Vyživovacia povinnosť medzi starými rodičmi a vnúčatami

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) pozná okrem známejších vyživovacích povinností (na dieťa, medzi manželmi…) aj vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými.

Nárok na vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými v priamom rade – predkami a potomkami vzniká iba v prípade, ak je to nevyhnutne potrebné. O vyživovaciu povinnosť medzi ostatnými príbuznými nejde vo vzťahu medzi rodičmi a deťmi. Najčastejšie ide o prípady vyživovacej povinnosti medzi starými rodičmi a vnúčatami. Príbuzenský stupeň nie je limitovaný a výživné sa vzťahuje na príbuzných v priamom rade od druhého stupňa vyššie.

„Ustanovenie je vo vzťahu k § 62 a § 66 ZoR upravujúcim vyživovaciu povinnosť rodičov k
deťom a detí k rodičom všeobecným ustanovením upravujúcim vyživovaciu povinnosť medzi
tzv. ostatnými príbuznými, teda príbuznými v priamom rade ako priamymi predkami
(ascendentmi) a priamymi potomkami (descendentmi). Napriek tomu, že do uvedenej línie
spadajú i rodičia a ich deti, vyživovacia povinnosť medzi týmito príbuznými do tejto úpravy
nespadá, keďže ako je uvedené vyššie, vyživovacia povinnosť na prvom stupni príbuzenstva
má špeciálnu právnu úpravu. Predmetné ustanovenie sa tak vzťahuje len na príbuzných v
priamom rade na druhom a ďalšom stupni. Stupeň príbuzenstva sa určuje podľa počtu
zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna osoba od druhej (starý otec a vnuk,
pravnuk a pod.; povinnosť podľa ustanovenia § 68 ZoR sa vzťahuje i na príbuzných, medzi
ktorými vznikol príbuzenský vzťah na základe osvojenia, § 97 ods. 1 ZoR). Zároveň platí, že
príbuzní bližšieho stupňa majú vyživovaciu povinnosť pred príbuznými vzdialenejšieho
stupňa.“ (zdroj: Bános, Košútová: Zákon o rodine – Veľký komentár, 2. aktualizované
vydanie, EUROKÓDEX, 2020, s. 271)

Nakoľko ide o vzájomnú vyživovaciu povinnosť vnúčatá aj starí rodičia môžu byť v postavení povinných aj oprávnených.

Ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť, prechádza táto povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť subsidiárne, len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní. Napr. ak nemôžu vyživovaciu povinnosť plniť rodičia dieťaťa, prechádza na starých rodičov (§ 69 ods. 1 zákona o rodine).

Podľa rozhodnutia OS ZA, sp. zn. 15P/32/2011: „Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými
príbuznými sa vzťahuje v zmysle citovaných ust. § 68 a § 69 ZoR len na príbuzných v
priamom rade (predkovia – potomkovia), pričom sa nevzťahuje na prvý stupeň príbuzenstva
charakterizovaný ako vzťah rodičov a detí, respektíve detí a rodičov. Povinnými sú príbuzní v
priamom rade v druhom a v ďalšom stupni (prarodičia, vnuci). Uvedená vyživovacia
povinnosť je vzájomná, takže ju majú všetci predkovia voči všetkým potomkom rovnako ako
všetci potomkovia voči všetkým predkom. Oprávnenými sú rovnako buď potomkovia, alebo
predkovia. Právo na výživné od iných príbuzných vznikne v prípade, že je to oprávnené
osoby nevyhnutne potrebujú, pretože nie sú schopné živiť sa samy alebo nie sú schopné
samy si zabezpečovať výživu v aspoň nevyhnutnej miere. O vzájomnom vzťahu medzi
predkami a potomkami ako povinnými platia tieto pravidlá: povinnosť vzniká najprv
potomkom v druhom stupni, ak ich oprávnený nemá alebo nie sú schopní plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť (napríklad preto, že sami sú odkázaní na výživu), potom vzniká
povinnosť buď potomkom v treťom a ďalšom stupni, alebo ak ich niet, respektíve nemôžu si
svoju povinnosť plniť, tak prechádza vyživovacia povinnosť na predkov, a to najprv na
predkov v druhom stupni prarodičia, a ak ich niet alebo nemôžu poskytovať výživné, tak sú
výživou povinní vzdialenejší predkovia. Ďalšou podmienkou je, že oprávnené osoby plnenie
vyživovacej povinnosti nevyhnutne potrebujú, čo je v najnižšej miere dôvodnosti.“

Každý z príbuzných na rovnakom stupni plní vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných príbuzných.

Vyživovacia povinnosť medzi príbuznými v priamom rade je najužšou vyživovacou povinnosťou, akú zákon pozná, nakoľko nárok vzniká len na výživné v nevyhnutnom rozsahu a nejde o primeranú výživu.