Upomínacie konanie ako spôsob vymáhania pohľadávok

V súčasnosti sú dva spôsoby, ako vymáhať peňažnú pohľadávku súdnou cestou. Prvým je podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa Civilného sporového poriadku, druhým je podanie návrhu v upomínacom konaní (podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní)., o ktorom si povieme.

Pokiaľ máte peňažný nárok voči dlžníkovi, môžete požiadať súd o vydanie platobného rozkazu v tzv. upomínacom konaní.

Zaujímavosťou je, že žalobca si môže zvoliť, či využije možnosť podania návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa tohto zákona, alebo alternatívu – podanie žaloby na vydanie platobného rozkazu podľa Civilného sporového poriadku. Aj v prípade, ak by návrh podľa zákona o upomínacom konaní bol napríklad odmietnutý, stále je možnosť podania žaloby podľa Civilného sporového poriadku (§ 6). 

Ak máte záujem o vymáhanie Vašej pohľadávky, neváhajte nás kontaktovať na office@akmv.sk alebo telefonicky na +421 915 046 49.

Kam podať návrh na vydanie platobného rozkazu

Na konanie o upomínacom konaní bude kauzálne príslušný jediný súd v SR, ktorým bude Okresný súd v Banskej Bystrici, čo podľa zákonodarcu malo viesť k zvýšeniu kvality konania.

Náležitosti návrhu na vydanie platobného rozkazu

Konanie sa bude začínať podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Návrh sa podáva výhradne elektronickou formou do elektronickej schránky súdu na predpísaných formulároch, ktoré sú zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR (§4).

Návrh na vydanie platobného rozkazu vypíšete na tejto webovej stránke: https://obcan.justice.sk/ezaloby

Rovnako sa na uvedenej webovej stránke prostredníctvom elektronického formulára odstraňujú aj prípadné chyby a nesprávnosti návrhu. Prílohy k návrhu (listiny, vyhlásenia) sa musia podať tiež elektronicky spolu s návrhom. Vyžaduje sa tiež, aby žalobca v návrhu uviedol údaje o svojom bankovom účte, na ktorý má žalovaný plniť, prípadne, na ktorý sa mu vráti súdny poplatok.

Pokiaľ je tak žalobca ako žalovaný podnikateľom (tzn. účtovnými jednotkami), zákon uvádza, že na preukázanie uplatneného nároku stačí doložiť k návrhu faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného, a zároveň vyhlásiť, že tento nárok je evodovaný žalobcom vo svojom účtovníctve. Novinkou tiež je, že pokiaľ bude žalobca platiteľom DPH, zákon mu dáva v návrhu možnosť vyhlásiť, že údaje o uplatňovanom nároku voči žalovanému uviedol v kontrolnom výkaze.

Špecifikum je v prípade sporov so spotrebiteľom ako žalobcom, kedy zákon vyžaduje ako prílohu návrhu aj spotrebiteľskú zmluvu, prípadne ďalšie súvisiace dokumenty.

Neprípustnosť návrhu

Prípady, kedy návrh nebude prípustný, upravuje § 3 ods. 6 a 7 zákona o upomínacom konaní. Podľa týchto ustanovení návrh nebude prípustný: 

  • ak sa bude uplatňovať dohodnutý úrok z omeškania vo výške, ktorá o viac ako päť percentuálnych bodov bude presahovať výšku zákonného úroku z omeškania
  • nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bude obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, a táto okolnosť bude mať vplyv na uplatňovaný nárok
  • nárok na zaplatenie tovaru alebo služby zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré ešte neboli dodané alebo poskytnuté
  • nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ak žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu
  • nárok zo zmenky voči fyzickej osobe alebo
  • nárok, ktorý je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi.

Rovnako nebude návrh prípustný, ak nebude podaný elektronickými prostriedkami prostredníctvom určeného elektronického formulára, ak žalobca resp. jeho zástupca nebude mať aktivovanú elektronickú schránku, ak budú návrh podávať viacerí žalobcovia a nebudú mať spoločného zástupcu alebo ak by sa mal platobný rozkaz doručiť žalovanému do cudziny.

Vydanie platobného rozkazu

Súd vydá platobný rozkaz, ak budú splnené procesné podmienky vrátane poplatkovej povinnosti a nebudú dôvody na odmietnutie návrhu, najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.

Ako uvádza § 7 zákona, súd v platobnom rozkaze žalovanému uloží, aby do 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi uplatňovaný nárok prípadne trovy konania, alebo mu dáva možnosť podania odporu.

Doručovanie platobného rozkazu

Platobný rozkaz spolu s návrhom na jeho vydanie, prílohami a tlačivom na podanie odporu sa tak žalobcovi ako aj žalovanému doručuje ako elektronický úradný dokument podľa zákona o e-Governmente do elektronickej schránky. Ak žalovanému nebude možné doručiť platobný rozkaz do elektronickej schránky, platobný rozkaz sa mu doručí na adresu uvedenú žalobcom. V prípade, že by sa ani takto nepodarilo doručiť zásielku, súd bude zisťovať adresu žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov.

Poučovanie strán súdom v upomínacom konaní

Platobný rozkaz patrí medzi osobitné procesné postupy, ktoré sa vyznačujú rýchlosťou, jednoduchosťou a využívajú sa v prípadoch, kedy sa uplatnený nárok javí byť nesporným. Platobný rozkaz je výsledkom upomínacieho konania. Návrh na vydanie platobného rozkazu môže veriteľ podať v prípade, ak má dlžník voči nemu neuhradenú pohľadávku po lehote splatnosti. Procesné postupy priebehu upomínacieho konania upravuje zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), podľa ktorého je súd povinný poučiť strany sporu.

Poučenie o procesných právach a povinnostiach je jednou zo záruk zákonnosti a naplnením práva na prístup k súdu. Ide o tzv. manudukčnú povinnosť súdu.

Všeobecná poučovacia povinnosť súdu je upravená v § 160 C.s.p.:

„(1) Súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

(2) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

(3) Poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je

  1. stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
    1. strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.“

Poučenie strán vyzerá nasledovne:

  1. V konaní máte právo dať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolíte. Máte právo zvoliť si advokáta, prípadne obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, ak ste osobou v materiálnej núdzi v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. Spotrebiteľ sa môže dať v konaní zastúpiť právnickou osobou zriadenou na ochranu spotrebiteľa.
  2. Máte povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, musí uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
  3. Ste povinný uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Takýmito prostriedkami sú najmä skutkové tvrdenia, návrhy na vykonanie dôkazov, hmotnoprávne námietky. Tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli predložené včas, nemusí súd prihliadnuť (§ 153 a § 149 C. s. p.). Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii sa nepoužijú v prípade, ak je stranou spotrebiteľ, ktorý nie je zastúpený advokátom (§ 291, § 296 C. s. p.).
  4. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 C. s. p.).
  5. Súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak žalovaný napriek uznesením uloženej povinnosti súdom v určenej lehote nesplnil svoju povinnosť sa písomne vyjadriť k žalobe a uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 273 C. s. p.). Ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa (§ 299 ods. 1 C. s. p.).
  6. Podania urobené v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami bolo možné doložiť do súdneho spisu a každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. V opačnom prípade súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).
  7. Máte právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má prejednať spor, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Námietku je potrebné uplatniť najneskôr v lehote 7 dní, odkedy ste sa dozvedeli o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku súd neprihliada. Rovnako neprihliada ani na námietku týkajúcu sa procesného postupu sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti. V námietke musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť vylúčený, kedy sa o dôvode dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Na podanie, ktoré nespĺňa tieto náležitosti, súd neprihliada (§ 52 a nasl. C. s. p.).
  8. Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. Súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone.
  9. Súd doručuje písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR, právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom alebo inom registri. Ak nemožno doručiť písomnosť na túto adresu, považuje sa dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie (§ 111 ods. 3 C. s. p.).
  10. Ak bola písomnosť doručená podľa § 111 ods. 3 a § 112 C. s. p. a jej doručením začala plynúť lehota, ktorú adresát zmeškal, pretože sa o písomnosti nedozvedel, súd zmeškanie lehoty odpustí, len ak sa z ospravedlniteľného dôvodu adresát na adrese podľa § 106 C. s. p. nezdržiaval a v tejto súvislosti neporušil žiadnu právnu povinnosť.
  11. Súd môže uložiť poriadkovú pokutu až do 500,- Eur tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že nesplní povinnosť uloženú súdom, nedostaví sa na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný, ruší dôstojný priebeh pojednávania alebo urobí hrubo urážlivé podanie. Pri opakovanom sťažení postupu konania môže uložiť pokutu do 2 000,00 Eur (§ 102 C. s. p.).
  12. Ak sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie, výsluch alebo k znalcovi, môže ho súd dať predviesť. Trovy predvedenia uhrádza predvádzaný (§ 101 C. s. p.).
  13. Súd môže pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná to oznámiť súdu bezodkladne po tom, čo sa o dôvode dozvedela alebo mohla dozvedieť (§ 183 C. s. p.).
  14. Na návrh môže súd nariadiť v priebehu konania, aj po jeho skončení, neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 324 a nasledujúcich C. s. p.). V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musia byť pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 C. s. p.), v opačnom prípade súd návrh odmietne.
  15. Na návrh súd môže zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 344 C. s. p.).
  16. Súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo to ustanovuje tento zákon. (§ 177 C. s. p.)
  17. V sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva musí byť strana zastúpená advokátom. To neplatí, ak je stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada (§ 90 CSP).

Nemožnosť doručenia platobnému rozkazu

V prípade, že platobný rozkaz nebude možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom informuje žalobcu a zároveň ho vyzve, aby požiadal o pokračovanie v konaní v lehote 15 dní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Ak by tak neurobil, platobný rozkaz sa zruší a konanie sa zastaví. Žalobca nemá v tomto prípade nárok na náhradu trov konania a súd o nich nebude ani rozhodovať.

Ak žalobca v lehote podá návrh na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zruší a súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí.

Podanie odporu

Podobne ako v prípade podania odporu podľa CSP, aj podľa tohto zákona sa musí odpor vecne odôvodniť. Odpor rovnako aj návrh sa podáva opäť prostredníctvom elektronického formulára.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (R 44/2020) Ak odpor proti platobnému rozkazu vydanému v konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní doručený súdu elektronickými prostriedkami nebol podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára podľa § 11 ods. 2 zákona, nie sú splnené podmienky na postup podľa § 14 ods. 3 zákona (na postúpenie veci súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku). Na rozhodnutie o takto podanom odpore podľa § 12 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.“

Pri podnikateľoch je opäť špecifikum, že žalovaný musí v odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov. Rovnako musí žalovaný uviesť, či bola faktúra žalobcu uvedená v jeho kontrolnom výkaze, ak žalobca urobil vyhlásenie o zahrnutí faktúry do svojho výkazu.

Pokiaľ odpor nebude odmietnutý, podaním odporu sa platobný rozkaz zruší. Aj v prípade podania odporu súd odkáže žalobcu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní na súde podľa CSP.

Aj pri podaní odporu je potrebné rozliśovať, či bol platobný návrh vydaný na základe Civilného sporového poriadku alebo podľa zákona o upomínacom konaní. K Civilného sporového poriadku si prečítate v našom článku.

Miernejšie posudzovanie vecného odôvodnenia odporu pri spotrebiteľoch

Od 01.07.2021 sa zmenil zákon o upomínacom konaní. Podľa § 12 predmetného zákona „Súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaný spotrebiteľom.“ „Proti uzneseniu o odmietnutí odporu je prípustná sťažnosť.“

Podľa Dôvodovej správy k zákonu č. 211/2021 Z. z. „Platná a účinná právna úprava v zákone č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) a v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) obsahuje povinnosť vecne odôvodniť odpor proti platobnému rozkazu. Ak žalovaný uplatnený nárok spochybňuje, musí sa podľa súčasnej právnej úpravy brániť podaním odporu s vecným odôvodnením. Vecné odôvodnenie odporu spočíva predovšetkým v uvedení argumentov, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, v pripojení listín na ktoré sa odvoláva a označení dôkazov, ktorými sa majú preukázať tvrdenia žalovaného. Pokiaľ odpor nie je vecne odôvodnený, súd v súvislosti s absenciou vecného odôvodnenia nevyzýva žalovaného na doplnenie, resp. opravu odporu. Požiadavka vecného odôvodnenia odporu môže spôsobovať pre spotrebiteľov ťažkosti (napríklad potreba v relatívne krátkom čase vyhľadať právnu pomoc). Môže nastať prípad, kedy si spotrebiteľ vyhotoví odpor na základe svojich osobných znalostí práva, v dôsledku čoho môže byť odpor súdom odmietnutý ako nedostatočne odôvodnený, čo môže znamenať automatickú prehru v spore, nakoľko platobný rozkaz, ktorý súd odmietol má účinky právoplatného rozsudku (je exekučným titulom). Cieľom vládneho návrhu zákona je tak prehodnotenie právnej úpravy upomínacieho konania podľa zákona o upomínacom konaní a konania o platobnom rozkaze podľa Civilného sporového poriadku v súvislosti s povinnosťou súdu prihliadať na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa pri vecnom odôvodnení odporu a v dôsledku uvedeného posudzovať vecné odôvodnenie odporu miernejšie. Súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie vo vzťahu k odmietnutiu odporu.“

Povolenie plniť v splátkach

Zákon zavádza aj možnosť žalovaného v lehote na podanie odporu podať žiadosť o povolenie plnenia v splátkach. Opäť sa takáto žiadosť podáva buď na predpísanom tlačive alebo prostredníctvom na to určeného elektronického formulára.

Žiadosť je prípustná len ak:

  • priznaný nárok (vrátane trov) nepresahuje sumu 2.000 EUR a presahuje sumu minimálnej mzdy
  • fyzická osoba žalovaný nepodal odpor a nárok nenamietol
  • nárok bude zaplatený najviac v 10 mesačných splátkach a
  • žalovaný už zaplatil aspoň prvú splátku v sume 50 EUR, to preukáže výpisom z účtu v banke alebo písomným potvrdením žalobcu, a tiež vyhlási, že ďalšie splátky bude plniť mesačne

Ak by žalovaný nesplnil čo i len jednu splátku, zo zákona stráca výhodu splátok.

Súdny poplatok

Súdny poplatok za podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa zákona o upomínacom konaní je 50 % z percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku súdnych poplatkov.

Zaujímavosťou je tiež, že počas konania podľa tohto zákona sa neprihliada na námietku miestnej príslušnosti, prípadne podanú vzájomnú žalobu či návrh na pristúpenia do konania, prerušenie konania, zmenu účastníkov či zmenu žaloby (viď § 15).

Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Kontaktný formulár

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Získanie oprávnenia na podnikanie v oblasti poskytovania pôžičiek

Chcem si založiť s.r.o. a ponúkať ľuďom pôžičky do 1.000 EUR na dobu od 3 mesiacov do 12 mesiacov. Pôžičky budú poskytované...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Požičal som peniaze, ako ich mám vymáhať?

Dobrý deň, chcel by som sa spýtať, jedna osoba si odo mňa požičala peniaze na základe ústnej dohody s lehotou...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Návrh na vykonanie exekúcie

Podľa zákona žalobca je povinný zaslať žalovanej výzvu na zaplatenie dlhu pred exekúciou. Ktorý zákon to predpisuje?

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie