Sukcesívne / Postupné založenie a.s.

Jedným zo spôsobov založenie akciovej spoločnosti je založenie na základe výzvy na upisovanie akcií, ktorého podstata spočíva v tom, že vytvorenie základného imania spoločnosti, ktoré prevyšuje vklady zakladateľov, sa zabezpečí prostredníctvom procesu upisovania akcií tretími osobami.

Sukcesívne založenie akciovej spoločnosti je podstatne zložitejšie, organizačne náročnejšie, a teda aj drahšie. Ide teda o menej častý spôsob zakladania akciovej spoločnosti.[1]

Výzva na upisovanie akcií, ktorá musí obsahovať údaje uvedené v zakladateľskej zmluve, musí byť vhodným spôsobom uverejnená napr. v dennej tlači, v inzerátoch alebo iným spôsobom. OBZ neustanovuje formu zverejnenia tejto výzvy, avšak ustanovuje nemožnosť meniť obsah výzvy až do márneho uplynutia lehoty na upisovanie akcií. V tejto súvislosti bude potrebné, aby samotná výzva obsahovala uvedenú lehotu jasne a zrozumiteľne. Zakladatelia sú teda viazaní obsahom výzvy. Nemôžu ju meniť až po uplynutí lehoty na upisovanie, ak sa neprihlási nijaký upisovateľ, bolo by možné napríklad znížiť navrhované základné imanie, výšku sumy, ktorá sa požaduje pri upísaní a pod., podľa úvahy o tom, čo bolo príčinou neúspechu výzvy. Ak by sa však prihlásil aspoň jeden upisovateľ, nasleduje postup podľa § 167 OBZ.

OBZ používa v ustanovení § 154 aj pojem verejná výzva na upísanie akcií, ktorou sa rozumie výzva na upisovanie akcií uskutočnená akýmikoľvek prostriedkami zverejnenia voči okruhu vopred neurčených osôb, a ktorá slúži na identifikáciu akciovej spoločnosti ako verejnej alebo súkromnej.

Ďalej je potrebné poukázať na ust. § 120 ods. 1 ZCP, podľa ktorého sa zakazuje verejná ponuka cenných papierov bez predchádzajúceho zverejnenia schváleného prospektu cenného papiera, pokiaľ nie je ustanovené inak (k obsahovým náležitostiam prospektu cenného papiera pozri § 121 a § 122 ZCP). Verejnou ponukou cenných papierov sa na účely ZCP rozumie akékoľvek oznámenie širšiemu okruhu osôb v akejkoľvek forme a akýmikoľvek prostriedkami, ktoré obsahuje dostatok informácií o podmienkach ponuky cenných papierov a ponúkaných cenných papieroch, ktoré umožňujú investorovi rozhodnúť sa kúpiť alebo upísať tieto cenné papiere. Verejnou ponukou cenných papierov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi alebo zahraničných obchodníkov s cennými papiermi, ak sa uskutočňuje vyššie uvedeným spôsobom.

V zmysle ust. § 120 ods. 3 ZCP sa povinnosť zverejniť prospekt nevzťahuje na ponuku , ak je táto ponuka cenných papierov:

  • určená výlučne kvalifikovaným investorom
  • určená obmedzenému okruhu osôb, a to menej ako 100 fyzickým osobám alebo právnickým osobám v jednom členskom štáte, ktoré nie sú kvalifikovanými investormi
  • určená investorom, ktorí na základe tejto ponuky získavajú cenné papiere v celkovej hodnote najmenej 50 000 eur na jedného investora
  • pri ktorej menovitá hodnota alebo cena za jeden cenný papier je najmenej 50 000 EUR, alebo
  • v celkovej hodnote menej ako 100 000 EUR, pričom tento limit sa vypočíta za obdobie 12 mesiacov[2]

Podľa ust. § 120 ods. 5 ZCP zákaz verejnej ponuky cenných papierov bez zverejnenia prospektu sa nevzťahuje na verejné ponuky:

  • akcií vydaných ako náhrada za už vydané akcie rovnakého druhu, ak emisia takých nových akcií nie je spojená so zvýšením základného imania emitenta
  • cenných papierov ponúkaných výmenou za iné cenné papiere podľa § 116 ods. 2 písm. i), ak bol sprístupnený dokument obsahujúci informácie, ktoré Národná banka Slovenska považuje za rovnocenné s údajmi v prospekte
  • cenných papierov ponúkaných pri zlúčení alebo splynutí, ak bol sprístupnený dokument obsahujúci informácie, ktoré Národná banka Slovenska považuje za rovnocenné s údajmi v prospekte
  • akcií ponúkaných bezplatne doterajším akcionárom alebo akcií ponúkaných ako forma výplaty dividend, ak sú tieto akcie toho istého druhu ako akcie, ku ktorým sa tieto dividendy vyplácali, ak bol sprístupnený dokument obsahujúci informácie o počte, druhu akcií, dôvodoch a podrobnostiach ponuky týchto cenných papierov
  • cenných papierov ponúkaných doterajším alebo bývalým členom štatutárnych orgánov, dozorných orgánov alebo riadiacich orgánov alebo zamestnancom ich zamestnávateľom, ktorého cenné papiere sú už prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo pridruženým podnikom, 102c) ak bol sprístupnený dokument obsahujúci informácie o počte, druhu cenných papierov, dôvodoch a podrobnostiach ponuky týchto cenných papierov[3]

V súvislosti s výzvou na upisovanie akcií treba podotknúť, že v každom upisovacom mieste, musí byť v zmysle ust. OBZ prístupný návrh stanov spoločnosti. Uvedená povinnosť je v záujme ochrany právnej istoty upisovateľov, ktorí musia mať možnosť oboznámiť sa s navrhovaným znením stanov, ktoré budú schvaľovať na ustanovujúcom valnom zhromaždení (§ 171 ods. 1), a ktorými sa bude akciová spoločnosť a právne postavenie akcionárov spravovať.

Upisovanie akcií

Ustanovenie § 165 spresňuje efektívny okamih právneho úkonu – upísanie akcie (akcií). Právne účinky spojené s upísaním nastanú okamihom samotného zapísania listiny alebo doručením písomného prejavu vôle upisovateľa. Nevylučuje sa ani faxová správa alebo iné elektronické médium, ktoré spĺňa náležitosti písomnej komunikácie.

Aby sa zabezpečilo seriózne myslené upisovanie, zakladatelia určia výšku časti vkladu, ktorú treba pri úpise splatiť. Upisovateľ je povinný splatiť aspoň 10% menovitej hodnoty upisovaných akcií. Splatením tejto časti vkladu a podpísaním upisovacej listiny vznikne záväzkový vzťah. Na splatenú sumu zakladatelia vydajú potvrdenie (§168 ods. 2), ktoré po vzniku spoločnosti, čiže po jej zápise do obchodného registra, predstavenstvo spoločnosti vymení za dočasný list, prípadne za akciu, ak sa splatila jej celá menovitá hodnota. Niektoré spoločnosti požadujú, aby sa pri úpise zaplatila ďalšia suma (ážio, príplatok), ktorá sa síce stane majetkom spoločnosti, avšak nie je vkladom do základného imania. Spravidla je určená na vytvorenie počiatočného rezervného fondu alebo na úhradu výdavkov spojených so zakladaním spoločnosti.

Pre verejné akciové spoločnosti sa nepripúšťa upisovanie prostredníctvom nepeňažných vkladov, preto novela nespresňuje ďalšie skutočnosti, ak by sa predmetom upísaného záväzku stal nepeňažný vklad.

Splatené časti vkladov spravujú zakladatelia, alebo len niektorý z nich.[4]

Ak sa prihlási väčší počet upisovateľov alebo ak sa upíše väčšia suma, než je predpokladaná výška základného imania, môžu zakladatelia v okamihu, keď sa dosiahla výška základného imania, odmietnuť ďalšie úpisy, ak zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina neurčuje inak. Toto rozhodnutie však môžu prenechať ustanovujúcemu valnému zhromaždeniu. Uplatní sa u zásada priority úpisu: kto upísal akciu skôr, má prednosť pred tými, čo ju upísali neskoršie.[5] Pritom nezáleží na výške úpisu.

V zmysle ust. § 166 ods. 2 OBZ: „Ak sa upíšu akcie prevyšujúce navrhované základné imanie a zakladatelia prijali podľa § 163 ods. 2 písm. b) upísanie akcií jednotlivými upisovateľmi len v určitom rozsahu, sú zakladatelia povinní spoločne a nerozdielne bez zbytočného odkladu vrátiť upisovateľovi vklad alebo časť vkladu splateného pri upísaní akcií spolu s úrokom vo výške úroku obvykle poskytovaného bankami v mieste sídla spoločnosti, a to podľa zmluvy o bežnom účte ku dňu vzniku povinnosti vrátiť zaplatenú sumu.“

V zmysle ust. § 163 ods. 2 písm. b) OBZ môžu vychádzať pri svojom rozhodovaní o osude majetku, ktorý prevyšuje hodnotu základného imania zakotvenú v zakladateľskom dokumente, iba z dohodnutých mechanizmov. Je totiž evidentné, že pri upisovaní na viacerých miestach v rôznych lokalitách, nebude možné vykonávať evidenciu reálne upísaného majetku veľmi rýchlo. Preto od okamihu vzniku prevýšenia (deň vzniku povinnosti vrátiť zaplatenú sumu) má upisovateľ nárok na vrátenie celého alebo časti vkladu, ktorý bol splatený pri upisovaní (lehota splatenia vkladu je súčasťou listiny upisovateľov podľa § 165 ods. 1 písm. d). Spolu s nárokom na vrátenie upísanej sumy má upisovateľ nárok aj na úrok z tejto sumy. Ide o úrokovú sadzbu poskytovanú bankami z peňažných prostriedkov vedených na bežnom účte osoby.

Dôsledky neúčinného upisovania

Právne účinky upísania akcií, t. j. stav upísania de iure,  sa viažu k splateniu minimálnej čiastky z menovitej hodnoty akcií (§ 165 ods. 3). Ak súčet menovitých hodnôt upisovateľmi takto upísaných akcií, spolu so záväzkami zakladateľov prevzatými v zakladateľskej zmluve (listine), nevytvorí základné imanie vo výške určenej zakladateľskou zmluvou / listinou v lehote ustanovenej na upisovanie, je celé upísanie akcií neúčinné.

Právna norma vyjadrená v ustanovení § 167 ods. 1 vo vzťahu k jednotlivým subskripčným prejavom vôle upisovateľov ustanovuje ex lége rozväzovaciu podmienku účinnosti individuálnych subskripcií, ktorá spočíva v uplynutí dodatočnej jednomesačnej lehoty (t j. subskripcie, ktoré už neboli podmienené, sa zo zákona opäť stávajú podmienenými).

Právo využiť túto lehotu majú zakladatelia, a to nie zmenou zakladateľskej zmluvy, ale upísaním akcií a splatením minimálnej výšky určenej v zakladateľskej zmluve. Spôsob využitia tohto práva zákonom nie je bližšie ustanovený, implicitne zo zákona vyplýva, že platnosť takýchto úpisov nie je podmienená paritnou účasťou všetkých za­kladateľov. Sme toho názoru, že zakladatelia pri využití možnosti podľa § 167 ods. 1 sú povinní zohľadniť aj skutočnosť, že k faktickému upísaniu všetkých akcií ponúknutých na upisovanie došlo, ale právne účinné upísanie všetkých akcií nenastalo, t. j. nesplnila sa povinnosť ustanovená v § 165 ods. 3. Zakladatelia sú teda povinní, v záujme účin­nosti upísania (vytvorenia) celého základného imania, upísať a splatiť minimálnu časť upísaných akcií aj za tie akcie, pri ktorých nedošlo k účinnému upísaniu akcií zo strany pôvodného upisovateľa. Táto povinnosť implicitne vyplýva z kontextu dotknutých usta­novení, najmä § 171 ods. 2. Ak zakladatelia nevyužijú možnosť poskytnutú zákonom a neupíšu akcie do navrhovanej výšky základného imania, potom sa môže uplatniť nová právna úprava (od 1.1. 2008, porovnaj § 163 ods. 4).

Ak dodatočne zákonom poskytnutá lehota uplynie márne, uplatní sa rozväzovacia podmienka účinnosti, avšak jednotlivé subskripcie stratia nielen účinnosť, ale práva a povinnosti nimi nadobudnuté zanikajú a upisovatelia nadobúdajú práva voči zakla­dateľom na vrátenie splatenej časti vkladu. Dňom vzniku povinnosti je deň nasledujúci po uplynutí posledného dňa dodatočnej lehoty. Zakladatelia sú zaviazaní spoločne a nerozdielne splniť zákonom uloženú povinnosť na vrátenie istiny spolu s príslušenstvom, ktoré predstavujú úroky ako zo zmluvy o bežnom účte. Porušenie tejto povinnosti vedie k vzniku solidárnej zodpovednosti za škodu.[6] Ak bude funkciu správcu vkladov vykonávať banka, splnenie povinnosti na vrátenie vkladov by malo byť dohodnuté v zmluve, na základe ktorej banka svoju funkciu vykonáva. Právo na vrátenie splatených častí menovitých hodnôt akcií spolu s úrokmi sa premlčí po uplynutí štyroch rokov. Uplatnenie všeobecnej premlčacej lehoty ustanovenej Obchodným zákonníkom je odôvodnené explicitnou úpravou vzťahov medzi upisovateľmi a zakladateľmi v rámci založenia a vzniku akciovej spoločnosti a zakladá sa na extenzívnej interpretácii pojmov zakladateľ, spoločník uvedených v § 261 ods. 3 písm. a) OBZ.

Potvrdenie subskripcie

Po účinnom upísaní akcií podľa § 168 OBZ, t.j. po zápise upisovateľa do listiny upisovateľov alebo doručenia písomného prejavu vôle upisovateľa, za predpokladu, že bola splnená podmienka podľa § 165 ods. 3 OBZ, vzniká upisovateľovi povinnosť splatiť emisný kurz ním upísaných akcií v lehotách, ktoré sú obligatórnou náležitosťou listiny upisovateľov. Vzhľadom k tomu, že upísanie akcií na základe výzvy na upísanie akcií, ktoré by mali byť splatené formou nepeňažného vkladu neprichádza do úvahy, OBZ ustanovuje povinnosť týkajúcu sa splatenia aspoň 30% menovitej hodnoty upísaných akcií, ktoré majú byť splatené peňažnými vkladmi a to najneskôr do začatia ustanovujúceho valného zhromaždenia. Splnenie tejto povinnosti je zároveň predpokladom účasti upisovateľa na ustanovujúcom valnom zhromaždenia podľa § 169 ods. 1 OBZ.

S účinným upísaním akcií jednotlivými upisovateľmi spája OBZ aj vznik povinnosti pre zakladateľov spoločnosti vydať upisovateľovi pred zápisom akciovej spoločnosti do obchodného registra písomné potvrdenie o splatení vkladu alebo jeho časti, ktorého minimálne obsahové náležitosti upravuje ust. § 168 ods. 2 nasledovne:

  • Ad a) Identifikované údaje upisovateľa je potrebné špecifikovať tak, aby nevznikla žiadna pochybnosť o tom, kto je oprávnenou osobou z upísania akcií.
  • Ad b) Z hľadiska formy môžu akcie znieť na doručiteľa alebo na meno. Pokiaľ sa vydávajú viaceré druhy akcií, t.j. kmeňové alebo prioritné, je potrebné uviesť označenie druhu akcie a opis práv s nimi spojených ako napr. prednostné právo na dividendu. Aj keď to OBZ výslovne neuvádza, bude potrebné uviesť aj podobu akcií. Podoba akcie môže byť zaknihovaná alebo listinná.
  • Ad c) Emisný kurz je cena akcie, za ktorú spoločnosť predáva akciu pri jej vydaní. Emisný kurz nesmie byť nižší ako menovitá hodnota akcie.
  • Ad d) Určenie rozsahu splatenia vkladov má význam najmä z hľadiska kontroly splnenia povinnosti splatiť emisný kurz akcií uvedenej v ust § 177.
  • Ad e) Na povinnosť splatiť najmenej 10% menovitej hodnoty upísaných akcií podľa § 165 ods. 3 nadväzuje ďalšia zákonná povinnosť, ktorá je ustanovená v § 168 ods. 1, podľa ktorého sú upisovatelia povinní plácať upísané akcie v lehotách ustanovených v listine upisovateľov, pričom podmienkou je, aby aspoň 30% menovitej hodnoty upísaných akcií, ktoré sa majú splatiť peňažnými vkladmi, upisovatelia splatili najneskôr do začatia ustanovujúceho valného zhromaždenia.
  • Ad f) Podpisy zakladateľa alebo zakladateľov.

Písomné potvrdenie o splatení vkladu alebo jeho časti slúži upisovateľovi po zápise akciovej spoločnosti do obchodného registra na uplatnenie jeho práva na výmenu tohto písomného potvrdenia za dočasný list alebo akcie, ak je platená ich menovitá hodnota.

Od písomného potvrdenia o splatení vkladu alebo jeho časti je potrebné odlíšiť vyhlásenie správcu vkladov podľa § 60 ods. 4 OBZ, podľa ktorého osoba spravujúca vklady je povinná vydať písomné vyhlásenie o splatení vkladu alebo jeho časti jednotlivými spoločníkmi, ktoré sa prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra. Určenie správcu vkladu je obligatórnou náležitosťou zakladateľských dokumentov podľa § 163 ods. 1 písm. g).

  1. V českej právnej úprave je postačujúce pri simultánnom založení vytvorenie základného imania vo výške najmenej 2.000.000 Kč, zatiaľ čo ri sukcesívnom založení musí byť vytvorený základný kapitál  vo výške minimálne 20.000.000 Kč, teda desaťkrát vyššie (§ 162 ods. 3 český OBZ).
  2. § 120 ods. 3 ZCP
  3. § 120 ods. 5 ZCP
  4. Porovnaj § 60 OBZ
  5. § 171 ods. 2 OBZ
  6. Pozri § 757, § 373 a nasl. OBZ

Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Ako založiť upratovaciu firmu?

Predpokladom pre podnikanie v upratovacích službách je osvedčenie o živnostenskom oprávnení na voľnú živnosť „Čistiace a upratovacie služby“ (poradové číslo 8101), ktorá je viazaná...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Vymenovanie / odvolanie prokuristu v občianskom združení

Chceli by sme v občianskom združení pomoc pri vymenovaní / odvolaní prokuristu. Je vôbec vymenovanie prokuristu v občianskom združení možné? Od kedy...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Moja mama je dlhodobo PN, môžem jej založiť nadáciu?

Obraciam sa na Vás s prosbou poradiť. Moja mamina je dlhodobo na PN, má za sebou operácie, veľké bolesti chrtice....

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie