Zákon o whistleblowingu

Cieľom návrhu zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je posilniť ochranu oznamovateľov korupčného správania a to aj prijatím nových legislatívnych opatrení. V tejto dobe už viaceré medzinárodné dokumenty upravujú problematiku ochrany oznamovateľov, najmä korupčného správania.

Potreba prijímania rôznych opatrení pri tejto problematike vyplýva predovšetkým zo záujmu spoločnosti na predchádzaní a odhaľovaní protispoločenskej činnosti. Zámerom je odhaliť páchateľov takejto činnosti a to na základe informácii od osôb, ktoré nimi disponujú a majú záujem ich oznámiť príslušným orgánom. Pre „oznamovateľov“ protispoločenskej činnosti však môžu vyplývať z ich konania viaceré hrozby. Existuje niekoľko ochranných opatrení, napr. inštitúty utajeného svedka, ohrozeného svedka, chráneného svedka v Trestnom poriadku. Tieto inštitúty sú využívané v prípadoch ohrozenia života a zdravia. Hrozby za poskytnutie informácii však môžu spočívať aj v ohrození napr. ekonomickej stability a príjmu a to najmä pri zamestnancoch, ktorí často disponujú s informáciami o protispoločenskej činnosti a preto je potrebné im poskytnúť ochranu v prípade odvety zo strany zamestnávateľa.

V našom právnom poriadku neexistuje komplexná úprava tejto problematiky. Zákonník práce ju čiastočne upravuje, ale bez poskytnutia ochrany „oznamovateľovi“. Ochrana sa bude vzťahovať nie len na oznamovateľov korupčného správania, ale aj na oznámenie inej protispoločenskej činnosti.

Za protispoločenskú činnosť sa na účely tohto zákona považujú:

Samozrejme nechýba ani motivácia zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť, o ktorej sa dozvedeli v súvislosti so svojím zamestnaním. Ten, kto oznámi protispoločenskú činnosť, získa nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, nenárokovateľnú odmenu, ak na základe oznámenia došlo k odsúdeniu páchateľa trestného činu alebo k preukázaniu spáchania inej protispoločenskej činnosti, okrem toho informácie o problematike tzv. whistleblovingu sa budú sústreďovať na jednom mieste Slovenským národným strediskom pre ľudské práva, zavedie sa jednotná úprava prelomenia povinnosti mlčanlivosti vo vzťahu k podaniu oznámenia a zákazu prenasledovania alebo iného postihu za podanie oznámenia v právnych predpisoch upravujúcich pracovnoprávne alebo iné obdobné pracovné vzťahy, takisto aj možnosť utajenia totožnosti osoby, ktorá podáva trestné oznámenie a neobmedzovanie výšky náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru.

Ak sa preukáže, že páchateľ je vinný zo spáchania trestného činu, alebo sa preukáže spáchanie správneho deliktu a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, oznamovateľovi môže Ministerstvo spravodlivosti poskytnúť odmenu až do výšky 50- násobku minimálnej mzdy.

Podnikateľom návrhom zákona vznikajú nové povinnosti. Povinnosť zaviesť vnútorný systém vybavovania podnetov má každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov. Za vnútorný systém vybavovania podnetov bude zodpovedať osoba určená zamestnávateľom.

Zamestnávateľ je zároveň povinný vydať vnútorný predpis. Vo vnútornom predpise budú obsiahnuté podrobnosti týkajúce sa oprávnení zodpovednej osoby, podávania a preverovania podnetov na spáchanie závažnej protispoločenskej činnosti, zachovania mlčanlivosti o totožnosti osoby, ktorá podnet podala, oboznamovanie osoby, ktorá podala podnet, s výsledkom jeho preverenia, evidencie podnetov a spracovania osobných údajov uvedených v podnete.

Inšpektorát práce môže uložiť pokutu vo výške až do 20 000 € zamestnávateľovi, ktorý si nesplní niektorú z povinností.

Osoba, ktorá podala svojmu zamestnávateľovi interný podnet má možnosť požiadať inšpektorát práce o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu, ak bol v súvislosti s podaním podnetu voči nej urobený taký pracovnoprávny úkon, s ktorým nesúhlasí. To platí aj pri osobe, ktorá podá podnet svojmu zamestnávateľovi, ktorý nezamestnáva najmenej 50 zamestnancov, z čoho vyplýva, že nie je povinný tvoriť vnútorný systém vybavovania podnetov.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2015. Zabezpečiť plnenie povinností s vnútorným systémom vybavovania podnetov sú zamestnávatelia povinní do 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona, to znamená do 1. júla 2015.