Dohoda o vyporiadaní majetku medzi súrodencami

Najodporúčanejšou možnosťou je dohodnúť sa s ostatnými súrodencami na spôsobe vyporiadania. Táto možnosť je aj najrýchlejšia. Obsahom dohody by malo byť napríklad, kto si ponechá predmet vyporiadania a aké protiplnenie (napr. finančné) sa poskytne ostatným spoluvlastníkom, ktorí sa vzdajú vlastníctva v prospech súrodenca. 

V každom prípade odporúčame uzavrieť dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva a vyporiadanie majetku písomne, aj keď zákon písomnú formu vyžaduje len v prípade, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť. 

Ak je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť (byt, nebytový priestor, dom, garáž a podobne), dohoda musí obsahovať aj náležitosti podľa katastrálneho zákona, v prípade bytu a nebytového priestoru aj zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Účastníkmi dohody musia byť všetci spoluvlastníci, čiže všetci súrodenci. Navyše sa vyžaduje aj spísanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Za účelom bezproblémového zápisu vlastníckeho práva odporúčame ponechať spísanie dohody o vyporiadaní na advokáta. 

Pokiaľ dohoda medzi súrodencami nie je možná, ďalšou možnosťou je podanie žaloby na súd na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. 

Nevýhodou riešenia vyporiadania majetku medzi súrodencami súdnou cestou je povinnosť zaplatenia súdneho poplatku súdu vo výške 6% z ceny podielu žiadaného navrhovateľom. V prípade vyporiadania sa teda bude vychádzať z hodnoty podielu, ktorý navrhovateľ žiada. Aj keď na začiatku súdneho konania môže byť v niektorých prípadoch výška súdneho poplatku len 99,50 EUR, nakoľko nie je možné predmet konania oceniť peniazmi, v závere súdneho konania súd súdny poplatok spravidla dovyrubí, nakoľko v priebehu konania sa výška podielu navrhovateľa objasní. 

Ďalšou nevýhodou je časové hľadisko a možnosť konania súdneho sporu aj niekoľko mesiacov v tých ideálnejších prípadoch. 

Súd postupuje spôsobom, že v prvom rade bude uvažovať o rozdelení nehnuteľnosti. To však často nie je možné a preto rozhodne tak, že prikáže vec do vlastníctva jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Podmienkou je určenie primeranej náhrady. Súd podľa zákona prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. V praxi súd skúma aj ako sa podieloví spoluvlastníci starali o danú nehnuteľnosť, kto v nej trvale býva, kto k nej má väčšie citové väzby a podobne. Súd berie do úvahy aj to, aby sa vec mohla účelne využiť. 

Treťou, poslednou možnosťou je, že súd nariadi predaj veci a výťažok rozdelí podľa podielov jednotlivých súrodencov. Táto možnosť prichádza do úvahy len v prípade, ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce. 

Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.