Návrh na zvýšenie výživného

Pri konaní o rozvod manželstva, z ktorého pochadzajú maloleté deti, je toto konanie spravidla spojené aj s konaním o úprave práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode. V rozsudku teda býva súdom určená výška výživného, ktorú je väčšinou povinný platiť jeden z rodičov.

Je však obvyklé, že vplyvom rôznych okolností sa podmienky na stane dieťaťa, či povinného rodiča, postupom času menia a výška výživného, ktorú doposiaľ platil, nepostačuje. Preto môže oprávnená osoba alebo jej zákonný zástupca žiadať o zvýšenie výživného prostredníctvom návrhu na zvýšenie výživného.

Všetky dohody a súdne rozhodnutia o výške výživného možno meniť v zmysle § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len
„zákon o rodine“) v prípade, ak sa zmenia pomery, na základe ktorých sa určovala pôvodná výška výživného. Podľa tohto ustanovenia: „Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.“

Podstatnou náležitosťou je tak zmena pomerov, ku ktorej môže dôjsť na strane
ktoréhokoľvek účastníka, prípadne i na oboch stranách. Môže ísť o objektívne i subjektívne
skutočnosti, o zmenu príjmov, výdavkov alebo majetkových pomerov. Na strane oprávneného dieťaťa to môžu byť zmeny v súvislosti so začiatkom školskej dochádzky, zmeny stupňa školského systému, zmena zdravotného stavu, ale i vyšší vek dieťaťa a s ním súvisiace vyššie výdavky na stravu, drogériu, ošatenie, na strane povinného práceneschopnosť (dlhodobá, nie krátkodobá), nezamestnanosť, uzavretie manželstva, nová vyživovacia povinnosť, nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť. I napriek tomu, že tak zákon priamo neuvádza a nevyžaduje, aby šlo o podstatnú zmenu okolností, vzhľadom na relevantnosť inštitútu výživného, ako i na konštrukciu okolnosti zmeny pomerov ako výnimky zo zásady res iudicata, teda nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, smerujúcej k právnej istote je žiaduce, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je prípustné, aby boli právoplatné súdne rozhodnutia menené a aby sa do ich obsahu zasahovalo len pre nepodstatnú zmenu pomerov. Či je zmena pomerov podstatná a relevantná, zisťuje súd porovnaním pôvodných pomerov, ktoré boli známe v čase rozhodovania súdu o pôvodnom rozsahu vyživovacej povinnosti a nových pomerov, ktoré musia byť navrhovateľom preukázané. Súd pri dokazovaní posudzuje, či zmena pomerov určená navrhovateľom dosahuje dostatočný stupeň intenzity, aby mohlo dôjsť k zmene rozhodnutia. Zmena výživného sa môže vzťahovať na vyživovaciu povinnosť priznanú súdnym rozhodnutím, no i na vyživovaciu povinnosť určenú prostredníctvom dohôd. (zdroj: Bános, Košútová: Zákon o rodine – Veľký komentár, 2. aktualizované vydanie, EUROKÓDEX, 2020, s. 305 – 306)

K takejto zmene povinnosti platiť vyššie výživné prichádza na návrh. Ak sa jedná o maloleté dieťa, súd môže rozhodnúť aj ex offo – z úradnej povinnosti. Súd vždy vychádza z aktuálneho stavu pri vydávaní rozhodnutia a nesmie prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať v budúcnosti a ktoré nastanú až po vyhlásení rozhodnutia o výživnom.

V tejto súvislosti si dovoľujeme upriamiť pozornosť na ustanovenie § 78 ods. 3 zákona
o rodina, podľa ktorého: „Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.“

Novinkou v ZR je aj tzv. valorizačná klauzula obsiahnutá v citovanom ustanovení. Jej
znenie ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu
výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien
spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť
je obligatórna.

Keďže zákon hovorí, že sa na vývoj životných nákladov prihliadne pri zmene pomerov, a nie
až pri zmene rozhodnutia, resp. dohody o výživnom, možno vyvodiť, že vývoj životných
nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Súd posudzuje existenciu zmeny pomerov predtým, než rozhodne, či sa
pôvodne určené výživné zvyšuje alebo znižuje. Musí si v prvom rade totiž ujasniť, či je vôbec
oprávnený vec opätovne prejednať.

Valorizačná klauzula sa môže uplatniť nasledovne:

V súvislosti so zvýšením výživného je rozhodujúci aj vek účastníka, ktorý je oprávnený poberať výživné. Pri plnoletom účastníkovi je potrebné podať návrh na súd. V prípade maloletého dieťaťa môže súd začať konať aj z úradnej povinnosti. „Pre určenie, odkedy sa mení skoršie súdne rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa (zvýšenie), nie je rozhodujúce, kedy bol podaný návrh na začatie konania o novú úpravu výživného alebo kedy bolo vydané uznesenie o začatí takého konania, prípadne ku ktorému dňu navrhli zmenu skoršieho súdneho rozhodnutia účastníci konania, ale len to, kedy došlo ku zmene pomerov.“ (R54/1969). Navrhovateľ je povinný v návrhu uviesť dátum, ku ktorému má byť zmena výšky
výživného vykonaná.

Rozhodujúci je vek účastníka, ktorý je oprávnený poberať výživné. Pri plnoletom účastníkovi je potrebné podať návrh na súd. V prípade maloletého dieťaťa môže súd začať konať aj z úradnej povinnosti. „Pre určenie, odkedy sa mení skoršie súdne rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa (zvýšenie), nie je rozhodujúce, kedy bol podaný návrh na začatie konania o novú úpravu výživného alebo kedy bolo vydané uznesenie o začatí takého konania, prípadne ku ktorému dňu navrhli zmenu skoršieho súdneho rozhodnutia účastníci konania, ale len to, kedy došlo ku zmene pomerov.“ (R 54/1969). Navrhovateľ je povinný v návrhu uviesť dátum, ku ktorému má byť zmena výšky výživného vykonaná.