Malý konkurz

Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) rozlišuje medzi „klasickým“ konkurzom a tzv. malým konkurzom, ktorý predstavuje osobitný druh konkurzu, ktorý zachováva základné princípy konkurzného konania, no vo viacerých oblastiach zavádza zjednodušený proces. Cieľom malých konkurzov je vytvoriť jednoduchší, rýchlejší a administratívne menej náročný spôsob riešenia úpadku menších podnikateľov, ktorých majetkové pomery neodôvodňujú vedenie štandardného konkurzného konania.

Malý konkurz je osobitné konkurzné konanie určené pre právnické osoby, ktoré spĺňajú zákonom ustanovené podmienky. O jeho vyhlásenie môže požiadať samotný dlžník, pričom musí preukázať, že spĺňa kritériá stanovené zákonom. (Prečítaj si aj: Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu samotným dlžníkom – právo či povinnosť?)

Zmyslom tejto právnej úpravy je umožniť efektívne ukončenie podnikania menších subjektov bez zbytočne zdĺhavého a nákladného konkurzného konania a zabezpečiť skrátenie času potrebného na uspokojenie veriteľov (recovery time) a zvýšenie miery uspokojenia ich pohľadávok (recovery rate).

Preddavok na úhradu nákladov malého konkurzu, ktorý musí dlžník uhradiť pred podaním návrhu na vyhlásenie malého konkurzu je vo výške 500 eur.

Hoci ide stále o konkurzné konanie, medzi malým a klasickým konkurzom existuje viacero významných rozdielov. Hlavnými rozdielmi v porovnaní so štandardným konkurzom sú:

Najvýznamnejším rozdielom je, že malý konkurz nie je dostupný každému dlžníkovi. Môže byť vyhlásený len voči podnikateľom, ktorí spĺňajú zákonom ustanovené podmienky:

Malý konkurz je postavený na výrazne jednoduchšom procesnom režime. ZKR obmedzuje viaceré administratívne úkony a skracuje priebeh konkurzného konania, čím sa znižuje procesná záťaž pre konkurzný súd, správcu aj samotného úpadcu. Vyhlásením malého konkurzu zanikajú všetky oprávnenia na výkon podnikateľskej a inej činnosti úpadcu, čo znamená, že v porovnaní so štandardným konkurzom správca nemôže rozhodnúť o pokračovaní v podnikateľskej činnosti. 

Správca konkurznej podstaty vykonáva svoju činnosť v menšom rozsahu než pri štandardnom konkurze. Cieľom je, aby náklady konkurzu neprevyšovali hodnotu majetku dlžníka. Kým pri štandardnom konkurze správca aktívne zisťuje majetok úpadcu, preveruje odporovateľné právne úkony a vykonáva ďalšie úkony smerujúce k maximalizácii konkurznej podstaty, pri malom konkurze plní správca predovšetkým úlohu administrátora konania. Rozsiahlejšie zisťovanie majetku vykonáva len vtedy, ak veriteľ zloží preddavok na úhradu nákladov takéhoto šetrenia.

Právna úprava umožňuje pružnejší spôsob speňažovania majetku, čo vedie k rýchlejšiemu ukončeniu konkurzu a skoršiemu uspokojeniu veriteľov. Na rozdiel od štandardného konkurzu spravidla nepodlieha malému konkurzu majetok zaťažený zabezpečovacím právom, čím si môžu zabezpečení veritelia vykonávať svoje práva bez ohľadu na vedenie konkurzného konania.

V porovnaní s klasickým konkurzom je účasť veriteľov na riadení konania špecifickejšia. V malom konkurze nepôsobí veriteľský výbor, ktorý by dohliadal na priebeh konkurzného konania, ale zástupca veriteľov.

Súčasne však ZKR pri malom konkurze kladie väčší dôraz na aktivitu samotných veriteľov. Tí môžu po zložení preddavku požadovať, aby správca vykonal podrobnejšie zisťovanie majetkových pomerov úpadcu, a zároveň môžu navrhnúť konverziu malého konkurzu na štandardný konkurz, ak sa ukáže, že majetkové pomery dlžníka sú zložitejšie. Významnou odlišnosťou je aj úprava odporovacieho práva, ktoré v malom konkurze neuplatňuje správca, ale priamo veriteľ. ZKR pritom za splnenia zákonných podmienok zvýhodňuje veriteľa, ktorý odporovacie právo uplatní ako prvý.

V porovnaní s klasickým konkurzom sa vyžaduje väčšia aktivita aj zo strany štatutárnych orgánov, resp. ich členov. V prípade, že začne konkurzné konanie v súvislosti s vyhlásením malého konkurzu, funkcia štatutárneho orgánu nemôže zaniknúť skôr ako ukončením konkurzného konania, tzn. napríklad, že konateľ sa nemôže vzdať svojej funkcie, kým nie je konkurzné konanie ukončené. Toto súvisí predovšetkým aj s tým, že v porovnaní so štandardným konkurzom, štatutárny orgán stále vykonáva aktivity ako:

Hlavným prínosom malého konkurzu má byť jeho efektívnosť. Medzi najvýznamnejšie výhody patria:

Tieto výhody sú významné najmä pri malých podnikoch, kde by náklady klasického konkurzu mohli predstavovať neprimeranú záťaž a v konečnom dôsledku znižovať mieru uspokojenia veriteľov.

Ak sa počas malého konkurzu ukáže, že majetkové pomery úpadcu sú zložitejšie, môžu veritelia navrhnúť konverziu na štandardný konkurz. Zachová sa pritom kontinuita konania a správca zostáva vo funkcii.