AKMV 
Kontaktujte nás!
V prípade záujmu o právne služby nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk.
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) pozná okrem známejších vyživovacích povinností (na dieťa, medzi manželmi…) aj vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými.
Nárok na vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými
Nárok na vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými v priamom rade – predkami a potomkami vzniká iba v prípade, ak je to nevyhnutne potrebné. O vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými nejde vo vzťahu medzi rodičmi a deťmi. Najčastejšie ide o prípady vyživovacej povinnosti medzi starými rodičmi a vnúčatami. Príbuzenský stupeň nie je limitovaný a výživné sa vzťahuje na príbuzných v priamom rade od druhého stupňa vyššie.
R 66/1971: „Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť v zmysle ustanovenia § 88 zákona o rodine (teraz § 68) nielen vtedy, ak túto povinnosť nemôžu plniť príbuzní bližší vzhľadom na ich schopnosti a možnosti (§ 96 zákona o rodine – teraz § 75, ale aj vtedy, ak plnenie vyživovacej povinnosti nemôže byť na týchto bližších príbuzných vymáhané.“
Vzájomnosť vyživovacej povinnosti
Nakoľko ide o vzájomnú vyživovaciu povinnosť vnúčatá aj starí rodičia môžu byť v postavení povinných aj oprávnených.
Prechod vyživovacej povinnosti
Ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť, prechádza táto povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť subsidiárne, len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní. Napr. ak nemôžu vyživovaciu povinnosť plniť rodičia dieťaťa, prechádza na starých rodičov.
„Postupnosť prechodu vyživovacej povinnosti z bližšieho príbuzného na vzdialenejšieho príbuzného je podmienená neexistenciou bližšieho príbuzného alebo jeho schopnosťou, resp. neschopnosťou vyživovať oprávneného. Prechod vyživovacej povinnosti z bližších príbuzných na vzdialenejších príbuzných prechádza i v prípade nemožnosti toto výživné od bližších príbuzných vymáhať. Rôzne stupne príbuzenstva spolu nemožno kombinovať.“ (EUROKÓDEX Zákon o rodine – Veľký komentár)
Pluralita povinných osôb
Každý z príbuzných na rovnakom stupni plní vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných príbuzných.
R 32/1966: „Ak je tu niekoľko osôb povinných na vyživovaciu povinnosť medzi príbuznými, musí byť vyživovacia povinnosť každej z nich stanovená osobitne, prípadne musí byť v rozhodnutí vyjadrené, že sa niektorej z nich vyživovacia povinnosť neukladá.“
Rozsah výživného
Vyživovacia povinnosť medzi príbuznými v priamom rade je najužšou vyživovacou povinnosťou, akú zákon pozná, nakoľko nárok vzniká len na výživné v nevyhnutnom rozsahu a nejde o primeranú výživu.
„Pre plnenie vyživovacej povinnosti však možno stanoviť povinným osobám aj osobitnú povinnosť spočívajúcu v povinnom prispievaní na tvorbu úspor oprávneného dieťaťa, ak to majetkové pomery povinného umožňujú.“ (EUROKÓDEX Zákon o rodine – Veľký komentár)
