AKMV 
Dobrá povesť
Ak má zákon chrániť dobrú povesť, je samozrejmé, že právnická osoba musí dobrú povesť mať, a to už aj pred prípadným neoprávneným zásahom. Dobrá povesť právnickej osoby vzniká už okamihom jej vzniku a prejavuje sa najmä v jej správaní, to znamená: ako si plní záväzky, ako vystupuje v hospodárskej súťaži, v styku s obchodnými partnermi, zákazníkmi či potencionálnymi klientmi. Ide o vyvrátiteľnú domnienku a v prípade sporu je potom úlohou protistrany dokázať, že ju právnická osoba už v čase neoprávneného zásahu nemala, a tak do nej logicky ani nemohla zasiahnuť.
V čom môže spočívať neoprávnený zásah?
Do dobrej povesti právnickej osoby možno zasiahnuť skutkovými tvrdeniami, ktoré sú nepravdivé, ako aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Takéto tvrdenia a hodnotiace úsudky však musia mať difamačný charakter. Musia byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby (Na ÚS SZ zo dňa 18.9.2008, sp. zn. II. ÚS 211/08). Zásahom pritom môže byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 9. 2009, sp. zn. 4 Cdo 212/2007). Zákon jej pritom poskytuje ochranu už aj v prípade, keď neoprávnený zásah dobrú povesť právnickej osoby len ohrozil, nemusí teda dôjsť k priamemu poškodeniu dobrej povesti.
Hlavnou príčinou, ktorá by vylučovala neoprávnenosť zásahov do dobrej povesti právnickej osoby, by bola skutočnosť, že by šlo o difamujúce tvrdenia či úsudky, ktoré sa zakladajú na pravde. Hovoríme o tzv. dôkaze pravdy, avšak ako v prípade vyvrátenia dobrej povesti, aj v tomto prípade leží dôkazné bremeno na strane ohroziteľa, príp. porušiteľa dobrej povesti právnickej osoby. Ďalej je potrebné skúmať, či vôbec existuje príčinná súvislosť medzi takýmto zásahom a jeho neoprávnenosťou. Bremeno dôkaznej povinnosti však už v tomto prípade spočíva na danej právnickej osobe.
Prostriedky ochrany
V súlade s ust. § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka sa v prípade zásahu do dobrej povesti právnickej osoby možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ:
- zdržal zásahov do dobrej povesti
- odstránil závadný stav
- poskytol primerané zadosťučinenie, ktoré je možné požadovať i v peniazoch
Takéto zadosťučinenie je potrebné rozlišovať od náhrady škody, pretože ide o dva samostatné inštitúty. Neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby teda môže popri ujme nehmotnej vzniknúť zároveň aj škoda, ktorej náhrady sa potom možno domáhať na základe ust. § 420 Občianskeho zákonníka.
V súvislosti s uvedeným považujeme za vhodné na záver upozorniť na dve skutočnosti, ktoré by mohli zohrať úlohu pri zvažovaní o podaní občianskoprávnej žaloby, a síce, že:
- V takýchto prípadoch dochádza k stretu práva na ochranu dobrej povesti a slobody prejavu, predstavujúcej v demokratických spoločnostiach nemenej významný inštitút. Sloboda prejavu sa totiž vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky priaznivo prijímané či považované za neškodné alebo za bezvýznamné, ale aj na tie, ktoré zraňujú, šokujú alebo znepokojujú a aj nadnesené a zveličujúce názory a že fyzické i právnické osoby majú v rámci slobody prejavu právo verejne (teda aj tlačou) vyslovovať svoje názory (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 9. 2009, sp. zn. 4 Cdo 212/2007). Inými slovami, je potrebné skúmať a brať do úvahy i intenzitu neoprávneného zásahu.
- Poskytnutie zákonných ochranných prostriedkov a rozsah v akom budú poskytnuté, najmä pokiaľ ide o finančnú satisfakciu, je vecou úvahy súdu, čo jasne vyplýva i z dikcie zákona, ktorý používa formuláciu „možno sa domáhať“.
Právne služby
- Právne poradenstvo v oblasti ochrany dobrej povesti
- Zastupovanie pred súdmi
