AKMV 
Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na všeobecnom súde dlžníka, t. j. na okresnom súde v sídle krajského súdu, v obvode ktorého má dlžník buď trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo. Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať najmä dlžník. Okrem dlžníka má právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj veriteľ, likvidátor dlžníka alebo iná osoba podľa zákona. Okrem postupu pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu si v článku priblížime aj inštitút dočasnej ochrany podnikateľov, ktorý je súčasťou opatrení na zmiernenie negatívnych dopadov pandémie na podnikateľov dočasne výrazne ovplyvní veriteľské návrhy na vyhlásenie konkurzu.
Návrh podaný dlžníkom
Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nie je len právom dlžníka, ale aj jeho povinnosťou. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“): „Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.“
Ak táto osoba porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, vzniká jej vyhlásením konkurzu povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo výške dlžníkovho základného imania zapísaného v príslušnom registri v čase, keď porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom. Ak by bolo takýchto osôb viac, v časti, v ktorej je ich povinnosť čo do výšky rovnaká, sú povinné plniť spoločne a nerozdielne. Predlžený je pritom ten, kto je povinný viesť účtovníctvo, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.
Okrem toho osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.
Návrh podaný veriteľom
Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať aj veriteľ. V návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti.
Upozorňujeme však na ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého: „Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Náležitosti návrhu
Návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa Civilného sporového poriadku, ktorými sú: ktorému súdu je určené, kto podanie robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Podpis navrhovateľa, ktorý nie je orgánom verejnej moci, musí byť v návrhu úradne osvedčený. Návrh musí byť podaný v dvoch rovnopisoch spolu s prílohami.
V prípade návrhu na vyhlásenie konkurzu podaného veriteľom, musí návrh obsahovať skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. Veriteľ musí označiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť aj ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti.
V prípade návrhu podaného veriteľom je veriteľ k návrhu povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží (i) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka, (ii) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, (iii) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe, (iv) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie, schváleného a účtovaného certifikačným orgánom, alebo (v) písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom v tomto prípade môže byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom.
Podľa § 12 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii: „Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, k návrhu je povinný pripojiť zoznam svojho majetku, zoznam svojich záväzkov a zoznam svojich spriaznených osôb. Ak dlžník účtuje podľa osobitného predpisu k návrhu je povinný pripojiť aj poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka; ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, k návrhu je povinný pripojiť aj správu audítora.“
V prípade, že návrh podáva likvidátor ustanovený súdom zo zoznamu správcov, namiesto pripojenia zoznamu majetku, zoznamu záväzkov a poslednej riadnej individuálnej účtovnej závierky spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka, možno odkázať na písomnosti uložené v zbierke listín alebo v registri účtovných závierok. K návrhu však pripojí správu o majetnosti spoločnosti alebo nemajetnosti spoločnosti tak, ako by išlo o záverečnú správu predbežného správcu.
Preddavok
Pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu je potrebné zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok fyzickej osoby je výška preddavku 663,88 EUR, vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok právnickej osoby je to 1.659,70 EUR. Zaplatenie preddavku sa preukazuje dokladom o zaplatení, ktorý sa spravidla prikladá k návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Dočasná ochrana podnikateľov
Dňa 12.05.2020 nadobudne účinnosť právna úprava inštitútu dočasnej ochrany podnikateľov zavedeného zákonom č. 92/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej ako „zákon č. 92/2020 Z. z.“).
V záujme zmiernenia dopadov pandémie na podnikateľov budú môcť podnikatelia so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorí získali podnikateľské oprávnenie pred 12.03.2020, požiadať o dočasnú ochranu.
Poskytnutie dočasnej ochrany bude mať nasledovné účinky:
- Konanie o návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok podnikateľa pod dočasnou ochranou podanom po 12. marci 2020 sa prerušuje.
- Konanie o návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok podnikateľa pod dočasnou ochranou sa prerušuje,
- Konanie, v ktorom nebol vyhlásený konkurz a ktoré začalo na základe návrhu veriteľa, ktorý bol podaný po 12. marci 2020 sa prerušuje.
- Podnikateľ pod dočasnou ochranou, ani osoby, povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jeho mene, nie sú po dobu trvania dočasnej ochrany povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok.
- Exekučné konanie začaté po 12. marci 2020 voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti sa po dobu trvania dočasnej ochrany prerušuje.
- Voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou nemožno začať výkon záložného práva vzťahujúceho sa na podnik, vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu patriacu k podniku. Ak bola dočasná ochrana poskytnutá počas plynutia lehoty, po uplynutí ktorej možno takéto záložné právo vykonať, účinky oznámenia o začatí výkonu záložného práva nastávajú opätovne zánikom dočasnej ochrany.
- Proti pohľadávke, ktorá podnikateľovi pod dočasnou ochranou vznikla po poskytnutí dočasnej ochrany, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou pred poskytnutím dočasnej ochrany, ak ide o pohľadávku, ktorá patrí alebo patrila osobe s ním spriaznenej podľa predpisu o konkurznom konaní.
- Po poskytnutí dočasnej ochrany nemôže druhá zmluvná strana vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy alebo odoprieť plnenie zo zmluvy pre omeškanie podnikateľa pod dočasnou ochranou, ktoré vzniklo v čase od 12. marca 2020 do účinnosti zákona č. 92/2020 Z: z. a ktorého príčinou boli následky šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Výnimkou je situácia, ak by druhá zmluvná strana bezprostredne ohrozila prevádzkovanie svojho podniku. Právo druhej zmluvnej strany vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy alebo odoprieť plnenie zo zmluvy pre omeškanie podnikateľa pod dočasnou ochranou po účinnosti tohto zákona nie je dotknuté.
- Lehoty na uplatnenie práva voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov počas trvania dočasnej ochrany neplynú.
- Podnikateľ pod dočasnou ochranou je povinný v rozsahu, v ktorom to možno od neho spravodlivo požadovať, vynaložiť úprimnú snahu, aby jeho veritelia boli uspokojení v čo najvyššej miere a je povinný uprednostniť spoločný záujem veriteľov pred vlastnými záujmami alebo záujmami iných osôb (najmä nesmie rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje a zdržať sa nakladania s majetkovou podstatou podniku a s majetkom, ktorý do nej môže patriť, pokiaľ by malo ísť o podstatné zmeny v skladbe, využití alebo určení tohto majetku alebo o jeho nie zanedbateľné zmenšenie). Táto povinnosť od podania žiadosti a vzťahuje sa rovnako na štatutárny orgán alebo členov štatutárneho orgánu podnikateľa pod dočasnou ochranou. Ak je vyhlásený konkurz na majetok podnikateľa, ktorému bola poskytnutá dočasná ochrana, je právny úkon, ktorý bol urobený v rozpore s týmto ustanovením, neúčinný voči veriteľom; zodpovednosť za škodu a zákonné ručenie tým nie sú dotknuté. Nároky z porušenia týchto povinností uplatňuje správca.
- Záväzky bezprostredne súvisiace so zachovaním prevádzky podniku, ktoré vznikli po poskytnutí dočasnej ochrany, je podnikateľ pod dočasnou ochranou po dobu jej trvania oprávnený uhrádzať prednostne pred skôr splatnými záväzkami.
- Úver a obdobné plnenia, ktoré úveru hospodársky zodpovedajú, poskytnuté podnikateľovi pod dočasnou ochranou spriaznenou osobou podľa predpisu o konkurznom konaní bezhotovostne počas trvania dočasnej ochrany a bezprostredne súvisiace so zachovaním prevádzky podniku sa neposudzujú podľa ustanovení Obchodného zákonníka o kríze a neuplatnia sa na ne ustanovenia predpisu o konkurznom konaní o ich uspokojení v poradí ako podriadené. Na ich zabezpečenie v konkurze sa neprihliada.
Podľa § 18 zákona č. 92/2020 Z. z. dočasná ochrana zaniká 1. októbra 2020, pokiaľ nariadením vlády nedôjde k jej predĺženiu (najdlhšie do 31.12.2020), ak ukončenie požiada podnikateľ pod dočasnou ochranou alebo rozhodnutím súdu o zrušení dočasnej ochrany.
Žiadosť o dočasnú ochranu
Žiadosť o dočasnú ochranu sa podáva na miestne príslušný súd (Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Bratislave, Okresný súd Žilina pre obchod Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne, Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Nitre a Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Košiciach na predpísanom formulári, ktorého vzor bude zverejnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Právnická osoba môže žiadosť podať elektronicky prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy. Podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou, môže žiadosť podať aj osobne alebo v listinnej forme poštou.
