Voľná živnosť

Aktualizované: 10.02.2019 | Vytvorené: 03.01.2019 |

V zmysle ustanovení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Živnostenský zákon“) rozumieme pod pojmom živnosť „sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa § 5 ods. 2 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ Živnostenské podnikanie upravuje tento zákon.

Voľná živnosť

Obsah

Voľná živnosť – podmienky Voľná živnosť – odvody Voľná živnosť – poplatky

Podľa § 19 Živnostenského zákona rozlišujeme tri druhy živnosti a to remeselné, viazané a voľné. Na to, aby ste získali živnostenské oprávnenie musia byť splnené jednak všeobecné podmienky, ktoré stanovuje Živnostenský zákon a to pre všetky druhy živnosti simultánne a jednak osobitné podmienky, ktoré sú typické len pre niektoré konkrétne druhy živností. Podmienky na prevádzkovanie živnosti sa líšia v závislosti od druhu živnosti. V nasledujúcom článku budeme osobitnú pozornosť venovať tzv. voľnej živnosti.

Chcete začať podnikať a máte záujem o ohlásenie živnosti? Kontaktujte nás, naša advokátska kancelária Vám pomôže s celým procesom.

Zoznam voľných živností, remeselných aj viazaných  nájdete tu.

Voľná živnosť – podmienky

Pod pojmom voľná živnosť rozumieme taký druh živnosti, ktorý nie je uvedený v žiadnej z príloh Živnostenského zákona. Pre lepšie vysvetlenie uvádzame, že Živnostenský zákon obsahuje dve prílohy. V prílohe č. 1 sú vymedzené všetky remeselné živnosti, pre ktoré je možné získať živnostenské oprávnenie (napríklad na predmet podnikania kaderníctvo) ak preukážete odbornú spôsobilosť niektorým zo spôsobov uvedených v § 22 Živnostenského zákona. V prílohe č. 2 nachádzame viazané živnosti, ktoré sú zakategorizované do viacerých skupín podľa druhu činnosti s uvedením spôsobu, akým je potrebné preukázať odbornú spôsobilosť pre získanie živnostenského oprávnenia.

Pre viaceré druhy viazaných živností zákon uvádza aj osobitné zákony, v zmysle ktorých musia byť predmetné dokumenty preukazujúce oprávnenie žiadateľa vyhotovené. Vysvetlíme si to na nasledujúcom príklade. Ak by ste si chceli zapísať niektorú z troch viazaných živností uvedených v políčku č. 45 prílohy II Živnostenského zákona t.j. živnosť pre:

  1. činnosť vykonávaná banským spôsobom alebo;
  2. projektovanie a navrhovanie objektov, zariadení a prác, ktoré sú súčasťou banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom alebo;
  3. projektovanie trhacích prác veľkého rozsahu;

Pri všetkých vyššie uvedených živnostiach budete potrebovať osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ktoré je osobitne upravené aj v § 5 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona č. 577/2007 Z. z. a v § 5 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 208/1993 Z. z. o požiadavkách na kvalifikáciu a o overovaní odbornej spôsobilosti pracovníkov pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. Samotnú definíciu činnosti vykonávanej banským spôsobom nachádzame v § 3 písm. c) až i) zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona č. 577/2007 Z. z. Všetky vyššie uvedené zákony tvoria súčasť prílohy II k Živnostenskému zákonu.

Pokiaľ by ste zistili, že živnosť, ktorú si chcete zapísať nezodpovedá obsahu ani v jednej z vyššie spomínaných príloh Živnostenského zákona pôjde o tzv. voľnú živnosť. Voľnou živnosťou ju nazývame z dôvodu, že na vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení nie je potrebné preukázať odbornú ani žiadnu inú spôsobilosť. Úplne postačí, ak splníte všeobecné podmienky Živnostenského zákona pre vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení a ohlásenia živnosti. Medzi všeobecné podmienky prevádzkovania živností, ktoré upravuje § 6 Živnostenského zákona zaraďujeme:

  1. dosiahnutie veku 18 rokov
  2. spôsobilosť na právne úkony
  3. bezúhonnosť

Čo sa týka dosiahnutia určitej vekovej hranice, tá je dôležitá z hľadiska spôsobilosti na právne úkony, teda spôsobilosti svojim konaním a vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, inak povedané konať s právnymi účinkami. Spôsobilosť na právne úkony má na druhej strane za následok vznik spôsobilosti na protiprávne úkony, teda spôsobilosti znášať negatívne následky zavineného protiprávneho spôsobenia škody. A keďže plnú spôsobilosť na právne úkony má iba plnoletá svojprávna fyzická osoba, na vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení sa vyžaduje dovŕšenie 18. roku veku osoby, ktorá nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a jej spôsobilosť na právne úkony nebola ani obmedzená. (Fekete Imrich.: Občiansky zákonník- Veľký komentár 1. diel §1-§459, Bratislava: Eurokódex 201)

Zákonné ustanovenia Živnostenského zákona zámerne neviažu vznik živnostenského oprávnenia na plnoletosť ako takú, keďže tú je možno nadobudnúť aj pred dovŕšením 18. roku veku, a to uzavretím manželstva po dovŕšení 16. roku veku so súhlasom súdu. V tomto prípade by sme osobu síce považovali na plnoletú, ale pre účely Živnostenského zákona by nespĺňala podmienky pre vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

Ďalšou podmienkou je bezúhonnosť. Živnostenský zákon v § 6 ods. 2 negatívnym výpočtom uvádza, kto sa nepovažuje za bezúhonného. Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený. Za bezúhonného sa nepovažuje osoba, ktorá vo vzťahu k predmetu podnikania nespĺňa ani podmienky bezúhonnosti podľa osobitného predpisu napr. podľa § 25 ods. 2 č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pokiaľ by sa súdnym rozhodnutím určilo, že osoba spáchala niektorý z vyššie uvedených trestných činov a zároveň by išlo o osobu, ktorá prevádzkuje živnosť na základe živnostenského oprávnenia, oznámi súd túto skutočnosť príslušnému okresnému úradu, odboru živnostenského podnikania. Je potrebné si uvedomiť, že podmienka bezúhonnosti sa nevzťahuje len na fyzické osoby, ale v zmysle § 6 ods. 3 druhá veta Živnostenského zákona musí podmienku bezúhonnosti spĺňať aj právnická osoba.

Viac ohľadne bezúhonnosti štatutára - cudzinca sa dočítate tu.

Zákon ďalej stanovuje, kto všetko musí vyššie uvedené podmienky spĺňať:

  1. pri slovenskej právnickej osobe musí všeobecné podmienky spĺňať jednak fyzická osoba alebo osoby, ktoré sú jej štatutárnym orgánom;
  2. pri podniku zahraničnej osoby musí všeobecné podmienky spĺňať osoba vedúceho podniku zahraničnej osoby
  3. pri organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby musí všeobecné podmienky spĺňať osoba vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby

Prečítajte si aj: Zodpovedný zástupca a ohlásenie viazanej alebo remeselnej živnosti

Ak sú splnené všetky vyššie uvedené všeobecné podmienky, oprávnenie prevádzkovať voľnú živnosť, teda živnostenské oprávnenie v zmysle § 10 Živnostenského zákona, vznikne právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a fyzickým osobám s bydliskom v členskom štáte Európskej únie alebo v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, dňom ohlásenia, alebo ak je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom.

V zmysle Živnostenského zákona vydá živnostenský úrad ohlásenie do troch pracovných dní od kedy mu bolo ohlásenie živnosti doručené  zároveň boli príslušným úradom doručené aj výpisy z registra trestov.

Voľnú živnosť je možné ohlásiť dvomi spôsobmi:

  1. elektronicky prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy SR
  2. osobne na miestne príslušnom jednotnom kontaktom mieste (ďalej len „JKM“) podľa adresy trvalého bydliska FO alebo sídla PO, pre zahraničnú osobu je miestne príslušné JKM podľa adresy miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby.

Na ohlásenie živnosti je potrebné jednak vyplniť príslušný formulár, ktorý je rozdielny pre fyzickú osobu a pre právnickú osobu a doložiť k nemu všetky príslušné prílohy t.j. oprávnenie užívať nehnuteľnosť ak je adresa miesta podnikania iná ako adresa bydliska FO alebo sídla PO. Výpis z registra trestov osôb, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Pre FO pri ohlasovaní živnosti zabezpečí JKM automaticky registráciu na daňovom úrade, ak sa vo formulári zaškrtne príslušná kolonka.

Preukazom živnostenského oprávnenia môžu byť viaceré dokumenty. Pred vydaním samotného osvedčenia o živnostenskom oprávnení je týmto dokumentom  rovnopis ohlásenia s preukázaným doručením, vydaním osvedčenia o živnostenskom oprávnení je ním samotné osvedčenie, no preukazom živnostenského oprávnenia môže byť aj výpis zo živnostenského registra.

Živnostenské oprávnenie možno následne vykonávať na celom území Slovenskej republiky.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zverejňuje zoznam odporúčaných a najčastejšie používaných označení voľných živnosti spolu s ich obsahovým vymedzením. Neznamená to však, že by si ohlasovateľ nemohol zvoliť aj inú živnosť, ktorá v zozname uvedená nie je.

Voľná živnosť – odvody

Pod pojmom odvody rozumieme preddavky, ktoré živnostníci musia platiť jednak do Sociálnej poisťovne ale aj zdravotnej poisťovne. Či a v akej výške bude živnostník bez ohľadu na druh živnosti (platí to aj v prípade voľných živností) platiť odvody závisí od viacerých skutočností. Rozhodujúcim je najmä fakt, či osoba už v minulosti prevádzkovala živnosť alebo vykonávala inú samostatne zárobkovú činnosť.

Pokiaľ hovoríme o živnostníkovi, ktorý v minulosti neprevádzkoval živnosť tzv. začínajúci živnostník, ktorý zároveň nepracuje a nie je študentom, zdravotné odvody začne platiť už za mesiac, v ktorom začal vykonávať živnosť (dátum uvedený ako deň začatia živnosti). Ak sa začne živnosť vykonávať v priebehu kalendárneho mesiaca, prvý preddavok na zdravotné poistenie sa zaplatí len za pomernú časť mesiaca. Živnostníci na začiatku podnikania platia preddavky na zdravotné poistenie spravidla v minimálnej výške, nakoľko zdravotná poisťovňa nemá k dispozícii daňové priznania za prechádzajúce roky. Presnejšie, živnostník si v tomto prípade určuje výšku mesačných preddavkov do zdravotnej poisťovne sám, avšak ich suma nesmie byť nižšia ako minimálna suma, ktorá je pre rok 2019 určená na 66,78 EUR. Maximálny preddavok nie je určený.

Na začiatku podnikania živnostníci odvody do Sociálnej poisťovne neplatia, keďže povinnosť platiť odvody sa viaže na dosiahnuté príjmy. Daňové priznanie sa podáva až po skočení kalendárneho roka. Samotný živnostník nemusí vznik povinnosti platiť odvody Sociálnej poisťovni oznamovať, nakoľko táto povinnosť prislúcha Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky. Ak dosiahnuté príjmy za prvý rok prevádzkovania živnosti dosahujú takú hranicu, že vzniká živnostníkovi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, bude následne živnostníkovi doručený list od Sociálnej poisťovne s výzvou na úhradu poistného.

Pokiaľ však nehovoríme o živnostníkovi na začiatku podnikania minimálne mesačné odvody pre rok 2019 do Sociálnej poisťovne sú po novom 158,12 eura a do zdravotnej poisťovne 66,78 eura.

Voľná živnosť – poplatky

Správny poplatok za ohlásenie voľnej živnosti je 5 EUR za každú jednu voľnú živnosť, pokiaľ nejde o elektronické ohlásenie voľnej živnosti, ktoré je bez poplatku.

Poplatok je možné uhradiť:

  1. prostredníctvom E-kolku (kiosk, Slovenská pošta),
  2. v hotovosti do pokladnice správneho orgánu,
  3. poštovým poukazom na účet príslušného správneho orgánu alebo
  4. prevodom z účtu v banke.

Využite naše právne služby

Kontaktujte nás

Máte záujem o naše služby?

Neváhajte a kontaktujte nás.

Otázka bola úspešne odoslaná. Budeme Vás kontaktovať na zadaný telefón alebo email.