Vylúčenie obchodného podielu z BSM

BSM vznikne aj v prípade neplatného manželstva, za vznik BSM bude považovaný deň uzavretia neplatného manželstva a zánikom bude deň právoplatnosti súdneho rozhodnutia o neplatnosti manželstva. Pri zdanlivom manželstve BSM nevzniká. Do BSM patria všetky veci nadobudnuté manželmi odo dňa uzatvorenia manželstva, s výnimkou vecí, ktoré zákon z BSM vylučuje, o ktorých tak rozhodol súd alebo ak sa na tom manželia dohodli. Zákon z BSM vylučuje veci nadobudnuté jedným z manželov dedením, darom (ak je dar určený pre oboch manželov alebo dedia obaja manželia, vzniká k daru, resp. predmetu dedenia medzi manželmi podielové spoluvlastníctvo), ak ide o vec, ktorá svojou povahou slúži osobnej potrebe a povolaniu len jedného z manželov, alebo veci nadobudnuté v reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

K zániku BSM spravidla dochádza zánikom manželstva. Manželstvo zaniká smrťou jedného z manželov, popr. vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho (odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu), rozvodom. K zániku BSM môže za zákonom stanovených podmienok dôjsť aj za trvania manželstva rozhodnutím súdu alebo vyhlásením manželstva za neplatné.

Podľa ustanovenia § 148 ods. 2 OZ: „Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie
bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého
z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.“

Podľa ustanovenia § 148a ods. 2 OZ platí: „Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.“

Platí všeobecná zásada, že do BSM nepatria veci nadobudnuté za trvania manželstva z výlučných prostriedkov jedného manžela. Prírastky a úžitky k veci nepatriacej do BSM z dôvodu výlučného vlastníctva jedného manžela súčasťou BSM sú. Najvyšší súd Českej republiky svojim rozhodnutím zo dňa 07.03.2015, sp. zn. 22 Cdo 798/2004 judikoval, že prírastky veci vo výlučnom vlastníctve manžela patria do BSM: „Výnosy, užitky a přírůstky věcí patří do bezpodílového spoluvlastnictví manželů, ať již věc sama je v bezpodílovém spoluvlastnictví manželů nebo ve vlastnictví jednoho z manželů. Toto stanovisko se opírá o znění § 143 ObčZ, podle kterého do bezpodílového spoluvlastnictví patří vše, co některý z manželů nabyl za trvání manželství, ledaže by šlo o věc, která je tímto ustanovením z bezpodílového spoluvlastnictví vyňata.“

V súčasnosti prijímaný právny názor, ktorý má oporu v judikatúre je taký, že obchodný podiel je za istých podmienok súčasťou BSM. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozsudkom sp. zn. 2 Cdo 168/2005 judikoval, že: „ak jeden z manželov za trvania manželstva nadobudne z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, stáva sa takto získaný majetok (hodnota takého podielu) zo zákona súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“ V zásade sa judikáty opierajú o obchodnoprávnu úpravu, a to, že do BSM bude patriť len samotná hodnota obchodného podielu, a to len v prípade jeho vyporiadania, teda ak manželstvo zanikne. Obchodný podiel ako taký, je vždy vo výlučnom osobnom vlastníctve manžela – spoločníka. K tomu judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozsudkom zo dňa 26. novembra 2009, sp. zn. 6 Obdo 30/2009: „Spoločníkom spoločnosti je výhradne ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu, on je majiteľom obchodného podielu a nositeľom práv a povinností spoločníka. Obchodný podiel potom nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stane napr. podiel na zisku, ak zanikne účasť manžela – spoločníka v spoločnosti za trvania manželstva, tak je to vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je tovyplatená cena obchodného podielu.“ Z predmetného judikátu vyplýva, že do BSM bude patriť len samotná hodnota obchodného podielu a to len v prípade jeho vyporiadania, teda ak manželstvo zanikne. Obchodný podiel ako taký, je vždy vo výlučnom osobnom vlastníctve manžela – spoločníka. A ten môže s ním disponovať aj bez súhlasu druhého manžela.

V tomto smere je zaujímavý protichodný názor, ktorý zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 25. júna 2008, sp. zn. 5 Obdo 11/2007, v ktorom súhlasil s tým, že medzi práva spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným patrí aj právo za podmienok upravených v ustanovení § 115 Obchodného zákonníka previesť svoj podiel na inú osobu, avšak na druhej strane deklaroval: „Pokiaľ však takýmto spoločníkom je manžel, ktorý svoj obchodný podiel nadobudol za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takýto právny úkon (t.j. zmluva o prevode obchodného podielu) musí byť v súlade aj s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, najmä s § 145 ods. 1. Podľa ustálenej judikatúry, hodnota obchodného podielu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto pri jeho predaji, ktorý sa vymyká z kategórie bežných vecí, je potrebný súhlas oboch manželov.“

Na porovnanie uvádzame, že podľa českého Občianskeho zákonníka obchodný podiel patrí k spoločnému majetku manželov (zákon. č 89/2012 Sb. Občanský zákoník): „Součástí společného jmění je také podíl manžela v obchodní společnosti nebo družstvu, stal-li se manžel v době trvání manželství společníkem obchodní společnosti nebo členem družstva. To neplatí, pokud jeden z manželů nabyl podíl způsobem zakládajícím podle odstavce 1 jeho výlučné vlastnictví.“

Najúčinnejšou cestou ako sa vyhnúť tomu, aby obchodný podiel bol súčasťou BSM je jeho vylúčenie z BSM formou dohody medzi manželmi o zúžení rozsahu BSM za trvania manželstva. V súlade s ustanovením § 143a ods. 1 OZ manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah BSM. Takúto dohodu majú manželia povinnosť uzavrieť formou notárskej zápisnice.

Pri formulovaní dohody je dôležité dávať pozor na to, aby sa v nej dohodli aj na úžitkoch a prírastkoch z veci, pretože ak samotný obchodný podiel nebude v BSM na základe dohody manželov prírastky, napr. zisky z obchodného podielu do BSM patriť budú.

Ak jeden z manželov chce deklarovať nadobudnutie obchodného podielu výlučne z vlastných prostriedkov, môže dohode o zúžení rozsahu BSM predchádzať aj písomné vyhlásenie manželov o prostriedkoch, ktoré boli použité na nadobudnutie obchodného podielu – zákon túto povinnosť neukladá.

Zaujímavá situácia nastáva v prípade ak manželia sú občanmi inej krajiny a chcú upraviť svoje majetkové práva k obchodnému podielu v slovenskej spoločnosti. V prípade majetkových pomerov manželov je vylúčená aplikácia nariadenia Rím I o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky. Je preto nevyhnutné aplikovať zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom a účinnom znení, ktorý v § 21 ustanovuje, že majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi. Takže svoje majetkové pomery musia manželia podriadiť právu štátu, ktorého sú príslušníkmi. Zákon sa vyporiadava aj s otázkou rozdielnej štátnej príslušnosti oboch manželov. Ak manželia majú rozdielnu štátnu príslušnosť aplikuje sa právo slovenské, t.j. ak je jeden z manželov napr. rakúskym štátnym občanom a druhý je českým štátnym občanom, zúženie rozsahu BSM k obchodnému podielu na Slovensku môžu uzavrieť podľa slovenského právneho režimu.