímavosťou je, že žalobca si môže zvoliť, či využije možnosť podania návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa tohto zákona, alebo alternatívu – podanie žaloby na vydanie platobného rozkazu podľa Civilného sporového poriadku. Aj v prípade, ak by návrh podľa zákona o upomínacom konaní bol napríklad odmietnutý, stále je možnosť podania žaloby podľa Civilného sporového poriadku (§ 6). 

Na konanie o upomínacom konaní bude kauzálne príslušný jediný súd v SR, ktorým bude Okresný súd v Banskej Bystrici, čo podľa zákonodarcu malo viesť k zvýšeniu kvality konania.

Konanie sa bude začínať podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Návrh sa bude podávať výhradne elektronickou formou do elektronickej schránky súdu na predpísaných formulároch, ktoré sú zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR (§4). Rovnako sa prostredníctvom elektronického formulára odstraňujú aj prípadné chyby a nesprávnosti návrhu. Prílohy k návrhu (listiny, vyhlásenia) sa rovnako musia podať elektronicky spolu s návrhom. Vyžaduje sa tiež, aby žalobca v návrhu uviedol údaje o svojom bankovom účte, na ktorý má žalovaný splniť, prípadne na ktorý sa mu vráti súdny poplatok.

Pokiaľ bude tak žalobca ako žalovaný podnikateľom (tzn. účtovnými jednotkami), zákon uvádza, že na preukázanie uplatneného nároku stačí doložiť k návrhu faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného, a zároveň vyhlásiť, že tento nárok je evodovaný žalobcom vo svojom účtovníctve. Novinkou tiež je, že pokiaľ bude žalobca platiteľom DPH, zákon mu dáva v návrhu možnosť vyhlásiť, že údaje o uplatňovanom nároku voči žalovanému uviedol v kontrolnom výkaze.

Špecifikum je v prípade sporov so spotrebiteľom ako žalobcom, kedy zákon vyžaduje ako prílohu návrhu aj spotrebiteľskú zmluvu, prípadne ďalšie súvisiace dokumenty.

Prípady, kedy návrh nebude prípustný, upravuje § 3 ods. 6 a 7 zákona o upomínacom konaní. Podľa týchto ustanovení návrh nebude prípustný: 

Rovnako nebude návrh prípustný, ak nebude podaný elektronickými prostriedkami prostredníctvom určeného elektronického formulára, ak žalobca resp. Jeho zástupca nebude mať aktivovanú elektronickú schránku, ak budú návrh podávať viacerí žalobcovia a nebudú mať spoločného zástupcu alebo ak by sa mal platobný rozkaz doručiť žalovanému do cudziny.

Súd vydá platobný rozkaz, ak budú splnené procesné podmienky vrátane poplatkovej povinnosti a nebudú dôvody na odmietnutie návrhu, najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok. Ako uvádza § 7 zákona, súd v platobnom rozkaze žalovanému uloží, aby do 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi uplatňovaný nárok prípadne trovy konania, alebo mu dáva možnosť podania odporu.

Platobný rozkaz spolu s návrhom na jeho vydanie, prílohami a tlačivom na podanie odporu sa bude tak žalobcovi ako aj žalovanému doručovať ako elektronický úradný dokument podľa zákona o e-Governmente do elektronickej schránky. Ak žalovanému nebude možné doručiť platobný rozkaz do elektronickej schránky, platobný rozkaz sa mu doručí na adresu uvedenú žalobcom. V prípade, že by sa ani takto nepodarilo doručiť zásielku, súd bude zisťovať adresu žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov.

V prípade, že platobný rozkaz nebude možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom informuje žalobcu a zároveň ho vyzve, aby požiadal o pokračovanie v konaní v lehote 15 dní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Ak by tak neurobil, platobný rozkaz sa zruší a konanie sa zastaví. Žalobca nemá v tomto prípade nárok na náhradu trov konania a súd o nich nebude ani rozhodovať.

Ak žalobca v lehote podá návrh na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zruší a súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí.

Podobne ako v prípade podania odporu podľa CSP, aj podľa tohto zákona sa musí odpor vecne odôvodniť. Odpor rovnako aj návrh sa podáva opäť prostredníctvom elektronického formulára.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (R 44/2020) „Ak odpor proti platobnému rozkazu vydanému v konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní doručený súdu elektronickými prostriedkami nebol podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára podľa § 11 ods. 2 zákona, nie sú splnené podmienky na postup podľa § 14 ods. 3 zákona (na postúpenie veci súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku). Na rozhodnutie o takto podanom odpore podľa § 12 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.“

Pri podnikateľoch je opäť špecifikum, že žalovaný musí v odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov. Rovnako musí žalovaný uviesť, či bola faktúra žalobcu uvedená v jeho kontrolnom výkaze, ak žalobca urobil vyhlásenie o zahrnutí faktúry do svojho výkazu.

Pokiaľ odpor nebude odmietnutý, podaním odporu sa platobný rozkaz zruší. Aj v prípade podania odporu súd odkáže žalobcu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní na súde podľa CSP.

Aj pri podaní odporu je potrebné rozliśovať, či bol platobný návrh vydaný na základe Civilného sporového poriadku alebo podľa zákona o upomínacom konaní. K Civilného sporového poriadku si prečítate v našom článku.

Od 01.07.2021 sa zmenil zákon o upomínacom konaní. Podľa § 12 predmetného zákona „Súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaný spotrebiteľom.“ „Proti uzneseniu o odmietnutí odporu je prípustná sťažnosť.“

Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 211/2021 Z. z. „Platná a účinná právna úprava v zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) a v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) obsahuje povinnosť vecne odôvodniť odpor proti platobnému rozkazu. Ak žalovaný uplatnený nárok spochybňuje, musí sa podľa súčasnej právnej úpravy brániť podaním odporu s vecným odôvodnením. Vecné odôvodnenie odporu spočíva predovšetkým v uvedení argumentov, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, v pripojení listín na ktoré sa odvoláva a označení dôkazov, ktorými sa majú preukázať tvrdenia žalovaného. Pokiaľ odpor nie je vecne odôvodnený, súd v súvislosti s absenciou vecného odôvodnenia nevyzýva žalovaného na doplnenie, resp. opravu odporu. Požiadavka vecného odôvodnenia odporu môže spôsobovať pre spotrebiteľov ťažkosti (napríklad potreba v relatívne krátkom čase vyhľadať právnu pomoc). Môže nastať prípad, kedy si spotrebiteľ vyhotoví odpor na základe svojich osobných znalostí práva, v dôsledku čoho môže byť odpor súdom odmietnutý ako nedostatočne odôvodnený, čo môže znamenať automatickú prehru v spore, nakoľko platobný rozkaz, ktorý súd odmietol má účinky právoplatného rozsudku (je exekučným titulom). Cieľom vládneho návrhu zákona je tak prehodnotenie právnej úpravy upomínacieho konania podľa zákona o upomínacom konaní a konania o platobnom rozkaze podľa Civilného sporového poriadku v súvislosti s povinnosťou súdu prihliadať na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa pri vecnom odôvodnení odporu a v dôsledku uvedeného posudzovať vecné odôvodnenie odporu miernejšie. Súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie vo vzťahu k odmietnutiu odporu.“

Zákon zavádza aj možnosť žalovaného v lehote na podanie odporu podať žiadosť o povolenie plnenia v splátkach. Opäť sa takáto žiadosť podáva buď na predpísanom tlačive alebo prostredníctvom na to určeného elektronického formulára.

Žiadosť je prípustná len ak:

Ak by žalovaný nesplnil čo i len jednu splátku, zo zákona stráca výhodu splátok.

Súdny poplatok za podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa zákona o upomínacom konaní bude 50 % z percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku súdnych poplatkov.

Zaujímavosťou je tiež, že počas konania podľa tohto zákona sa neprihliada na námietku miestnej príslušnosti, prípadne podanú vzájomnú žalobu či návrh na pristúpenia do konania, prerušenie konania, zmenu účastníkov či zmenu žaloby (viď § 15).