Nájomná zmluva

Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 

Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov stanovuje ako obligatórnu podmienku písomnú formu pri nájme, príp. podnájme nebytových priestorov. Ak taká nájomná zmluva písomnú podobu nemá, spôsobuje to jej absolútnu neplatnosť. Zákon však pozná aj nájom hnuteľných vecí. 

Pokiaľ ide o nájom bytu, jeho úprava je zakotvená v Občianskom zákonníku, pričom v tomto prípade zmluva nemusí mať povinne písomnú podobu. Zákon pritom síce hovorí, že ak sa neuzavrela písomne nájomná zmluva, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica, platí však, že ani neexistencia takejto zápisnice nespôsobuje neplatnosť a nájomná zmluva bola uzavretá ústne. Nájomná zmluva na bytový priestor musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Doba nájmu nemusí byť výslovné stanovená – vtedy sa predpokladá, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú. 

Zmluva o nájme nebytového priestoru musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.