AKMV 
Prekážkami v práci na strane zamestnávateľa sa rozumejú také situácie, ktoré bránia zamestnancovi vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, pričom tieto prekážky pramenia z dôvodov na strane zamestnávateľa. V prípadoch prekážok v práci na strane zamestnávateľa patrí zamestnancovi pracovné voľno a náhrada mzdy, ktorú Zákonník práce definuje pre rôzne situácie odlišne, v závislosti od toho a akú prekážku v práci na strane zamestnávateľa ide.
V prípade záujmu o poradenstvo v oblasti pracovného práva nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk
Podľa obsahu prekážky v práci na strane zamestnávateľa ich možno rozdeliť na nasledovné skupiny:
- Prestoje
- Prekážky v práci spočívajúce v prevádzkových dôvodov na strane zamestnávateľa
- Iné prekážky v práci
Prečítajte si aj: Možnosti zamestnávateľa v prípade, ak nemá pre zamestnanca prácu
Prestoje
Prestoje možno charakterizovať ako prechodné prerušenie práce, ktoré spočíva v organizačných alebo technických problémov na strane zamestnávateľa. Ide v podstate o nepredvídateľnú prekážku v práci na strane zamestnávateľa, ktorá má pôvod v technologických, technických alebo prevádzkových chybách. Pričom za prestoj sa nepovažuje generálna oprava.
Náhrada mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca za prestoj patrí zamestnancovi len v prípade, ak nebol zamestnanec po dohode preradený na inú prácu.
Nepriaznivé poveternostné vplyvy
Nepriaznivé poveternostné vplyvy obdobne ako prestoj spôsobujú nemožnosť vykonávania práce zamestnanca. Avšak dôvod prerušenia práce zamestnanca v prípade tejto prekážky v práci na strane zamestnávateľa nespočíva v pracovnom procese, teda netýka sa organizačných alebo technických problémov, ale vzniká mimo pracovného procesu a má objektívny charakter. Táto prekážka v práci na strane zamestnávateľa sa však týka len tých zamestnávateľov, u ktorých práca je závislá od poveternostných podmienok.
V prípade nepriaznivých poveternostných vplyvov má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume najmenej 50 % jeho priemerného mesačného zárobku. Ide o minimálnu výšku náhrady mzdy, ktorá je upravená v Zákonníku práce. Výhodnejšiu úpravu samozrejme môže zakotvovať kolektívna zmluva alebo pracovná zmluva
Ak však sú nepriaznivé poveternostné vplyvy príčinou toho, že sa zamestnanec nemôže včas dostaviť do práce a tento čas si následne odpracuje, ide o prekážku v práci na strane zamestnanca a samotné odpracovanie zameškaného času sa nepovažuje za výkon práce.
Prekážky v práci spočívajúce v prevádzkových dôvodov na strane zamestnávateľa
Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi v prípade existencie vážnych prevádzkových dôvod na strane zamestnávateľa, aby v dohode so zástupcami zamestnancov vymedzil tieto vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu.
Upozornenie
Použitie uvedeného ustanovenie Zákonníka práce neprichádza do úvahy, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že dohodu zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa a ani individuálnou dohodou zamestnávateľa so zamestnancom. Pri absencii dohody zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov by bol zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancom náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku, aj keby na jeho strane existovali vážne prevádzkové dôvody.
Vážne prevádzkové dôvody môžu nastať okamžite a nečakane, pričom v takej situácii by zamestnávateľ nemohol splniť svoju oznamovaciu povinnosť voči zamestnancom o nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času, preto Zákonník práce ustanovuje, že zamestnávateľ v prípade vážnych prevádzkových dôvodov nemusí splniť svoju oznamovaciu povinnosť.
V prípade vážnych prevádzkových dôvodov patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Samozrejme výhodnejšia úpravu náhrady mzdy možne zamestnávateľ zakotviť v kolektívnej zmluve.
Iné prekážky v práci
Iné prekážky v práci na starne zamestnávateľa, ako prestoje a nepriaznivé poveternostné vplyvy alebo vážne prevádzkové dôvody, zakladajú právnu povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Môže ísť napríklad o neprideľovanie práce zamestnancovi. Tieto prekážky v práci nemajú určenú dĺžku trvania. Rovnako pre ich existenciu nie je rozhodujúce, či nemožnosť prideľovať prácu zamestnancovi je spôsobená objektívnymi alebo subjektívnymi okolnosťami, a či tieto okolnosti môže alebo nemôže zamestnávateľ ovplyvniť. Rovnako nie je rozhodujúce, či túto prekážku v práci zamestnávateľ zavinil alebo nezvinil alebo k nej došlo objektívne.
Súčasne pri iných prekážkach v práci na strane zamestnávateľa nie je rozhodujúce, či sa z hľadiska vzniku právnych dôsledkov vzťahuje na jedného alebo viacerých alebo všetkých zamestnancov.
Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu vyplýva, že: Ak po odvolaní zamestnanca z funkcie nebola s ním dohodnutá iná práca, ktorú by bol zamestnávateľ povinný prideľovať odvolanému zamestnancovi, nastáva stav, v ktorom chýba dohodnutý druh práce ako jeden zo základných prvkov pracovného pomeru. Uvedený stav treba považovať za prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Za existencie tejto prekážky v práci nemá zamestnanec povinnosť dostavovať sa na pracovisko a zotrvávať na ňom po celý pracovný čas. [1] Uznesenie NS SR, sp.zn. 1 MCdo 13/2009 z 21.10.2010
Pri iných prekážkach v práci na strane zamestnávateľa jednoducho platí, že ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
