Nevýhody darovacej zmluvy – vrátenie daru

Súkromné právo kontinentálnej Európy je postavené na princípoch rímskeho práva, ktorého náuka o obligáciách je dodnes významným prvkom právnej úpravy záväzkových vzťahov. Z tohto dôvodu aj koncepcia darovacej zmluvy siaha až do obdobia rímskych právnikov stredovekej Antiky. 

Darovanie je najznámejším typom bezodplatnej zmluvy ktoré sa uskutočňuje medzi dvoma alebo viacerými subjektami – zmluvnými stranami, pričom jeden je darca a druhý obdarovaný. Darovacia zmluva je upravená v § 628 – § 630 Občianskeho zákonníka. Funkciou darovacej zmluvy je bezodplatné zväčšenie majetku obdarovaného na úkor darcu. Predmetom darovacej zmluvy môže byť akákoľvek vec alebo právo. 

V praxi sa často stretávame s tým, že účastníci sa rozhodujú, či uzatvoriť kúpnu alebo darovaciu zmluvu. Pri darovacej zmluve je však potrebné upozorniť, že vrátenie daru môže darca požadovať späť. Rovnako treba myslieť aj na započítanie daru v dedičskom konaní. 

Poskytovanie a prijímanie darov veľmi často predstavuje rýdzo neformálne konanie, pri ktorom by nemuselo byť očakávané, že môže mať nejaké právne následky. Aj napriek tomu, že darovanie veľmi často vzniká preto, aby si ľudia prejavili určitú vďaku či náklonnosť, zahŕňa v sebe významnú právnu rovinu, ktorá neprináša pre obdarovaného vždy výhodnú pozíciu a recipročne sa od obdarovaného hlavne z mravného hľadiska očakáva, že sa bude voči darcovi a jeho rodine chovať slušne.

Práve z tohto poznatku vychádza aj právna úprava v Občianskom zákonníku, ktorá v situáciách, kedy sa obdarovaný nespráva k darcovi náležitým spôsobom a jeho správanie hrubo porušuje dobré mravy a dosiahne určitú intenzitu, zákon priznáva darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Občiansky zákonník neobsahuje definíciu dobrých mravov a pre jeho bližšiu konkretizáciu necháva priestor judikatúre.

Kvalifikovaným porušením dobrých mravov je najčastejšie amorálne konanie, ktoré môže byť jednorazové, ako aj konanie majúce charakter sústavného porušovania. V tejto súvislosti Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí spis. zn. 33 Odo 538/2003 uviedol, že hrubým porušením dobrých mravov môže byť aj menej intenzívne porušovanie, ktorého dôsledkom je hlboké narušenie vzťahov medzi darcom a obdarovaným, ak sa ho obdarovaný dopustil viac ako trikrát a ak je medzi takýmito skutkami určitá spojitosť. 

Za nemorálne konanie sa nepovažuje iba nevďačnosť. Konanie obdarovaného v súvislosti s hrubým porušovaním dobrých mravov však nemusí mať znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo priestupku. Podľa judikatúry konanie musí mať značnú intenzitu alebo to musí byť sústavné porušovanie dobrých mravov ako napríklad fyzické napádanie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci atď. 

Zákon rovnako predpokladá, že darca môže pociťovať, že amorálnym konaním obdarovaného, ktorým porušuje dobré mravy, bolo ublížené aj členom rodiny darcu. Preto s konaním hrubo porušujúcim dobré mravy obdarovaného je spojený rovnaký následok, ako aj voči samotnému darcovi, ak obdarovaného konanie smeruje voči členom rodiny darcu. 

Aktívne legitimovaným subjektom, ktorý je oprávnený domáhať sa vrátenia daru, je samozrejme primárne darca, avšak za určitých okolnosti to môže byť aj právnická osoba a to hlavne v prípade, keď dôjde k poškodeniu jej dobrého mena.

V prípade plurality darcov môžu vzniknúť v súvislosti uplatnením práva na vrátenie daru určité otázky. Pokiaľ však predmetom daru bola vec nachádzajúca sa v spoluvlastníctve, každý so spoluvlastníkov sa odvoláva len na svoj vlastný darovaný podiel. 

Postup darcu v prípade domáhania sa vrátenia daru upravu­je § 630 Občianskeho zákonníka a nemožno ho stotožňovať s od­stúpením od zmluvy, pretože podľa § 48 ods. 2 OZ sa odstúpením zmluva od začiatku zrušuje (výnimku môže ustano­viť zákon alebo dohoda účastníkov). K zániku darovacieho vzťahu však dochádza až v momente, keď jednostranný právny úkon príde do sféry obdarovaného, čiže darovacia zmluva sa nezrušuje od začiatku. Povinnosť obdarovaného vrátiť pred­met darovacej zmluvy nie je závislá na tom, či darca uplatnil na súde právo na vrátenie daru, darovacia zmluva sa zruší už samotným prejavom vôle darcu a to v mo­mente, ako sa tento prejav vôle dostane do dispozičnej sféry obdarovaného. Následne sa obnoví pôvodný právny vzťah ex nunc a obdarovaný sa stane neoprávneným držiteľom a preto je povinný vec vydať. Nezáleží na tom, či ide o vec hnuteľnú alebo nehnuteľnú. 

Právo domáhať sa vrátenia daru sa premlčuje vo všeobecnej  trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť v deň, kedy sa obdarovaný zachoval spôsobom uvedeným v § 630 Občianskeho zákonníka. 

Prečítajte si aj: Zrušenie darovacej zmluvy na nehnuteľnosť

Darovanie nie je na prvý pohľad ničím obmedzené, vlastník majetku ním môže počas svojho života voľne nakladať . Avšak, ak dôjde k darovaniu majetku počas života na niektorého z budúcich zákonných dedičov, táto právna skutočnosť môže mať vplyv na dedičské konanie vrámci inštitútu započítania daru na dedičský podiel /tzv. kolácia/. 

Darovacou zmluvou je možné prenechať aj dary, ktoré sa v právnickej terminológii nazývajú obvyklými. Patria sem napríklad dary k narodeninám, meninám či Vianociam. Tento druh darov sa do  dedičských podielov pri dedičskom konaní nezapočítava. V prípade započítania podielov z darov v dedičskom konaní je dôležité vedieť, či poručiteľ spísal závet, alebo dedia zákonní dedičia. V prípade, ak zosnulý nespísal závet (s výnimkou, ak na započítanie daru dal v závete poručiteľ príkaz), dedia zákonní dedičia tak, že dedičovi sa do jeho dedičského podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezodplatne dostal. Započítanie sa prejaví tak, že sa zmenší dedičský podiel obdarovaného oproti dedičskému podielu, na ktorý by mal nárok, keby obdarovaný nebol. 

Záverom upozorňujeme, že je potrebné si dať pri formulácii darovacej zmluvy pozor aj na zahrnutie prípadného záväzku doopatrovania do darovacej zmluvy, ktorý by mohol spôsobiť jej neplatnosť.