AKMV 
Kontaktujte nás
V prípade záujmu o poradenstvo nielen v oblasti pracovného práva nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk
Prečítajte si aj:
Pracovný úraz a choroba z povolania
Zákonník práce v zmysle § 195 ods. 2 za pracovný úraz výslovne považuje poškodenie zdravia zamestnanca spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi nezávisle od jeho vôle, náhlym, násilným a krátkodobým pôsobením vonkajších vplyvov.
Môže ísť o vplyvy mechanické, chemické alebo duševné. Za pracovný úraz možno považovať aj úraz, ktorý sa stal pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s týmto výkonom následkom prírodných udalostí. Za pracovný úraz je potrebné považovať aj úraz, ku ktorému došlo v dôsledku plnenia pracovných povinnosti zamestnanca.
O pracovný úraz nejde, ak došlo k poškodeniu zdravia zamestnanca v čase, keď vybočil z plnenia pracovných úloh alebo činnosti, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.
Z rozhodovacej činnosti súdu vyplýva, že o pracovný úraz ide aj v prípade napadnutia zamestnanca kolegom pred začatím prezliekania do pracovného odevu: I. Súd prvej inštancie vyložil uvedené ustanovenie príliš reštriktívne, keď považoval za úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh len samotný akt prezliekania sa. Žalobca vošiel do šatne určenej žalovaným ako zamestnávateľom na prezliekanie do pracovného odevu pred začiatkom pracovnej zmeny, zložil a odložil si tašku na lavičku a pristúpil k svojej skrinke. V momente, kedy bol napadnutý iným zamestnancom, plnil pokyny žalovaného ako svojho zamestnávateľa prezliecť sa pred nástupom na zmenu do pracovného odevu a tento jediný zámer sledoval, keď sa riadne dostavil do šatne, odložil si tašku a pristúpil ku svojej šatňovej skrinke. II. Dostavenie sa do šatne so zámerom prezlečenia do pracovného odevu bola činnosť žalobcu nevyhnutne vyžadovaná povahou práce a pokynmi žalovaného ako zamestnávateľa, súvisela s prezliekaním sa do pracovného odevu, bola vykonávaná v priestoroch, kde sa už bol žalobca povinný riadiť pokynmi žalovaného a bola objektívne vykonávaná v prospech žalovaného ako zamestnávateľa. Žalobca sa v tomto smere svojím konaním nedopustil žiadneho excesu. S ohľadom na uvedené odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že v danom prípade utrpel žalobca pracovný úraz, za ktorý zodpovedá žalovaný.[1] Rozsudok KS BA, sp.zn. 8CoPr/4/2022 zo dňa 28. 6. 2022
Pojem choroba z povolania Zákonník práce nevymedzuje. Avšak chorobou z povolania treba rozumieť poškodenie zdravia spôsobené mechanickým vplyvom určitých prác alebo látok duševným vplyvom. Pri chorobe z povolania ide spravidla o dlhodobejšie pôsobenie rizikového pracoviska na zdravie zamestnanca. Choroba z povolania je konkrétne určená tak, že je uvedená v zozname chorôb z povolania v prílohe zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Predpoklady vzniku zodpovednosti zamestnávateľa
Vzhľadom na skutočnosť, že zodpovednosť zamestnávateľa za pracovný úraz alebo chorobu z povolania je objektívnou zodpovednosťou zamestnávateľa, tak jej predpokladom nie je zavinenie a v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Na vznik zodpovednosti sa však vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. K pracovnému úrazu nemusí dôjsť z jednej príčiny, ale aj z viacerých príčin.
K ďalšiemu predpokladu patrí tiež, že musí ísť o zamestnanca v pracovnom pomere alebo inom právnom vzťahu a k pracovnému úrazu alebo chorobe z povolania došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Zodpovednosť za pracovné úrazy a choroby z povolania môže vzniknúť aj v pracovnom pomere na čiastočný pracovný úväzok.
Všetky tieto predpoklady preukazuje poškodený, teda zamestnanec.
Zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa
Dôvodom pre zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa môže byť len preukázané zavinené protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Dôkaz neviny zamestnávateľa je právne irelevantný. Predpoklady čiastočného alebo úplného zbavenia sa zodpovednosti sú taxatívne vymedzené v Zákonníku práce a nemožno ich rozširovať.
Dôkazne bremeno pri zbavení sa zodpovednosti je teda na strane zamestnávateľa. Ten musí preukázať, že:
- poškodený zamestnanec porušil právne alebo ostatné predpisy na zaistenie BOZP a ochrany zdravia alebo pokyny na zaistenie BOZP a ochrany zdravia,
- ide o zavinené porušenie predpisov zo strany zamestnanca,
- s týmito predpismi bol riadne a preukázateľne oboznámený,
- ich znalosť zamestnávateľ sústavne vyžadoval a kontroloval,
- dodržiavanie týchto predpisov zamestnávateľ sústavne vyžadoval a kontroloval,
- uvedené skutočnosti boli jedinou príčinou škody.
Úplne zbavenie sa zodpovednosti
V prípade úplného zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa Zákonník práce v § 196 ods. 1 ustanovuje, že zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že:
- a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
- b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
Pri úplnom zbavení sa zodpovednosti zamestnávateľ, zamestnávateľ musí preukázať zavinenie zamestnanca, ktoré sa nepredpokladá. Teda zamestnávateľ musí preukázať, že:
- zamestnanec si privodil pracovnú úraz opitosťou alebo zneužitím iných omamných látok,
- to bola jediná príčina vzniku škody,
- zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
Čiastočné zbavenie sa zodpovednosti
Zákonník práce v § 196 ods. 2 ustanovuje, že zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že:
- a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
- b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
- c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
Pri čiastočnom zbavení sa zodpovednosti zamestnávateľa stačí riadne oboznámenie zamestnanca s právnymi alebo ostatnými predpismi a pokynmi na zaistenie BOZP, pričom podmienka sústavného vyžadovania a kontrolovania a dodržiavania týchto predpisov nemusí byť splnená. Zavinenie zamestnanca, ktoré preukazuje zamestnávateľ, nemusí byť jedinou, ale jednou z príčin poškodenia zdravia zamestnanca.
Pri opitosti alebo zneužití iných omamných látok, tieto okolnosti nemusia byť jedinou, ale jednou z príčin poškodenia zdravia, pričom sa nevyžaduje podmienka, že zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
Pri ľahkomyseľnom konaní zamestnanca je potrebné prihliadať najmä na kvalifikáciu zamestnanca, získané skúsenosti, dĺžku zamestnania. Ďalšou podmienkou ľahkomyseľnosti je, aby aj spôsob činnosti konania bol v rozpore s obvyklým spôsobom konania zamestnanca. Ak by si takýmto spôsobom počínali aj iní zamestnanci a zamestnávateľ by im to toleroval, konanie zamestnanca by nebolo možné hodnotiť ako ľahkomyseľné v rozpore s obvyklým správaním zamestnancov.
Avšak Zákonník práce výslovne ustanovuje, že zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal. V danom prípade dôkazné bremeno je na zamestnancovi.
Náhrada škody pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania
V zmysle § 198 ods. 1 Zákonníka práce platí, že zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za vecnú škodu.
Za vecnú škodu je potrebné považovať nielen škodu na veci, ktorú utrpel zamestnanec pri pracovnom úraze, ale aj náklady vynaložené na obstaranie prác cudzou osobou, ktoré poškodený v dôsledku pracovného úrazu nemohol vykonávať, a preto si ich vykonávanie zabezpečil prostredníctvom tretej osoby za odplatu. V podstate môže ísť o akúkoľvek vecnú škodu, ktorá nie je právne pokrytá iným, čiastkovým odškodnením.
Rozsah zodpovednosti za škodu je zamestnávateľ povinný prerokovať bez zbytočného odkladu so zástupcami zamestnancov a so zamestnancom.
