Premeny obchodných spoločností od 1.3.2024

Od 01.03.2024 je účinný zákon č. 309/2023 Z.z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“). Tak ako vyplýva aj z osobitnej časti dôvodovej správy, návrhom zákona dochádza k transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121 z 27. novembra 2019 (ďalej len „Smernica“) do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Prijatie Zákona značne ovplyvnilo aj zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Z Obchodného zákonníka boli vypustené a nahradené ustanovenia upravujúce splynutie, zlúčenie a rozdelenie, cezhraničné zlúčenie a splynutie a zmenu právnej formy obchodných spoločností a družstiev.

Právna úprava premien obchodných spoločností (ako ich po novom označuje Zákon) v Obchodnom zákonníku bola značne neprehľadná (ustanovenia upravujúce túto problematiku sa nachádzali naprieč celým Obchodným zákonníkom). Dôvodom bola jeho opätovná a častá novelizácia transponujúca európsku legislatívu. Transpozícia Smernice preto vytvorila priestor pre prípravu nového Zákona, ktorý priniesol jednotnú a prehľadnú úpravu pre každú právnu formu.

Zákon v § 2 zavádza nové definície pojmov.

Základným pojmom je premena, ktorou je fúzia alebo rozdelenie spoločnosti. Fúzia je:

Rozdelenie je rozštiepenie alebo odštiepenie. Rozštiepenie bolo v rámci úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku označené ako rozdelenie. Pri rozdelení rozdeľovaná spoločnosť zaniká a celé jej imanie prechádza na existujúce spoločnosti, novozaložené spoločnosti alebo ich kombináciu.

Naproti tomu, odštiepenie je novým právnym inštitútom. Ide o tzv. čiastočné rozdelenie, pri ktorom rozdeľovaná spoločnosť nezaniká. Imanie rozdeľovanej spoločnosti prechádza na existujúce spoločnosti, novozaložené spoločnosti alebo ich kombináciu, a to bez toho, aby rozdeľovaná spoločnosť zanikla.

Okrem vyššie uvedených typov premien Zákon rozoznáva aj rozštiepenie zlúčením, rozštiepenie splynutím, odštiepenie zlúčením a odštiepenie splynutím.

Okrem vnútroštátnych premien Zákon upravuje aj cezhraničné alternatívy vyššie uvedených premien. Novým inštitútom je inštitút cezhraničného rozdelenia, ktorým je rozdelenie spoločnosti, ktorej nástupníckou spoločnosťou je novozaložená spoločnosť. Pri cezhraničnom rozdelení musí byť nevyhnutne prítomný cezhraničný prvok, ktorým je v tomto prípade skutočnosť, že aspoň jedna zo zúčastnených spoločností je založená a existujúca podľa právneho poriadku iného štátu Európskej únie.

Zákon okrem cezhraničného rozdelenia upravuje aj cezhraničnú fúziu, pri ktorej aspoň jedna zo spoločností je slovenskou spoločnosťou a aspoň jedna zo spoločností je zahraničnou spoločnosťou.

Pomerne významnou zmenou je nahradenie zmluvy o zlúčení a zmluvy o splynutí pojmom projekt premeny.

Na premenu sa vyžaduje vypracovanie návrhu projektu premeny. Návrh projektu premeny musí obsahovať:

Návrh projektu premeny musí každá zúčastnená spoločnosť zverejniť v zbierke listín alebo alternatívne v Obchodnom vestníku. Okrem toho musí byť v Obchodnom vestníku zverejnené oznámenie o zložení návrhu projektu premeny do zbierky listín, a to najmenej jeden mesiac pred dňom konania valného zhromaždenia, ktoré bude rozhodovať o jeho schválení.

Na schválenie návrhu projektu premeny sa vyžaduje zákonom stanovený súhlas potrebnej väčšiny hlasov spoločníkov alebo akcionárov.

Úplne novým inštitútom je však možnosť zrušenia už schváleného projektu premeny. Zákon spoločnostiam dáva právo projekt premeny zrušiť, avšak najneskôr do momentu podania návrhu na zápis premeny do obchodného registra. Obchodný zákonník pôvodne možnosť zrušenia projektu premeny neobsahoval, pričom potreba tohto inštitútu vyplynula z aplikačnej praxe.

Vnútroštátne premeny nadobúdajú účinnosť zápisom do obchodného registra. Rovnako to platí aj pre cezhraničné premeny za predpokladu, že sa spravujú slovenským právom. Cezhraničná fúzia nadobúda účinnosť v súlade s právom členského štátu, ktorým sa spravuje nástupnícka spoločnosť a cezhraničné rozdelenie nadobúda účinnosť v súlade s právom členského štátu, ktorým sa spravuje rozdeľovaná spoločnosť.

Vnútroštátne premeny obchodných spoločností sú však prípustné iba ak budú mať nástupnícke spoločnosti rovnakú právnu formu.

Z uvedeného pravidla však Zákon stanovuje dve výnimky, a to:

Pri cezhraničných premenách stanovuje Zákon osobitné pravidlá.

Cezhraničné rozdelenie je neprípustné, ak slovenskou rozdeľovanou alebo nástupníckou spoločnosťou je iná ako akciová spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným, pričom zároveň platí, že zahraničnou rozdeľovanou alebo nástupníckou spoločnosťou nemôže byť iná spoločnosť ako spoločnosť, ktorá má právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti v súlade s právnym poriadkom členského štátu, podľa ktorého sa spoločnosť spravuje alebo sa spravovať má.

Premena, vrátane cezhraničnej premeny, je taktiež neprípustná z dôvodov stanovených v § 3 ods. 5 Zákona. Medzi tieto dôvody patria:

Štvrtá časť Zákona sa venuje zmene právnej formy (vrátane cezhraničnej zmeny právnej formy). Na zmenu právnej formy bude potrebné vypracovať návrh projektu zmeny právnej formy (eventuálne návrhu projektu cezhraničnej premeny).

Práve cezhraničná zmena právnej formy je ďalším novým inštitútom zavedeným Zákonom. Ide o situáciu, v ktorej spoločnosť bez svojho zrušenia alebo likvidácie zmení právnu formu na právnu formu podľa práva cieľového štátu a zároveň do cieľového štátu premiestni aspoň svoje sídlo. Dôvodová správa uvádza, že cezhraničná zmena právnej formy má predstavovať inštitút na zvýšenie cezhraničnej mobility spoločností v rámci Európskej únie.

Podobne ako pri premenách, tak aj zmena právnej formy nadobúda účinnosť zápisom do obchodného registra. Cezhraničná zmena právnej formy nadobúda účinnosť podľa práva členského štátu, ktorým sa spravuje nástupnícka spoločnosť.

Proces by mal fungovať tak, že po zápise cezhraničnej zmeny právnej formy v obchodnom registri v cieľovom členskom štáte sa spoločnosť v obchodnom registri pôvodného členského štátu vymaže. Na automatizáciu tohto procesu to by mal slúžiť systém prepojenia obchodných registrov (Business Registers Interconnection System – BRIS).

Zmena právnej formy je však prípustná iba v nasledovných prípadoch:

Okrem vyššie uvedeného sa nepripúšťa zmena právnej formy akciovej spoločnosti s premenlivým základným imaním a zmena právnej formy spoločnosti alebo družstva, kde by nástupníckou spoločnosťou mala byť akciová spoločnosť s premenlivým základným imaním.

Zákon v § 3 ods. 6 stanovuje, že zmena právnej formy a cezhraničná zmena právnej formy sú neprípustné, ak je spoločnosť v likvidácii, bol vyhlásený konkurz alebo začaté reštrukturalizačné konanie alebo sa vedie konanie o ich zrušení.

Obchodný zákonník však nie je jediným zákonom, ktorého sa prijatie Zákona dotklo. Najvýraznejšie zmeny si vyžiadal zákon č. 530/2003 Zb. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláška č. 25/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť.