AKMV 
Uzavretie manželstva so ženatým cudzincom na území Slovenskej republiky
Podľa slovenského zákona o rodine[1] manželstvo nemožno uzavrieť so ženatým mužom alebo s vydatou ženou. Ak by k uzavretiu manželstva došlo so ženatým mužom, súd aj bez návrhu rozhodne, že manželstvo je neplatné.
Cudzinec musí pri sobáši na Slovensku preukázať svoj osobný stav dokladom vydaným orgánom príslušným v štáte, ktorého je cudzinec príslušníkom.
Navyše v prípade dvojmanželstva ide podľa slovenského práva aj o trestný čin[2]. Subjektom trestného činu nebude len osoba, ktorá za trvania svojho manželstva uzavrie manželstvo iné, ale aj ten, kto vedome uzavrie manželstvo s osobou, ktorá už je v inom manželstve.
Uzavretie manželstva so ženatým cudzincom mimo územia Slovenskej republiky
Podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom[3] sa forma uzavretia manželstva spravuje právnym poriadkom miesta, kde sa manželstvo uzatvára.
Z uvedeného máme za to, že je možné platné uzatvorenie manželstva medzi slovenským štátnym občanom a ženatým cudzincom mimo územia Slovenskej republiky, pokiaľ by to dovoľovalo právo štátu, na území ktorého bolo manželstvo uzatvorené. Platnosť tohto manželstva však bude len na území krajiny, v ktorej bol takýto sobáš uzatvorený.
Podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom[4] manželstvo, ktoré v cudzine uzavrel slovenský občan pred iným orgánom ako pred orgánom Slovenskej republiky na to splnomocneným, je platné v Slovenskej republike, ak je platné v štáte, pred orgánom ktorého sa uzavrelo, a ak neexistovala žiadna okolnosť vylučujúca uzavretie manželstva podľa slovenského hmotného práva.
Z uvedeného vyplýva, že ak by aj došlo k platnému uzatvoreniu manželstva medzi slovenským štátnym občanom a ženatým cudzincom na území mimo Slovenskej republiky, na území Slovenskej republiky by toto manželstvo podľa zákona platné nebolo.
V praxi však Ministerstvo vnútra SR, ktoré vedie osobitnú matriku a uznáva v zahraničí uzatvorené manželstvá, nevyžaduje doklad o osobnom stave. Slovenský orgán by tak takéto manželstvo mohol uznať, pokiaľ by z predložených dokumentov potrebných k uznaniu nevyplýval osobný stav “ženatý”. Ak by však takéto manželstvo bolo v budúcnosti napadnuté alebo by sa slovenský orgán dozvedel o existencii dvojmanželstva, bolo by takéto manželstvo vyhlásené za neplatné.
Tretej osobe je možné za života inej osoby zaistiť majetkové práva len scudzovacími zmluvami (kúpna zmluva, darovacia, atď.)
V prípade smrti, ak by bol poručiteľ občanom iného štátu, je potrebné skúmať, či bude daná právomoc slovenského súdu na prejednanie dedičstva.[5] Podľa slovenského právneho poriadku po smrti poručiteľa môže osoba, ktorá nebude dedičom, nadobudnúť majetok len ak jej bol odkázaný závetom. Potomkovia (bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo či sa narodili v manželstve alebo mimo neho) dedia vždy, ak neboli platne vydedení.
- § 9 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
- § 204 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
- § 20 zákona 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
- § 20a zákona 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
- Podľa § 45 zákona 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
- „Slovenský súd prejedná dedičstvo po cudzincovi, ktoré je v Slovenskej republike, a) ak štát, ktorého je poručiteľ príslušníkom, ani nevydáva dedičstvo slovenských občanov slovenským súdom, ani nepriznáva ich rozhodnutiam právne následky, alebo ak cudzí štát odmietne zaoberať sa dedičstvom alebo ak sa nevyjadrí, alebo b) ak tu mal poručiteľ bydlisko a ak žiada o to dedič, ktorý sa tu zdržuje, c) tiež vždy, ak ide o nehnuteľnosti ležiace na území Slovenskej republiky.
