Úprava styku rodiča s dieťaťom a výživného, ak rodičia spolu nežijú

Je všeobecne známe, že pokiaľ dochádza k rozvodu manželstva rodičov maloletých detí, súd v rozhodnutí o rozvode manželstva upravuje aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, a teda určí, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu (resp. schváli dohodu rodičov o výške výživného).

V praxi však bežne dochádza aj k situáciám, kedy rodičia maloletého dieťaťa síce spolu nežijú, ale ani medzi nimi neprebieha konanie o rozvod manželstva. Postup v takýchto prípadoch (ktorý sa uplatní tak pri rodičoch, ktorí sú manželia, ako aj ktorí manželia nie sú) si priblížime v nasledovnom článku. 

Výkon rodičovských práv a povinností 

Podľa ustanovenia § 36 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o rodine“): „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.“ 

Z uvedeného znenia zákona vyplýva, že právna úprava preferuje dohodu rodičov, hoci takáto dohoda podlieha schváleniu súdom. 

Pri posudzovaní dohody rodičov súd primerane uplatňuje rovnaké zásady, z ktorých sa vychádza v prípade úpravy výkonu práv a povinností k dieťaťu v rámci konania o rozvode manželstva, a teda vychádza z rešpektovania práva dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, prihliada na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom atď. 

Pokiaľ nie je možné dosiahnuť dohodu rodičov alebo pokiaľ súd zhodnotí, že navrhovaná dohoda nie je v záujme dieťaťa, upraví súd práva a povinnosti k dieťaťu autoritatívnym rozhodnutím. 

Ako je uvedené vo vyššie citovanom ustanovení, súd môže o úprave práv a povinností k dieťaťu rozhodnúť aj bez návrhu. Samozrejme konanie môže začať aj na návrh niektorého z rodičov. 

Čo znamená, že rodičia spolu nežijú? 

Predpokladom pre úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je, že rodičia dieťaťa spolu nežijú. V praxi pôjde najčastejšie o nezosobášený pár, ktorý sa rozišiel, môže sa však jednať aj o prípady, kedy sú rodičia síce manželia, ale prestali, prípadne ani nezačali spolu žiť. 

Podľa odbornej literatúry: „Jednou z podmienok na rozhodovanie súdu podľa § 36 ods. 1 je skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú. Táto podmienka sa však nepovažuje za splnenú, ak rodičia dieťaťa len spolu nebývajú v spoločnej domácnosti. Žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva. Nemožnosť získania spoločného bytu, výkon určitých povolaní alebo dlhodobé ústavné liečenie, či iné objektívne príčiny, ktoré znemožňujú spoločné bývanie rodičov, teda bez ďalšieho neznamenajú, že rodičia dieťaťa spolu nežijú. Súd vzhľadom na to musí zisťovať existenciu súladu v ich vzájomných vzťahoch, perspektívu ďalšieho trvania ich životného spoločenstva, či sa spoločne starajú o domácnosť, deti a pod.“ (HORVÁTH, E., VARGA, E. Zákon o rodine. Komentár. 2. vyd. Bratislava: Wolters Kluwer, 2014, ISBN: 978-80-8168-021-2) 

Výživné 

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“ 

Okrem konania o rozvod manželstva môže súd rozhodovať o úprave vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu aj v prípadoch, kedy:

  • rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú
  • rodičia maloletého dieťaťa (bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú manželia) spolu síce žijú, ale jeden z nich si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu dobrovoľne neplní

V takýchto prípadoch môže súd buď schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo na základe dokazovania určiť jeho výšku autoritatívne. Pri určovaní výšky výživného pritom vychádza z rovnakých zásad (potreby maloletého dieťaťa, možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov atď.), ako v prípade konania o rozvod manželstva.

Máte záujem o naše právne služby?

Kontaktujte nás

Mobil

+421 915 046 749 (8-18 h Po-Pia)

Adresa

AKMV advokátska kancelária s. r. o. Pluhová 17, 831 03 Bratislava Slovenská republika
IČO:47 095 652 IČ DPH:SK 2023819710

Otázky z poradne

Ne(vy)sporiadanie bsm po troch rokoch od rozvodu

S bývalým manželom sme už viac ako štyri roky rozvedení bez toho, aby sme vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo. Dohodnúť sa však nevieme....

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Na ktorý kataster podať návrh na vklad pri nehnuteľnostiach v dvoch okresoch?

Uzavreli sme s bývalým manželom dohodu o vyporiadaní BSM. Jej predmetom boli aj dve nehnuteľnosti v rôznych okresoch. Môžeme návrh na vklad ohľadne...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ

Zlúčenie či vyčlenenie pozemkov – parciel

Mám spoluvlastnícky podiel na viacerých parcelách, ktoré ale tvoria jeden súvislý pozemok. Chcela by som vyčleniť svoju časť z týchto parciel...

PREČÍTAŤ ODPOVEĎ
Zobraziť všetky z rovnakej kategórie