Výpis z registra trestov cudzinca ako štatutára novozakladanej spoločnosti

Aktualizované: 22.03.2019 | Vytvorené: 08.11.2018 |

Niekedy nastáva situácia, kedy štatutárom novozakladanej spoločnosti je občan jednej krajiny, ktorý má zároveň pobyt v druhej krajine. V prípade, že sa zakladá nová obchodná spoločnosť so štatutárnym orgánom, ktorý nie je občanom SR (ďalej len „cudzinec“), jedným z potrebných dokumentov pri ohlasovaní živnosti je jeho výpis z registra trestov. Výpis z registra trestov z ktorej krajiny je potrebný – ktorej je cudzinec štátnym príslušníkom alebo v ktorej sa zdržiava? Túto situáciu si priblížime v nasledujúcom článku.

Výpis z registra trestov cudzinca ako štatutára novozakladanej spoločnosti

Obsah

Výpis z registra trestov cudzinca dokladaný na živnostenský úrad  Ak sa výpis z registra trestov v uvedených krajinách nevydáva?  Platnosť výpisu z registra trestov  Je potrebný úradný preklad?  Cudzinec žijúci na Slovensku  Apostilla / superlegalizácia výpisu z registra trestov cudzinca pre živnostenský úrad 

Výpis z registra trestov cudzinca dokladaný na živnostenský úrad 

Podľa § 46 ods. 5 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov pre zahraničnú osobu sa za výpis z registra trestov považuje:

  1. výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého je fyzická osoba štátnym príslušníkom alebo v ktorom má právnická osoba sídlo, alebo
  2. štátu, v ktorom sa fyzická osoba preukázateľne zdržiavala v posledných piatich rokoch nepretržite najmenej šesť mesiacov

Je tak potrebné dokladať len jeden výpis z registra trestov, buď z domovskej krajiny alebo z krajiny svojej rezidencie. V druhom prípade je potrebné predložiť živnostenskému úradu aj doklad, z ktorého vyplýva, že v danej krajine sa požadovanú dobu zdržiavala. 

Ak z výpisu z registra trestov nemožno identifikovať trestný čin, za ktorý bola zahraničná osoba odsúdená, jeho prílohou musí byť aj právoplatný rozsudok s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka. 

Ak sa výpis z registra trestov v uvedených krajinách nevydáva? 

Ak sa taký doklad v uvedenom štáte nevydáva, výpis z registra trestov nahrádza rovnocenná listina vydaná príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom alebo čestné vyhlásenie osvedčené príslušným orgánom uvedeného štátu. 

Platnosť výpisu z registra trestov 

Výpis z registra trestov nesmie byť pri jeho predložení starší ako tri mesiace. 

Je potrebný úradný preklad? 

Živnostenský zákon hovorí, že výpis z registra trestov musí byť predložený spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka. 

V praxi sme sa opakovane stretli s tým, že úradný preklad sa vyžadoval len v prípade cudzincov, ktorí nie sú občanmi členskej krajiny Európskej únie. Pokiaľ ide o občanov členskej krajiny EÚ, postačoval obyčajný (neúradný) preklad. 

Cudzinec žijúci na Slovensku 

Aj keď má cudzinec udelený pobyt na území SR viac ako 6 mesiacov, musí výpis z registra trestov zo Slovenska doložiť ako prílohu ohlásenie živnosti. Živnostenský úrad si ho sám nevyžiada, ako je to v prípade slovenských štátnych občanov.

Prečítajte si aj prehľad dvojstranných zmlúv o právnej pomoci, ktoré odstraňujú požiadavku vyššieho overenia justičných verejných listín. 

Apostilla / superlegalizácia výpisu z registra trestov cudzinca pre živnostenský úrad 

Niekoľko rokov sme sa opakovane stretávali s praxou viacerých živnostenských úradov, ktoré apostillu ani superlegalizáciu zahraničných výpisov z registra trestov (či už pri ohlasovaní podniku zahraničnej osoby cudzincovi alebo ohlasovaní živnosti pri obchodnej spoločnosti so zahraničným štatutárom) vôbec nevyžadovali. 

Od februára 2019 sa však podľa našej informácie z podnetu Ministerstva vnútra SR táto prax na viacerých živnostenských úradoch zmenila a apostilla, prípadne superlegalizácia, sa pri zahraničných listinách už vyžaduje. V súčasnosti preto odporúčame výpis z registra trestov zahraničnej osoby nielen úradne prekladať, ale aj zabezpečovať jeho overenie formou apostilly alebo superlegalizácie. 

Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v § 46 ods. 5 hovorí: Pre zahraničnú osobu sa za výpis z registra trestov považuje výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého je fyzická osoba štátnym príslušníkom alebo v ktorom má právnická osoba sídlo, alebo štátu, v ktorom sa fyzická osoba preukázateľne zdržiavala v posledných piatich rokoch nepretržite najmenej šesť mesiacov; ak sa taký doklad v uvedenom štáte nevydáva, výpis z registra trestov nahrádza rovnocenná listina vydaná príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom alebo čestné vyhlásenie osvedčené príslušným orgánom uvedeného štátu. Výpis z registra trestov nesmie byť pri jeho predložení starší ako tri mesiace a musí byť predložený spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka. Ak z výpisu z registra trestov nemožno identifikovať trestný čin, za ktorý bola zahraničná osoba odsúdená, jeho prílohou musí byť aj právoplatný rozsudok s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka.“ Tu poukazujeme aj na § 52 zákona č. 97/1963 Zb. medzinárodnom práve súkromnom a procesnom Listiny vydané súdmi a úradmi v cudzine, ktoré platia na mieste, kde boli vydané, za listiny verejné, majú dôkaznú moc verejných listín aj v Slovenskej republike, ak sú opatrené predpísanými overeniami. 

S uvedeným sme požiadali o stanovisko aj Ministerstvo vnútra SR, ktoré informáciu o povinnosti apostilly alebo superlegalizácia potvrdilo: „Na účely preukázania bezúhonnosti výpisom z registra trestov (alebo iným dokladom) podľa § 46 ods. 5 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších zákonov platí, že ak listiny vydávané súdmi a inými úradmi v cudzine, ktoré sú platné v krajine vydania ako verejné listiny majú mať dôkaznú moc verejných listín aj v Slovenskej republike musia byť opatrené predpísanými osvedčeniami. 

Osvedčenia, ktorými je potrebné opatriť predkladanú verejnú listinu sa riadia pravidlami podľa toho, v ktorej krajine boli listiny vydané, a to nasledovne: 

  • ak ide o krajiny, ktoré pristúpili k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín z 5. októbra 1961 stačí, aby tieto listiny boli opatrené Apostille doložkou;
  • ak ide o krajiny, ktoré nepristúpili k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín z 5. októbra 1961, takéto listiny musia byť opatrené doložkou vyššieho overenia, teda superlegalizáciou;
  • pokiaľ ide o krajiny, s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú bilaterálnu zmluvu, na základe ktorej sa upúšťa od ďalšieho overovania listín (tzv. apostilácie), je dostatočné, ak je takáto listina opatrená len odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom oprávnenej úradnej osoby. 

     Zoznam krajín, ktoré pristúpili k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín sa nachádza napr. na stránkach Ministerstva zahraničných vecí SR.“ zdroj: Ministerstvo vnútra SR, Odbor živnostenského podnikania.

Čo je to apostill a superlegalizácia sa dozviete tu.

Superlegalizácia (v prípade krajiny, ktorá vydala listinu, a ktorá nie je členským štátom Haagskeho dohovoru) musí obsahovať legalizáciu (pečiatku) na ministerstve zahraničných vecí vydávajúceho štátu a následné overenie na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v štáte pôsobnosti.

Naše právne služby: 

Kontaktujte nás

Máte záujem o naše služby?

Neváhajte a kontaktujte nás.

Otázka bola úspešne odoslaná. Budeme Vás kontaktovať na zadaný telefón alebo email.