Dedičské konanie – postup notára, lehoty, uznesenie

Zákon o dedičskom konaní

Zákon o dedičskom konaní v podmienkach Slovenskej republiky neexistuje. Dedičské konanie je upravené zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) v ustanoveniach § 158 a nasledujúce.

Postup notára pri dedičskom konaní

Notár má pri dedičskom konaní špecifické postavenie ako súdny komisár. Koná samostatne na základe poverenia súdu prvej inštancie. Jeho rozhodnutia sú rozhodnutiami súdu prvej inštancie. Notár vždy rozhoduje uznesením. 

Konanie o dedičstve sa môže začať na základe princípu oficiality, ale aj na návrh. Dedičské konanie sa rozdeľuje do niekoľkých fáz:

  1. príprava prejednania dedičstva
  2. prejednanie dedičstva
  3. skončenie konania o dedičstve

Vo fáze príprava prejednania dedičstva musí notár ako súdny komisár predbežne prešetriť vec a zrealizovať nasledovné úkony:

  • zisťovanie okruhu potencionálnych dedičov
  • zisťovanie, či poručiteľ zanechal závet, vrátane zisťovania obsahu a stavu závetu
  • nariadenie neodkladných úkonov (súpis vecí, zverenie vecí osobnej potreby manželovi poručiteľa, predaj vecí, ktoré podliehajú skaze a pod.)
  • zabezpečenie vecí patriacich do dedičstva (zapečatenie bytu alebo iných priestorov, zloženie vecí do úschovy u notára alebo u iného uschovávateľa)
  • ustanovenie správcu dedičstva (ak sú potrebné úkony na zachovanie hodnôt dedičstva)

Účelom predbežného prešetrenia veci je zistiť všetky potrebné informácie o majetku, prípadne dlhoch poručiteľa, o okruhu dedičov a ďalších skutočnostiach rozhodných pre dedičstvo. 

V druhej fáze nazvanej prejednanie dedičstva notár vydá upovedomenie o dedičskom práve, ak nedošlo k zastaveniu konania. Upovedomenie predstavuje striktne formálny úkon, ktorým notár upovedomí potencionálnych dedičov:

  • ich dedičskom práve
  • možnosti odmietnuť dedičstvo do jedného mesiaca od upovedomenia (túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť)
  • náležitostiach a účinkoch odmietnutia dedičstva

Upovedomenie sa vykoná ústne do zápisnice alebo sa doručí do vlastných rúk (do vlastných rúk je vtedy, ak ho prevezme dedič alebo splnomocnenec s osobitným splnomocnením, fikcia doručenia sa nepoužije).

Ďalšie procesné úkony vo veci súd vykoná až potom čo je preukázané, že možnosť potencionálnych dedičov odmietnuť dedičstvo zanikla. 

V tretej fáze, ktorou sa konanie o dedičstve končí možné uzavrieť dohodu dedičov a veriteľov o prenechaní predĺženého dedičstva veriteľom na úhradu dlhov (týka sa to len tých veriteľov, ktorých dlhy boli zaradené do prejednania dedičstva), táto dohoda podlieha schváleniu súdnym komisárom. Notár ako súdny komisár ju však neschváli, ak odporuje zákonu (napr. dedičstvo nie je predĺžené). Notár ako súdny komisár v tejto fáze vydá uznesenie o dedičstve, ktorým:

  1. potvrdí nadobudnutie dedičstva jednému dedičovi
  2. potvrdí odúmrť štátu, ak dedičstvo nenadobudol žiadny dedič
  3. schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, ak neodporuje zákonom alebo dobrým mravom (musia byť zmluvnými stranami všetci dediči a musí sa týkať celého dedičstva poručiteľa, nie len jeho časti, pričom súčasťou dohody fakultatívne môže byť aj zodpovednosť za dlhy poručiteľa)
  4. schváli dohodu dedičov a veriteľov o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov
  5. potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa výšky nadobudnutých dedičských podielov, ak nedošlo k dohode dedičov
  6. vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol, pričom nemôže rozhodnúť svojvoľne (toto vyporiadanie prichádza do úvahy napr. pri možnom drobení pozemkov nad prípustnú mieru)
  7. neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa výšky dedičských podielov, alebo vykoná vyporiadanie

Ako dlho trvá dedičské konanie – lehoty

Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) neurčuje v konaní o dedičstve podľa ustanovenia § 158 a nasl. žiadne lehoty, ktoré by notár ako súdny komisár musel dodržiavať. Avšak súd, ktorý poveruje notára v rozhodnutí uvedie lehotu, v ktorej by sa dedičské konanie malo skončiť. Zväčša ide o lehotu 6 mesiacov.

Uznesenie o dedičstve

V CMP došlo k nahradeniu inštitútu osvedčenia o dedičstve uznesením o dedičstve. Súd v uznesení o dedičstve v zmysle § 203 (i) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi, (ii) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, (iii) schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa vyporiadava jeho pohľadávka, (iv) schváli dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov, (v) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol, (vi) neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.

Právoplatnosťou uznesenia o dedičstve je skončené prejednanie dedičstva.

Miestna príslušnosť

Miestne príslušným na konanie o dedičstve je v zmysle § 158 CMP súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu, ak nie je príslušnosť daná uvedeným spôsobom, tak sa určí podľa miesta, kde sa nachádza majetok poručiteľa, resp. ak nie sú aplikovateľné uvedené možnosti, podľa miesta, kde poručiteľ zomrel.

Okrem uvedenej úpravy došlo aj k výslovnému zakotveniu miestnej príslušnosti na dodatočné konanie o dedičstve, na ktoré je podľa CMP príslušný súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené. Tým sa predíde situáciám z minulosti, kedy sa „objavili prípady, keď z dôvodov zmeny obvodov okresných súdov museli účastníci absolvovať konania na rôznych súdoch“ (HORVÁT, E., ANDRÁŠIOVÁ, A.: Civilný mimosporový poriadok. Komentár., Wolters Kluwer: Bratislava, 2016, ISBN: 978-80-8168-362-6).

V CMP je na rozdiel od pôvodnej právnej úpravy zakotvená aj miestna príslušnosť na konania vyvolané potrebou súdneho schválenia úkonov dediča, ktorý nemá spôsobilosť na právne úkony v potrebnom rozsahu (ako napr. úkonov maloletého dediča). Príslušným súdom je v zmysle § 160 CMP dedičský súd.

Prvoinštančné konanie

V právnej úprave CMP sa „celé prvoinštančné konanie o dedičstve vrátane vydávania všetkých rozhodnutí zverilo notárom ako súdnym komisárom. Rozšírila sa pôsobnosť notára v konaní o dedičstve zásadne na všetky procesné úkony“ (HORVÁT, E., ANDRÁŠIOVÁ, A.: Civilný mimosporový poriadok. Komentár., Wolters Kluwer: Bratislava, 2016, ISBN: 978-80-8168-362-6) okrem úkonov vymedzených v § 161 ods. 2 CMP ((i) rozhodnutie o začatí dedičského konania, (ii) žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cudzine, ak z osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva, že o poskytnutie právnej pomoci môže požiadať výlučne súd, (iii) rozhodnutie o vylúčení notára a jeho zamestnancov, (iv) rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho).

K zmene došlo aj v režime poverovania súdnych komisárov. Pôvodne mal právomoc na vydanie rozvrhu práce notárov ako súdnych komisárov na návrh Notárskej komory Slovenskej republiky predseda krajského súdu, podľa § 162 CMP prechádza takáto právomoc na predsedov okresných súdov.

Dedičská transmisia

CMP reflektuje aj na situácie, kedy v priebehu konania o dedičstve dôjde k úmrtiu dediča poručiteľa. Výslovným zakotvením inštitútu dedičskej transmisie v prípade úmrtia dediča sa v konaní o dedičstve koná s tými, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi zomrelého dediča.

Nahliadnutie do závetu

Novinkou oproti pôvodnej právnej úprave je ustanovenie § 177 CMP, podľa ktorého súd umožní nahliadnutie do závetu tomu, kto osvedčí, že má na tom právny záujem, pričom podľa Dôvodovej správy k CMP „v konkrétnej situácii právny záujem osvedčí najmä zákonný dedič a blízka osoba.“

Upovedomenie dediča

Právna úprava CMP reflektuje moderné formy elektronickej komunikácie, čo sa prejavuje napríklad aj v právnej úprave upovedomenia dediča, ktorý nie je známy alebo ktorého pobyt nie je známy. Takému dedičovi súd ustanoví procesného opatrovníka a upovedomí ho verejnou vyhláškou. Verejná vyhláška sa doručuje ostatným účastníkom, procesnému opatrovníkovi a zverejní sa na úradnej tabuli súdu, ale tiež na webovej stránke príslušného súdu a na webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.

Podľa § 190 CMP môže byť verejná vyhláška zverejnená aj prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov.

Pojednávanie

CMP taxatívne zakotvuje, v ktorých prípadoch súd nariadi pojednávanie. Pojednávanie súd nariadi pred vydaním uznesenia o spornom dedičskom práve, uznesenia o vyporiadaní BSM, uznesenia o dedičstve a uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva.

V zmysle CMP, ak rozhodnutie sporu práve závisí iba na právnom posúdení skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje, na takúto osobu sa ďalej v konaní neprihliada.

Všeobecná hodnota majetku

Výkladové problémy OSP vo vzťahu k určovaniu všeobecnej hodnoty majetku na účely konania o dedičstve boli odstránené zakotvením legálnej definície pojmu všeobecná hodnota majetku v § 200 ods. 2 CMP. „Všeobecnou hodnotou majetku je cena, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienakch voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci i predávajúci budú konať s náležitou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.“

Exekučné konanie a likvidácia dedičstva

Nakoľko z pôvodnej právnej úpravy nebolo zrejmé, čo sa stane s exekučným konaním na majetok poručiteľa nariadením likvidácie dedičstva, bolo do právnej úpravy CMP zapracované ustanovenie § 206, podľa ktorého právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva sa exekučné konanie na majetok poručiteľa zastavuje. Pokiaľ bola v exekučnom konaní vykonaná dražba nehnuteľnosti a doposiaľ nebolo rozhodnuté o schválení príklepu, rozhodne o schválení príklepu exekučný súd. Ak bola v exekučnom konaní vykonaná dražba nehnuteľnosti a ak exekučný súd príklep schválil, vydá exekútor výťažok dražby (po odpočítaní trov exekúcie) súdu konajúcemu o dedičstve.

Zákaz drobenia pozemkov

Pri vyporiadaní dedičstva je potrebné zohľadniť aj právnu úpravu drobenia pozemkov podľa § 21 až § 24 zákona č. 180/1995 Z. z.:

§ 21 (1) „V záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

(2) Podmienky drobenia poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov vo vlastníctve členov pozemkových spoločenstiev upraví osobitný zákon.

§ 22 (1) Ak má na základe právneho úkonu48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva49) alebo rozhodnutia o dedičstve50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok vo výmere menšej ako 20 000 m2 a väčšej ako sú výmery uvedené v § 23 ods. 1, je nadobúdateľ povinný zaplatiť odvod vo výške a) 20 % hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu,51) ak má vzniknúť poľnohospodársky pozemok vo výmere od 2 001 m2 do 5 000 m2 alebo lesný pozemok vo výmere od 5 001 m2 do 10 000 m2, b) 10 % hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu,51) ak má vzniknúť poľnohospodársky pozemok vo výmere od 5 001 m2 do 20 000 m2 alebo lesný pozemok vo výmere od 10 001 m2 do 20 000 m2.

(2) Ak ide o druh poľnohospodárskej pôdy – vinicu, vzťahuje sa odsek 1 aj na vinice v zastavanom území obce.

(5) Ak jestvujúci pozemok podľa odseku 1 sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav zapísaného do katastra nehnuteľností, výška odvodu podľa odseku 1 sa zdvojnásobuje.

§ 23 (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva49) alebo rozhodnutia o dedičstve50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

(2) Ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 1, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi.

(4) Vyjadrenie dedičov podľa odseku 3 musí mať písomnú formu a nemožno ho odvolať.

(6) Pohľadávky dedičov, ktoré vzniknú z vyporiadania dedičstva podľa odsekov 2 a 3, sa premlčujú v lehote desiatich rokov aa)na ich zabezpečenie vzniká veriteľovi záznamom vlastníckeho práva dlžníka záložné právo k tomuto pozemku; prípadná zákonná prednosť skoršieho záložného práva sa nepoužije. Záložnému veriteľovi patrí predkupné právo k pozemku, ku ktorému sa viaže záložné právo,(7)Podmienky uvedené v odsekoch 2 až 5 platia aj na vyporiadanie spoluvlastníkov, ak o ich vyporiadaní rozhodol súd.49)

§ 24 (1) Ak majú na základe právneho úkonu48) alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva49) alebo rozhodnutia o dedičstve50) vzniknúť k jestvujúcim pozemkom uvedeným v § 21 ods. 1 spoluvlastnícke podiely, platia podmienky uvedené v § 22 a 23. To neplatí, ak sa podiel na pozemku spoluvlastníka zvyšuje iným podielom alebo časťou podielu na tom istom pozemku a vlastníctvo prevádzaného podielu alebo podielu, ktorý bol predmetom prechodu vlastníckeho práva zanikne.

(2) Ak na základe právneho úkonu vznikol spoluvlastnícky podiel, ktorý je v rozpore s podmienkami ustanovenými v § 22 a 23, štát je oprávnený podať návrh na určenie jeho neplatnosti. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát prokurátor.

(3) Podľa § 22 a 23 sa nepostupuje, ak a)sa pozemok uvedený v § 21 ods. 1 rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť,39) alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav,56)b) ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu,14c) c) sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v § 1 ods. 1, a táto časť sa pričleňuje k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok,d)ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné účely.“

Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Kontaktný formulár

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Vydedenie

Právna poradňa: Právny postup a dôvody na vydedenie, vrátane podmienok, za ktorých je vydedenie možné

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Dedenie v prípade smrti manželky/manžela alebo rodiča

Príspevky v právnej poradni objasňujú dedenie po smrti manžela, manželky alebo rodiča, vrátane podielov dedičov a úpravy majetku.

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Zastupovanie zosnulej pred ukončením dedičského konania

Moja mama za života vlastnila poľnohospodársku pôdu, ktorá je súčasťou poľovného revíru. Mama zomrela tento rok, dedičské konanie nebolo zatiaľ...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie