AKMV 
Trh práce je z pohľadu práva hospodárskej súťaže trhom ako každý druhý. Firmy tu medzi sebou nesúťažia o zákazníkov, ale o talenty a zamestnancov. Akékoľvek dohody, ktoré túto súťaž obmedzujú, môžu byť považované za protiprávne kartely.
Protimonopolný úrad SR (PMÚ SR) vydal k tejto téme jasné usmernenie, v ktorom definuje, ktoré praktiky sú neprípustné a kedy už zamestnávatelia riskujú vysoké pokuty.
Koniec tichých dohôd: Čo PMÚ SR považuje za problém?
Medzi najnebezpečnejšie dohody, ktoré môžu narušiť hospodársku súťaž na trhu práce, patria:
- Wage-fixing (Dohody o mzdách): Ide o priame alebo nepriame dohody o stanovení miezd, ich stropov, bonusov alebo iných benefitov. Ak sa konkurenčné firmy dohodnú, že nebudú zvyšovať platy nad určitú úroveň, potláčajú prirodzený tlak trhu a poškodzujú zamestnancov.
- No-poach agreements (Dohody o nepreberaní zamestnancov): Tieto dohody majú viacero foriem:
- Not-to-hire: Vzájomný záväzok firiem, že si nebudú navzájom zamestnávať svojich pracovníkov (ani v prípade, ak sa zamestnanec prihlási sám).
- No-cold-calling (Not-to-solicit): Dohoda o vzájomnom aktívnom neoslovovaní zamestnancov konkurencie. Firmy sa zaviažu, že ich headhunteri nebudú kontaktovať ľudí u partnera v dohode.
Prečo sú tieto dohody nebezpečné?
Podľa PMÚ SR takéto dohody nielenže znižujú mobilitu pracovnej sily, ale bránia aj inováciám a efektívnemu rozdeleniu talentov v ekonomike. Často bývajú „neformálne“ alebo uzavreté „medzi dverami“ na stretnutiach asociácií, čo však neznižuje ich nebezpečnosť – práve naopak, úrad ich vníma ako závažné porušenie súťažného práva.
Non-compete doložky: Kedy sú v súlade so zákonom?
Je dôležité rozlišovať medzi kartelovou dohodou dvoch zamestnávateľov a individuálnou dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Dohody o obmedzení zárobkovej činnosti (non-compete clauses) upravené v Zákonníku práce (podľa § 83a) sú legitímnym nástrojom na ochranu know-how. Pokiaľ sú uzatvorené individuálne so zamestnancom, spĺňajú zákonné podmienky (napr. primeraná peňažná náhrada aspoň 50 % priemerného mesačného zárobku) a nepresahujú dobu jedného roka, nepovažujú sa za porušenie práva hospodárskej súťaže.
Problém nastáva až vtedy, keď sa tieto doložky zneužívajú koordinovane medzi viacerými firmami s cieľom „rozparcelovať“ si trh práce.
Záverom: Dohody na trhu práce už nie sú „šedou zónou“. Prístup PMÚ SR jasne signalizuje, že firmy by mali prehodnotiť svoje HR politiky a vyhnúť sa akejkoľvek koordinácii s konkurenciou pri stanovovaní mzdových podmienok či nábore ľudí.
zdroj: Protimonopolný úrad SR
